pondelok 3. marca 2014

Čo mám proti náboženskému fanatizmu

Čo mám proti náboženskému fanatizmu

"There once was a time when all people believed in God and the church ruled. This time was called the Dark Ages.”
― Richard Lederer


Úvod:
Okrem kritiky náboženského fanatizmu, budem v tomto článku písať o vzorcoch, ktoré mne osobne na správaní fanatikov vadia, keďže sa s niektorými týmito vzorcami stretávam v bežnom živote. Už sme toho počuli viac než dosť o zneužívaní detí kňazmi, či obrovských majetkoch cirkvi. Samozrejme sú to poburujúce záležitosti, na tie sa však v mojom článku nezameriavam, nie je mojím cieľom ich sumarizovať, keďže nesúvisia s fanatizmom. S náboženským fanatizmom, zaslepenosťou súvisia skôr historické udalosti veľkého významu (násilné šírenie kresťanstva, inkvizícia, vraždenie v mene Boha, výprava proti Husitom, Albigenským, atď. ). Na časť z tejto minulosti sa zameriam iba v krátkosti, keďže za chyby minulosti zodpovedajú predchodcovia dnešných cirkevných hodnostárov – mne by sa tiež nepáčilo, ak by ma niekto obviňoval za chyby mojich predchodcov.
Väčšina textu bude pojednávať o fanatizme v kresťanstve. Je to kvôli tomu, že kresťanstvo je u nás dominantné a stretávam sa s kresťanskými veriacimi a žiaľbohu, aj s ich myšlienkami. Musím čitateľov upozorniť, že nie som nestranný, čo sa týka náboženstiev. Som v opozícii proti organizovaným náboženstvám, dokonca sa na fanatizme rád zasmejem. Napriek tomu, že organizované náboženstvá neuznávam, v situácii, keď sa deje nábožensky významná udalosť (sviatok), sa viem tešiť s ľuďmi, ktorí sú veriaci a obľúbil som si ich. V takomto prípade ich istým spôsobom podporujem, aj keď nesúhlasím s ich názormi.