Rozhodol som
sa pokúsiť sa o článkový seriál zameraný na negatívne postavy
z umenia a popkultúry, hoci s rizikom, že ak odčítame môj
náhľad, nebude to originálny počin. Už pri písaní prvého dielu tohto seriálu
predpokladám, že niektoré črty fiktívnych antihrdinov sa budú podobať navzájom
a budú podobné aj kriminálnikom z reality. Neviem celkom predvídať, koľko
dielov seriálu napíšem a do akých podrobností v príbehoch zájdem,
v snahe aby texty prinášali aspoň niečo nové a užitočné. Samozrejme je
táto práca pokračovaním môjho textu Prepadanie zlu, v ktorom som sa
pokúšal vypovedať všetko, čo laik bez psychologického vzdelania mohol. Poďme
teda po stopách moderných mýtov. Keď predpokladáme, že zlo má svoj začiatok
v utrpení, kde inde začať, než pri tom najlepšom vyjadrení utrpenia?
Frankenstein alebo moderný Prometeus
Hádam, že pri
počutí mena Frankenstein si väčšina osôb ako prvé predstaví oživeného človeka nemotorne
šmátrajúceho pred sebou ako zombie. Pokiaľ mám pravdu, je to vcelku smutné
minimálne z dvoch dôvodov. Vo fiktívnom príbehu Mary Shellyovej nemal
tento umelý tvor ani len meno, Frankenstein je priezviskom jeho tvorcu. Tiež
nejde len o akýsi povrchný hororový príbeh, ale o popis ľudského
utrpenia a bezradnosti, ktorý je úplne presný a autentický, je
zdrojom hodným hlbokého rozjímania pre dôležité, ale nepríjemné bádanie.
Neviem, či sa mi podarí nájsť dielo, ktoré by sa kvalitou a množstvom
podnetov čo i len približovalo tomuto príbehu o deformácii kvôli
nešťastiu. Z tohto dôvodu uvediem celý príbeh a môj rozbor bude čo
najpodrobnejší, aj za tú cenu, že to zrejme ďalšie diely seriálu urobí povrchnejšími
v porovnaní s týmto. Taktiež pripojím svoje myšlienky o utrpení,
ktoré s príbehom veľmi dobre korešpondujú a budú tvoriť jadro článku.
Napriek podrobnosti môjho rozboru si netreba myslieť, že sa v diele nedá
nájsť nič ďalšie hodné pozornosti. Zaujímavé detaily, aké sme si predtým nevšimli,
niekedy objavíme len náhodou. Shellyová mala podľa jej venovanej encklopédii dokončiť
tento príbeh 14. mája 1817, teda práve 200 rokov pred dňom, v ktorom
zverejňujem túto prácu. Dielo je označované za gotický román, aj za prvú
science fiction.
