Téma týždňa: Ísť s davom

Už to vidím – nemusím ani čítať reakcie ostatných blogerov na túto tému; ich práce mi poslúžia iba na kontrolu mojej domnienky. Už vidím, ako tvrdia, že je zlé ísť s davom, že netreba byť ovcou, podriaďovať sa konvenciám a že treba prejavovať originalitu.

Ideme teda celkom individualisticky vyjadriť originalitu opovrhovaním davmi v rámci hromadnej akcie „Téma týždňa“? :) Nie je to zvláštne, že keď príde na to „prejavovanie originality“, prejavujú ju skoro všetci rovnako? Konkrétne mám na mysli zvláštne trendy v obliekaní sa, čo sú posledných pár rokov u mládeže obzvlášť nevkusné. Čím okázalejšie, pomixované emo/japanofilné handry, tým originálnejšie, však? Pri takomto tempe nebudeme o 10-20 rokov poznať žiaden cosplay, pretože sa „originálne“ prezliekanie za nejakú fiktívnu popkultúrnu postavičku stane každodenným zvykom.

Na celkové zapadanie do davu, nielen v oblasti módy mám iný pohľad. Snažím sa byť vo vnútri čo najslobodnejší, kým navonok to prejavovať nemám potrebu. Prečo by som mal v osobnej spoločnosti provokovať slovom, oblečením či čímkoľvek iným? Moje presvedčenie mi predsa ostatní nevezmú, aj keď si ho nechám pre seba. Navyše som podozrievavý voči tým, čo sa navonok takto prejavujú vo veľkolepom módnom štýle, že majú potrebu ukotvovať vlastnú identitu. Analogické to môže byť v ostatných oblastiach života: ak mám nejaké silné stránky a kvality, nie je vhodné niečo z nich skryť pre prípad potreby, namiesto predvádzania všetkého priemerného? Ako písal už James Fenimore Cooper, tichá armáda je dvakrát silnejšia, než hlučná. Samozrejme to písal vo svojom historickom a geografickom kontexte.

To hlavné, čo chcem povedať je, že dav je použiteľný. Môžeme sa pomocou neho dostať niekam, kam by sme sa nedostali sami. Na takého operácie však treba vedieť utlmiť svoj temperament a byť nenápadný. Mýtický Oddyseus so svojimi druhmi vďačil ovciam za svoj život – stačilo sa im prichytiť pod ovčie bruchá, aby unikli kyklopovi z jeho jaskyne.

V dnešných pomerne agresívnych časoch, keď na vyvolanie konfliktu (neraz veľmi vážneho) stačí príslušnosť k inej subkultúre, nevidím dôvod na to, prečo by som mal pravdepodobnosť podobného konfliktu zvyšovať. Aby som (sám sebe) reťazami či nátepníkmi dokazoval, aký som „temný“ metalista? Aby som sa prejavil ako čierna ovca, ktorá je svojou podstatou to isté, čo biela? Nuž, možno to nie je kričanie do diaľky, čo dokazuje identitu a silu charakteru, ale mlčanie. Nebývajú práve šedými myškami tí jedinci, z ktorých sa neskôr stávajú šedé eminencie?

Ak spomíname extrémy, vraj v rukojemníckych drámach sa hodí vystupovať s priemernou odvahou. Nariekajúce obete vystrašené na smrť sa totiž hodia pre svoju dramatickosť do popravčích videí a tí najodvážnejší môžu byť tiež zlikvidovaní, kvôli prevencii proti odporu. (Toto mi zas pripomína báj o Daildalovi a Ikarovi, ktorí na svojich skonštruovaných krídlach museli letieť nie prinízko, nie privysoko. Len škoda, že žiaden z nich sa nevolal Rogalos, ľahšie by sa to pamätalo.)

Bolo by však pokrytecké jednostranne skritizovať odlišný pohľad na vec a tým skončiť úvahu. Možno je chybou mojej čiastočnej nedbanlivosti na estetiku, že si vyberám navonok pôsobiť nevýrazne. Skôr je to ale tým, že nemám rád prílišnú pozornosť, pozornosť toho typu, ako keď práve máte prejav pred plnou sálou. V takých situáciách je pre mňa ľahké dostať trému, čo je už moje osobné negatívum.

Že si ma nevšimnú osoby zamerané podobne, prinajmenšom vo hudobnom vkuse? Pri mojej zvláštnom šťastí na ľudí som to nakoniec ajtak ja, kto musí hľadať kontakty.

Že som „politicky korektný“ a medzi ľuďmi nepoviem naplno svoje? S tým som vďaka svojim záujmom už dávno zmierený. Istý spoločenský bontón je na mieste. Napríklad také vulgárne vyjadrovanie pri starších osobách bude mať zas len za následok zlú povesť mojej generácie, tak prečo sa natoľko neovládnuť a nebrať ohľad na ostatných prítomných, keď už oni nemajú na výber či ma počujú alebo nie? (Vypnutie načúvacích strojčekov teraz neberiem do úvahy.) Dôvod, prečo dávam svoje nekorektné vtipy sem je práve ten, že tu ich návštevníci čítajú dobrovoľne a v prípade pobúrenia sa sem nemusia vracať.

Ďakujem za pozornosť, milí čitatelia. Hovorí sa, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ja vám však napriek tomu chcem poradiť: nikdy nehovorte Japonke, aby splynula s davom!