Náznak intuície a skeptický pohľad

Keď si spomínam na niektoré chvíle zo školských lavíc, nachádzam zaujímavé momenty. Momenty, kedy som počas tichých, napínavých sekúnd pri vyvolávaní pred tabuľu cítil, že budem vyvolaný práve ja. Šlo snáď o nejaký „šiesty zmysel“, ktorý mi v tie chvíle našepkával? Nikdy som nemal rád tento druh pozornosti upriamenej na moju osobu. Mohol teda náznak stresu poslúžiť ako istá daň za vytvorenie „komunikačného kanálu“ s blízkou budúcnosťou? Pri mojich snoch, ktoré som zdokumentoval to vyzeralo, akoby existoval podobný princíp neskoršieho doplatenia za proroctvo (až keď sa dej naozaj odohrával) a to práve v podobe negatívnych emócií a vzrušenia.