Mnohí ju na prvé počutie porovnávajú so starými albumami Cradle of Filth, no predsa je jej zvuk iný, obyčajne jemnejší a vzletnejší. Táto hudba je predovšetkým o melódii, klávesoch a Letheusovom nezabudnuteľnom výskaní, brutálnejšie prvky v nej nenájdeme. Áno, ide o jednu zo skupín zameraných na už obohranú tému vampirizmu, čo dávajú členovia najavo aj na svojom image. Elegantné náhubky nosené klávesákom sú znakom vampírskej elity (alebo ninjov z Mortal Kombatu)! Pri tejto kapele mi pózovanie na vampírov nevadí, všetky jej dostupné diela -aj inštrumentálne- lahodia mojim ušiam a rezonujú vo mne hlbšie, než diela iných skupín. Uznávam jej klávesáka už len za to, že dokázal tápanie aj nádej, chvíľu aj večnosť vyjadriť v len 50-sekundovej inštrumentálnej skladbe. Navyše v kapele mali svojho času zmysel pre humor a vedeli si vystreliť aj zo seba, a to je zas len na dobrý bod.
Zdroj: http://www.lamia-antitheus.com/gallery/img.php?file=Behind%20the%20Backdrop/pic_14.jpg&thumb=0
K zoznamu členov sa mi vyjadruje len veľmi ťažko, keďže si členovia v demách vymenili svoje nástroje a navyše boli na niektorých koncertoch zaskakovaní členmi iných kapiel. Nedá sa teda s istotou povedať nič, okrem vymenovania zakladateľov/jadra skupiny a neskorších spolupracovníkov. Ako to už s pôsobením osôb v kapelách býva, skutočná história by si zaslúžila grafické znázornenie pôsobenia jednotlivcov na časovej osi a na to majú dostatok informácií hádam len jej členovia. Zakladateľmi kapely sú Pentalamia Damien (Jhonny Eriksson) -skladateľ a klávesák, Letheus (Linus Pettersson) -textár a spevák (či skôr kričiak) a Joel "Isoul" Karlsson -bubeník. Isoul sa však neskôr vytratil z jadra skupiny. Skupina bližšie spolupracovala aj s troma ďalšími osobami. Sú nimi: Viktor Eklund (Demorith) na bubnoch, Niklas Sandin na gitare a Istral na gitare alebo basse. V súvislosti s klávesákom mi v pamäti utkvel nedomyslený obrázok, vďaka ktorému som sa domnieval, že je Pentalamia už po smrti. Našťastie to nie je pravda - ak by aj nesmrteľní umierali, to už kde by sme boli?! (:
Prejdenie textov kapely bolo pre mňa niekedy lúštením znepríjemneným nejasnosťami, preklepmi a zastaralými výrazmi. Aspoň niekoľko pekných a zrozumiteľných pasáží som nakoniec našiel. Okrem vampirizmu sa texty týkali hlavne temnej rozkoše/bolesti a Vláďu Narážača (čo si ten chlap kompenzoval?).
„Pleased by the pain Vlad gave on Bran Castles walls
blood stripped down from her cunt and fed them all.
She never could expect that he came close,
he gave her his blood and she turned into an immortal soul.
the pain the gain everything was gone,
Beauty dead forevermore“
Ako som spomenul, kapela mala aj živé vystúpenia, na videách sú záznamy zo 4 koncertov, podľa oficiálnej stránky ich bolo prinajmenšom 8. Letheus má vo svojom rovnomennom youtube kanále tieto videá z koncertov a prespievané piesne iných kapiel. Prvé vystúpenie kapely malo byť 26. mája 2006 (ale zrejme bolo presunuté na 29. máj). Švédske noviny Östersunds Posten venovali kapele krátky odsek po koncerte, ktorý sa konal 1. decembra 2007.
Milovníkom podobnej hudby neostáva mnoho možností, okrem občasného sa obrátenia na Abyssos, Misanthropenum, starú tvorbu Krejdlov, Lost Infinity, Eternal Conspiracy (ktorým to tiež príliš dlho nevydržalo) či hľadania novej nádeje v iných, zväčša drobných projektoch, alebo v tvrdších kapelách typu Ancient Blood, Riul Doamnei či Anthelion (kvôli vresku).
Stretávam sa s pozoruhodným javom: niektoré kapely z ďalekého východu (dokonca často z väčšinovo moslimskej Indonézie) svojpomocne nahrávajú hudbu, ktorou sa snažia odkazu tzv. „vampiric metalu“ priblížiť. Celkom vážne povedané: nepodceňujme indonézsky underground, možno motyka vystrelí! Nakoniec, aj Deep Dream z Uruguaja mali potenciál, iba aj ich kapelu postihol predčasný exitus.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.