Je to ale ten istý skepticizmus, ktorý vás v uvažovaní o falzifikátoch aj zastaví. Výroba falošných fosílií tak, aby vyzerali unikátne by sa nikomu neoplatila. Bola by v nej potrebná manuálna práca, ktorá by sotva bola z určenej predajnej ceny vyplatená. A použitie nejakej nastaviteľnej formy pre odlievanie iných kusov predmetov by sa kvôli neautentickému materiálu prezradilo príliš rýchlo. Zdá sa, že ani využitie podvodného materiálu by teda neposkytlo dostatok priestoru pre falzifikátorov. Pokiaľ sú tieto fosílie pravé, musíme do predajnej ceny zarátať ich vykopanie, očistenie a takisto rozvoz ku kupcom – ak sa toto podarí do finančného stropu niekoľkých eur, potom vyplýva len to, že ich nález nemôže byť tak vzácny.
Začal som sa teda o problematiku zaujímať o trochu
viac. Ako prvé som zistil, že nie som jediný, komu táto cena a dostupnosť
skamenelín pripadala zvláštna. Nasledovalo zistenie, že existuje množstvo e-shopov, ktoré ponúkajú skameneliny
za porovnateľné ceny oproti tým, ktoré som videl osobne. Kúpe dostupné sú aj
drahé a výnimočné skameneliny a internetový návštevník len dúfa, že
už boli dostatočne vedecky preskúmané. Istý zahraničný web veľmi skratkovite
vysvetľoval, že niektoré fosílie (trilobity, amonity a iné) sú pomerne časté
a tiež ľahko zberateľné, napríklad v baniach či roklinách. Dostupnosť
je ľahko pochopiteľná pri pozostatkoch morských tvorov, obzvlášť žraločích
zuboch, keďže aj prehistorickým žralokom rástli a vypadávali zuby počas celého ich života, a tak sa ich veľa zachovalo. Má to byť kombinácia dopytu a hojnosti dostupných
ponúk, čo tlačí cenu fosílií nadol. Ďalej zahraničný zdroj píše: „Aj uhlie je súčasťou histórie. Staráme sa
o to, keď ho spaľujeme?“ Drahšie
fosílie sú teda tie, ktoré sú v zachovalejšej forme, väčšie
a zriedkavejšie. Iný zdroj zas hovorí o tom, že práve cena široko
dostupných skamenelín vytvára priestor na porovnávanie cien s inými
obchodmi a umožňuje nám detekovať, či zvolený obchod nemá neférové ceny.
Počas danej akcie som si neprestal klásť otázku: Nezaslúžili by si tieto predmety
o niečo viac úcty, ako vystavovať ich konzumnému šialenstvu? Ako
latentný paranoik som sa zas pýtal: Nehrozí,
že niekde vo vnútri skameneliny si tíško spinká prastarý vírus a po jej
poškodení sa s chuťou usídli v ľudskom tele? Podľa toho, čo sa mi
podarilo overiť, je táto možnosť nákazy takmer úplne vylúčená a životnosť neaktivovaných
vírusov bez hostiteľov býva mnohonásobne kratšia.
Pre objektivitu musím podotknúť, že zub mosasaura som si
kúpil aj ja a tak som tomu nákupnému šialenstvu -ako som to vtedy vnímal-
napomohol. Hoci kabrňák vyzerá nalakovaný, považujem u neho prepichnutie
obalu za obdivuhodný výkon vzhľadom na jeho uvádzaný vek: 75 miliónov rokov. Radšej
sa pokúšam nemyslieť na to, že zub je zdola ku krabičke pripevnený hmotou,
ktorá výrazne pripomína žuvačku.
Vráťme sa
však ku hlavnej otázke článku, teda pravosti fosílií. Na stránkach jedného
z obchodov som zistil, že zamestnanci tohto obchodu si od svojich
dodávateľov pravosť fosílií preverujú. Tento obchod tiež ponúka možnosť nechať
si zaslať certifikát pravosti spolu s objednávkou. Obchod tiež informuje,
že mnohé fosílie si žiadali opravu v podobe veľmi často nutného zlepenia úlomkov,
alebo dotvarovania chýbajúcich kúskov. O týchto úpravách sú zákazníci vždy
informovaní. S tým súvisí aj potreba preverovania, či dodávatelia
nevydávajú za celistvú a teda aj cennejšiu skamenelinu, ktorá bola zlepená
z niekoľkých kusov, v extrémnom prípade dokonca odlišných skamenelín.
Čo sa týka cenovo dostupnejších replík fosílií, existujú aj tie, iba nie sú
unikátne. To je skôr ich výhodou, keďže často kopírujú slávne nálezy
a teda dávajú možnosť kochať sa nad exemplármi, ktoré inak možno vidieť
len v múzeách. Ich účelom je sprístupniť poznanie a estetickú potechu
aj bežným ľuďom, na rozdiel od podvrhov, ktorých účelom je zarobiť peniaze
oklamaním. Ako vyplýva z viacerých textov, problém podvrhov je reálny,
avšak týka sa drahých fosílií.
[Zdroj obrázka: http://www.thefossilforum.com/index.php?/topic/17309-how-to-spot-a-fake-fossil/&page=2 ]
Kým zdôvodnenie toho, prečo aj pravé fosílie môžu byť lacné, je na internete pomerne zriedkavé, ľahšie sa dopátrame rád, ako rozlišovať pravé skameneliny od replík a podvrhov. Vedecké metódy obsahujú použitie röntgenu, spektometra a chemické testy, no existuje množstvo trikov aj pre zberateľov. Ľahko odhaliteľnými falzifikátmi sú kamene obsahujúce organizmy z rozličných geologických období, exempláre obsahujúce vzduchové bubliny, či kosti pripevnené ku kameňu, ktoré sú oproti skamenelinám oveľa ľahšie a vydávajú zvuk dutosti. Niektorí zberatelia si so sebou nosia malú UV lampu, aby mohli rozoznávať zlepované kusy fosílií. Pri odhaľovaní pravosti pomáha poznať odkiaľ fosília pochádza a všímať si drobné kryštáliky, mikrofraktúry, či pórovitosť na kostiach. Uvádza sa dokonca, že skamenelá kosť zvykne jemne prichytiť jazyk, čo môže byť nový „challenge“ pre ľudí, ktorí nemajú nič lepšie na práci.
Použité zdroje:
Ono to je dosť zaujímavé, že aj takéto veci si vie človek kúpiť. (Vlastne, čo sa v tejto dobe kúpiť nedá?:D) ale čo ja viem, či by som si to kúpila. Aj ked mám rada dejepis a históriu, čo by som doma robila s fosíliou? :D
OdpovedaťOdstrániťFotka poslednej skameneliny ma úplne dostala. Takú by som si aj na poličku dala 😻
OdpovedaťOdstrániť