Rád by som charakterizoval, ako dnešnú dobu vidím a čo
sa mi na nej najviac páči.
Ľudia sa často venujú „moderným koníčkom“, ako sú počítačové
a konzolové hry spolu s ich mutliplayerovou podobou, sledovaniu
seriálov a filmov, surfovaniu po internete, airsoftu, sledovaniu vtipných
videí a „ajťáckemu“ (IT) humoru. Zároveň však máme k dispozícii
tradičnejšie činnosti, akými sú čítanie inšpiratívnych kníh, snaha
o vlastnú tvorbu, kreslenie, šamanizmus, šerm, bojové umenia, cestovanie,
prechádzka v prírode a mnohé iné. Toto rozdelenie je pomerne nepresné
– napríklad aj v minulosti sa ľudia mohli venovať hudbe alebo knihám, mali
však k nim horší prístup a ich množstvo a umelecké žánre boli
obmedzenejšie.
Inšpiratívne je pre mňa práve to, že sa v dnešnej dobe
prelína moderné aj tradičné, že sa v našich životoch spájajú „nové“ a
„staré“ veci. Napriek problému financií a času máme v dnešnej dobe
skutočne veľmi široký priestor na konzum, ale aj na tvorbu. Čím sú myšlienky
dostupnejšie, tým viac budú ľudia vďaka nim produkovať nové myšlienky. Sme
obklopení fenoménom „myšlienkovej emergencie“.
Iste, dá sa proti tomu aj namietať.
Niekto zastáva názor, že moderné umenie je nekvalitné a že v sebe
máme stále menej originality a tvorivosti. Faktom je, že mnohé bojové umenia
degenerovali na športové, či dokonca estetické formy. Niektoré možnosti sa
stávajú zriedkavejšími a zanikajú. Staviame stále nové a nové
predmestia na miestach, ktoré boli predtým poľami a ešte predtým lesmi...
Zanikajú aj nádherné remeslá, ako sú kováčstvo a spracovanie kože. Napriek
týmto negatívam sa mi žiadalo povedať, že ma pestrosť súčasných možností teší
a som za ňu vďačný.
Automatizácia
organizácie?
Ľudia súčasnosti majú mnoho pracovných úloh, povinností, ale
aj nápadov. Som zvedavý, ako sa posunieme v plánovaní času a vo
vybavovaní úloh. Dnes nás sprevádzajú mobilné telefóny neraz plné poznámok
a udalostí v kalendári. Modernejšie z nich sú synchronizované
s inými zariadeniami. Myslím, že do niekoľkých mesiacov alebo rokov sa
môžeme tešiť na automatizovanejších osobných asistentov v podobe softvéru,
ktorý bude naše poznámky triediť podľa ich významu a dôležitosti, a podľa
toho, či patria k pracovným, alebo súkromným záležitostiam. Taktiež bude
kontrolovať podľa významu, či sme nezaznačili duplicitnú poznámku a
optimalizovať náš časový rozvrh. Vo vzdialenejšej budúcnosti, zariadenia
aj samé rozoznajú, ktorú z poznámok sme vybavili vďaka masovému používaniu
rozpoznávania obrazu a metód umelej inteligencie. Dopracujeme sa
k tomu, že nosičom informácie bude takmer každý objekt a materiálny
svet sa bude prekrývať s informačným.
V každom prípade je podľa mňa dôležité, aby
elektronické zariadenia vedeli pracovať s poznámkami čo na najvyššej
úrovni – posielať informácie do iného zariadenia, prevádzať hlasový záznam na
text alebo naopak atď.
Vďaka moderným technológiám bude pre nás stále jednoduchšie
vyhľadávanie nových kontaktov. Čudujem sa, že už dnes nefunguje možnosť
vyhľadávať osoby podľa záujmov s ohľadom na minimalizáciu geografickej
vzdialenosti medzi hľadajúcim a hľadanými na najväčších chatoch a sociálnych
sieťach. Odhadujem, že na tomto princípe fungujú platené zoznamky. Toto
know-how si však nemôžu udržať pre seba navždy.
Čo z toho ma
baví?
O možnostiach dneška som už pojednal. Som inšpirovaný
čerpaním a predávaním poznatkov, vytváraním nového zo starého. Chcem napomáhať
emergencii myšlienok vyjadrovaním toho, čo ešte nebolo vyjadrené. Často mám
viac nápadov, než stíham spracovávať. Akým oblastiam sa však rád venujem? Okrem
oblastí (Chaos-)mágie a šamanizmu, ktoré sú pre mňa najzaujímavejšie, sa
príliš tvrdo nevyhradzujem ani proti niektorým
iným, „ľahším“ formám ezoteriky. Zaujímajú ma teda aj oblasti, ktoré som
vymenoval v prvej časti článku. Rád získavam nové poznatky o prírode,
bojových umeniach, starých kultúrach, mytológiách, literatúre, popkultúre či
IT-kultúre. Rád tvorím, aspoň zatiaľ vo forme textu; možno by som sa mal vrátiť
ku kresleniu, ktoré som často a vcelku obstojne praktizoval v detstve
a/alebo sa učiť základy práce s grafickými editormi. Uvedomil som si, že v
tvorivom prostredí (t.j. inom ako školskom) sa cítim výborne a že mi robí
radosť budovanie vzťahov s tvorivými ľuďmi. Dokonca sa cítim byť hrdý na
priateľov, ak prejavujú tvorivé ambície.
Budú však naše kreatívne snahy niekedy v budúcnosti ocenené? Mohli by sme sa živiť tým, čo nás najviac baví? Skeptik by povedal, že je to málo pravdepodobné, ale napriek tomu by sme sa o to mali pokúsiť - spoločnými silami, priatelia. Spolupráca si vyžaduje zodpovednosť – ale pocit, že sme súčasťou niečoho väčšieho, za to stojí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.