Roger Zelazny - Stvoriť svet (poviedka o zodpovednosti)

Článok venujem Miške B. kvôli jej nadšeniu pre SCI-FI s hlbokými myšlienkami. :)

Príbeh:

Hlavný hrdina poviedky je dosť netypický dokonca aj na žáner SCI-FI. Volá sa Jarry Dark a je označený ako „mačkodruh Y7, trieda ľadový svet“. Zrejme nejde o prirodzenú rasu, skôr o jedného z jedincov modifikovaných pred pôrodom. O jeho rodičoch sa totiž nepíše, akoby nepatrili k ľudskej rase. Mačkodruhov existuje vo svete okolo 28 000 a potrebujú k prežitiu veľmi nízke teploty, -50 stupňov Celzia a menej. O svoj domov zvaný Alyonal prišli, pretože ho zničila nova.
Tieto tvory podobné ocelotom bez chvosta potrebovali skafander na pohyb v teplejších podmienkach.

Čo sa týka Jarryho, má finančný talent, ktorý za spolupráce svojej snúbenice Sanzy Baratiovej používa na zbieranie majetku pre svoj ľud. Získava dostatok kapitálu na kúpenie planéty s primitívnym životom. Odkúpi aj 20 ekoklimatických strojov určených na premenu planéty na nový raj pre svoj druh. Premena má trvať 3000 rokov. Po docestovaní na planétu sa v každej stanici s ekoklimatickým strojom striedajú jedinci zodpovedajúci za jej beh, kým ostatní sú uložení v spánku v ktorom nestarnú.

Behom svojej služby pozoruje Jarry so Sanzou tvora približne humanoidnej stavby, ako zomiera. Sanza si uvedomí, že jej ľud bez domova robí aj z týchto tvorov vydedencov - oberajú ich o vlastný domov, tým ako ho menia. Jarry verí, že život sa zmenám prispôsobí: „Potom sa musíš zmieriť s tým, že každou zmenou niečo trpí. Ak sa s tým zmieriš, neutrpíš ty.“

Pri ďalšej službe sa zistí, že humanoidy – dvojnožce na sebe nosia kožu mŕtvych zvierat. V blízkosti základní sa nájdu obety v podobe obrovských húseníc. Sanza a Jarry majú stále iné prístupy k týmto zmenám:

„Niekedy mi chýba moja cela... a všetky tie prístroje, ktoré sa o mňa starali. Možno práve ja sa neviem adaptovať. Možno som, ako ten zelený vták...“

„Nie, Sanza, nie si. My sme skutoční. Nech sa tu stane čokoľvek, my prežijeme. Všetko sa mení, lebo chceme, aby sa to menilo. Sme silnejší ako svet. Uchopíme ho, natrieme a vyvŕtame doň diery, aby sme ho mali presne taký, aký ho chceme mať. Potom na ňom vystaváme mestá a zaľudníme ho deťmi. Chceš vidieť boha? Choď sa pozrieť do zrkadla. Boh má končisté uši a zelené oči. Má mäkkú sivú kožušinu. Keď zdvihne ruku, medzi prstami má blany.“

Obete pri základniach sa častejšie opakujú. Dvojnožci vynašli oheň. Je jasné, že táto zmena bola zapríčinená zásahom do klímy a tak sa Jarry snaží o inteligentných tvoroch zistiť viac. Keď ich objaví, sú uprostred poľovačky na nebezpečného medveďovitého tvora. Sanza v tejto situácií zomrie. Jarry jej telo spáli zbraňami z lietadla. Na ďalšiu svoju službu (po dlhých rokoch) ide do tábora k dvojnožcom a prežije tam 6 týždňov. Jarry sa zmení tým, že ho dvojnožci uctievajú, prebudí to v ňom zodpovednosť. O tomto stretnutí potom napíše správu, ktorú predloží zástupcom svojho druhu. Nikto z nich však nesúhlasí, aby sa klimatická zmena spomalila a tvory dostali šancu. Navrhuje teda zobudiť všetkých z druhu a hlasovať. Ostatní však nesúhlasia ani s tým. Jarry sa búri proti svojim ľuďom, pretože vie, že ide o osud celej rasy, v ktorej prebudili inteligenciu:

„Dosť! Boli už na prahu. Mohli sa stať inteligentnými, aj keby sme neboli prišli my...“

„Ale to nie je isté! Naozaj nie! A vôbec nezáleží na tom, ako sa to stalo. Sú tu a sme tu my a oni nás pokladajú za bohov – možno preto, že pre nich nepohneme ani prstom, iba ich ožobračujeme. Ale voči inteligentnej rase máme istú zodpovednosť. Aspoň takú, aby sme ju nevyhubili.“

Jarry teda odíde a svojím lietadlom zničí niekoľko staníc. Keď sa vráti medzi ostatných, povie, že má v lietadle bombu a ak by sa nevrátil medzi dvojnožcov, tí by plameňometmi z lietadla zničili ďalšie základne. Kvôli tejto vyhrážke sa nakoniec uskutoční hlasovanie celej rasy. Jarry toho hlasovanie prehráva a vyberá si život v primitívnom kmeni, kde je uctievaný ako boh. Nový raj svojho druhu nikdy neuvidí, ale získava tak iný domov. Domov medzi tvormi, ktorých chce zachrániť pred vyhynutím.

Komentár:

Za zmienku stojí aj to, že Jarry pomenoval dvojnožcov ako „červenokožcov“, čo ukazuje smutnú paralelu s našou históriou. Rovnakou paralelou sa viac než jasne zaoberal film Avatar. Ak mám pridať štipku kritiky, vôbec nie je jasné, z akého zdroja by mačkodruhy získavali potravu, ak by sa im náhodou podarilo vyhubiť všetky konzumovateľné organizmy na planéte. Akoby na potravu buď nemysleli, alebo mali so sebou zakonzervované semená rastlín pre svoj svet.

Súhlasím s tým, že mačkodruhy nesú zodpovednosť, obzvlášť ak sami „uvalili kliatbu intelektu“ na iné tvory. Ale prečo by mala táto zodpovednosť platiť iba na nevyhubenie inteligentných tvorov? Zelené vtáky, ktoré sa spomínajú v jednej citácii, vyhynuli dôsledkom klimatických zmien a nikomu z hrdinov to príliš nevadilo, možno len Sanze. Vyhubenie celého druhu teda vnímam ako niečo silne negatívne, bez ohľadu na to, akou inteligenciou prekypoval. Týmto som však vôbec nechcel smerovať k akýmsi analogickým pro-life myšlienkam zastávanými kresťanmi. Plod vzniknutý znásilnením vnímam ako niečo úplne odporné.

Na záver ešte jedna poznámka. Mačkodruhy z tejto poviedky trocha pripomínajú „homunkulov“ z poviedky Bulvár Alfa Ralfa od Cordwainera Smitha uverejnenej v tej istej knihe. Píše o nich ako o tvoroch vypestovaných zo zvierat do prekrásnej ľudskej podoby a zároveň morálne odpudivých silných robotníkoch. Okrem toho píše ešte o iných druhoch - „hominidoch“, teda bytostiach z hviezd, ktoré pochádzajú z ľudí, ale sú (zrejme prirodzenou cestou?) prispôsobené vzdialeným svetom.

Kniha:

10x SCI-FI, Smena, Bratislava 1984, zostavil Hviezdoslav Herman

Pozri aj: 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Roger_Zelazny