Robert E. Howard - Zpátky do temnoty

(Strašidelné povídky z let 1932-1936)

Vydala: spoločnosť Albatros Media a.s. v nakladateľstve Plus, 2011

Poviedky preložil: Pavel Medek

Básne preložil: Petr Onufer

Ilustroval: Tomáš Kučerovský

Doslov napísal: Ondřej Müller

Rozsah: 202 strán

Podobne ako v prípade minulej zbierky, aj túto otvára a uzatvára básnická tvorba autora pretvorená do češtiny. Prvá báseň je skôr prerozprávaným lovecraftovským motívom, kým druhá je len štvorveršová. Poviedok je iba šesť, no čitateľ sa necíti ukrátený. Sú omnoho rozsiahlejšie ako poviedky z predchádzajúcej zbierky a musím povedať, že aj ich kvalita je vyššia. Poďme teda zľahka načrtnúť ich dej.

1. Mohyla na ostrohu

Dvaja muži, severan O’Brien a román Ortali sa hádajú o pôvode mohyly, pri ktorej stoja. Ortali, ktorý dlhodobo vydiera O’Briena, sa do mohyly chce prebúrať. Po ich rozdelení O’Briena varuje stará žena a daruje mu krížik na ochranu, ktorý je starou relikviou. Po uľahnutí sa mu sníva o dávnom zápase medzi kresťanmi a Vikingami, po ktorom bola mohyla postavená. Zobudí sa a uvedomí si, že Ortali šiel mohylu otvoriť bez neho, čo je samo osebe veľmi zlý nápad.   

2. Červi země

Vojenský guvernér Rímskej ríše vydá príkaz na ukrižovanie barbarského zajatca priamo pred jeho piktskými súkmeňovcami, vyslancom a jeho pomocníkom. Vyslanec odchádza, pričom v skutočnosti je to piktský kráľ Bran Mak Morn. Kvôli mnohým urážkam a neprávostiam začne plánovať proti Rimanom vojnu. Uvedomuje si taktickú nevýhodu svojho národa a tak chce použiť spojenectvo s dávno zmiznutou démonickou rasou.  

3. Arabuův dům

V starovekom Sumere sa koná hostina, až orgia. Medzi hosťami sa vyníma svalnatý Pyrrhas, vojnový hrdina. Kvôli svojmu zamysleniu je dotazovaný hostiteľmi na to, čo ho trápi. Hovorí im o desivých vidinách. Chvíľu na to sa ho pokúsi zabiť dievča, akoby bolo posadnuté. Po ukončení hostiny odchádza, no známi ho sprevádzajú mestom. V noci má opäť vidiny a od svojej otrokyne sa dozvie o heretickom kňazovi, ktorý by mu mohol s jeho prekliatím pomôcť. Ihneď sa za ním vydáva.

4. Údolí červa

Muž menom James Allison sa pred smrťou rozpomína na svoje minulé inkarnácie. V mnohých z nich bol bojovníkom, rozpráva však iba príbeh Njorda v prehistorickej dobe. Od narodenia putoval so svojím národom Árijcov na juh. V boji sa stretol s národom Piktov, s ktorými neskôr uzavrel jeho kmeň mier. Usadlí Piktovia poznajú miesta v kraji, ktorým sa radšej vyhýbajú. Neskôr sa však novovzniknutý klan Árijcov chce usadiť práve v údolí, pred ktorým boli varovaní.   

5. Holubi z pekla

Dvaja spoločníci na dovolenke, Griswell a Branner sa po celodennej ceste automobilom rozhodnú prespať v starom opustenom dome. Griswell má v snoch -ak je to v snoch- zlé vízie. Po zobudení počujú zlovestné hvízdanie. Branner vstáva ako námesačný a odchádza sa zvukom. Griswold ho nedokáže zastaviť kvôli strnulosti z desu. Brannerovou hrôzostrašnou smrťou sa len začína sled desivých udalostí, pritom však miestny šerif najprv podozrieva Griswella z vraždy.   

6. Aššurbanipalův plamen

Američan spolu so svojím afgánskym druhom odráža na púšti útok Beduínov. Obaja sú dobrodruhovia hľadajúci bájny poklad dávno strateného mesta. Ich zásoby sa stenčujú a situácia vyzerá biedne, no vchod do starobylého mesta náhodou skutočne objavia. Spoznávajú, že historka ktorou sa riadili mala reálny základ, no miesto budí hrozivý dojem.

Esej Bizarnosti R. E. Howarda napísaná Ondřejom Müllerom pojednáva hlavne o vzťahu Howarda k časopisu Weird Tales. Hoci ani Howardovi sa nepodarilo uspieť so zverejnením poviedky na prvýkrát, neskôr v časopise patril medzi najobľúbenejších autorov. Práve vďaka šéfredaktorovi tohto časopisu (F. Wrightovi) si začal dopisovať s H. P. Lovecraftom.

Najdôležitejšie je, že všetkých šesť poviedok hodnotím veľmi vysoko, pričom za najlepšiu z nich považujem Údolí červa. Howard zvykol pracovať s prostredím „alternatívneho, fantazijného praveku“, no ani historické prvky poviedok mimo toho by som nebral príliš vážne. Napríklad zmienky o rohatých prilbiciach, alebo menovanie množstiev etník, o ktorých neviem či sa mohli stretnúť vyvoláva pochybnosti. Okrem svalnatých hrdinov sa v jeho dielach objavuje množstvo nepriateľských a škodoradostných žien, až som si začal klásť otázku o autorovej sexuálnej orientácii.

Aj v týchto poviedkach sa objavili niektoré mená z Lovecraftovej mytológie. Oproti Lovecraftovým hrdinom, ktorí často pološialene utekajú, sa Howardovi hrdinovia väčšinou postavia hrôzam neprirodzeného sveta. Niet divu, veď často ide o preslávených barbarských bojovníkov. Práve preto sú tieto diela tak napínavé, ako kombinácia fantasy a hororu.

Poviedky boli opäť publikované prvýkrát v časopisoch, väčšinou Weird Tales. Niektoré však boli publikované až po Howardovej smrti. Neodpustím si teda cynickú poznámku: Je lepšie prispievať do časopisov, ktoré vyplácajú honorár po prijatí textu, nie až po zverejnení. Weird Tales podľa doslovu patril k druhej kategórii.