Fúkačka. Čo? FÚKAČKA!

Venované všetkým, ktorí nepoznali význam slova.

Takmer vždy, keď niekomu spomeniem svoju fúkačku, dotyční sa nechápavo opýtajú: „čo?“. Potom im musím vysvetľovať, že počuli dobre a hovorím o strelnom nástroji v tvare rúry, ktorým vystreľujeme šípky svojim dychom. Samozrejme sa s týmto výrazom nestretávame každodenne a nepatrí do jadra slovnej zásoby, no reakcie akoby som povedal latinský výraz mi už liezli na nervy. Poďme si teda trocha viac osvetliť, čo je zač tá fúkačka a akú zábavu poskytuje človeku stojacemu na jej správnom konci.

Z čoho sa skladá? 

Fúkačka je považovaná za športovú zbraň a ako varuje aj nápis na nej, nejedná sa o hračku. Model, ktorý vlastním ja, je z dvoch hliníkových rúr, dielu na prepojenie s molitanovou vrstvou, náustku, mieridla a držiakov šípok. Nič však nebráni tomu použiť len jednu rúru ako kompletnú fúkačku. Aj presnosť takejto polovičnej, 51-centimetrovej fúkačky sa mi vcelku pozdávala.

 

S najdlhšími jednodielnymi modelmi síce nemám skúsenosť, no veľmi pochybujem o tom, že by ich prenášanie bolo praktické. Preto môžem odporúčať dvojdielny model. Fúkačky strednej dĺžky zvyknú merať okolo 70-80 cm. V mojom prípade je to 102 cm, teda znova mám niečo väčšie, ako ostatní.  

Šípky sa tiež skladajú, no pochopiteľne iba z dvoch dielov: ihlice a zvončeka, do ktorého sa ihlica tupým hrotom vsunie. Varovania, aby sme šípky neprehltli alebo nevdýchli neberiem príliš vážne. Netvrdím to kvôli tomu, že by som to empiricky skúšal, len úsudok mi hovorí, že 8-centimetrové ostne sú skrátka pridlhé, navyše fúkačka má bezpečnostné ošetrenie v náustku. Iné zlé jazyky tvrdia, že šípky treba po zabodnutí do dreva vytiahnuť kliešťami. Mne sa to vždy podarilo aj holou rukou, občas to bolo náročnejšie a žiadalo si to krúživé (či kužeľovité?) pohyby s ihlou v dreve. Stromy by sa mi za nevyžiadanú akupunktúru asi nepoďakovali, no našťastie takých situácií v prírode nebolo veľa.

Ako to strieľa?

Proces streľby začíname nabitím. Po vsunutí šípky do bližšieho konca fúkačky musíte pocítiť isté puknutie, až vtedy je šípka na mieste (teda za zúženou bezpečnostnou líniou) a pripravená na streľbu. Následne už nie je dobré sklápať vzdialenejší koniec fúkačky, keďže by sa šípka mohla skĺznuť dole. Naopak, dvihnutie vzdialenejšieho konca nahor neprekáža, aspoň nie pri fúkačkách, ktoré majú bezpečnostný prvok v náustku. Hoci k dielu spájajúcemu obe trúbky je pribalená aj molitanová vrstva pre uchopenie, tak ďaleké držanie mi spôsobovalo tŕpnutie ruky a tak som držal fúkačku oboma rukami ešte pred jej polovicou. Zistil som, že to bolo spôsobené zlým postojom, kolmým na terč. Pri natočení svojho postoja a vysunutí ľavého boku vpred sa tým vysunula aj ľavá ruka a problém zanikol.
Mierenie je veľmi intuitívne z dvoch dôvodov:

1) Máme k dispozícii iba jedno mieridlo, ktoré ani nie je vo výške oka. Možno by to chcelo vymyslieť spôsob, ako doplniť druhé, pohyblivé mieridlo (a samozrejme aj alkoholový tester na celistvejšie vyhodnocovanie zásahov). To by však muselo zohľadniť druhý dôvod:

2) Fúkačka sa pri streľbe nachádza v horizontálnej rovine medzi očami, čo tiež nepomáha miereniu. Snažil som sa teda používať mierenie, pri ktorom som striedavo zatváral jedno z očí a výsledok spriemeroval. Vcelku to aj fungovalo, pokým sa nevyskytol nejaký chybový faktor ako strhnutie fúkačky rukou, alebo zlé fúknutie.

Na internete sa spomínala rada mieriť len dominantným okom, no lepšie funguje častejšie zmieňované dívanie sa oboma očami na terč tak, aby sme videli dve ilúzie rúry/mieridla a mierili medzi ne. Akú presnosť možno od tichých píšťal smrti očakávať? Zo vzdialenosti cca 4 metrov sa dá trafiť do kruhu s priemerom 5 centimetrov, kým zo vzdialenosti 10 metrov sa väčšinou dá trafiť do terča veľkosti 25x25 centimetrov. Odhadujem, že v čase krízy by nebolo problémom s fúkačkou uloviť malé zviera. Dôverčivé zviera by padlo za obeť celkom isto, čo robí fúkačku zaujímavou pre priaznivcov survivalu. Silnejšie povahy si na Youtube môžu pozrieť výsledky takého lovenia - od myši prišpendlenej ku stene, cez králika, žaby, holubíc až po diviaka a divú kozu zloženú jediným zásahom väčšej šípky do srdca.

Streľba v interiéri je tiež dostatočne bezpečná. Udáva sa však bezpečnostné opatrenie vyhnúť sa elektrickým vedeniam v stene, aby sa vyťahovanie zblúdilej šípky nestalo „šokujúcim“. Či by však bola šípka schopná preniknúť do steny tak hlboko, je druhá vec. Podľa mňa nie, aspoň pokiaľ sa nepoužije upravená vzduchová zbraň, o akých ešte bude reč.

Čo sa týka hlučnosti, zvuky asi o intenzite bežného hovoru, len kratšie, spôsobujú dva deje. Prvým je samotné fúknutie. Druhým zvukom je zabodnutie šípky do terča a jeho intenzita závisí od materiálu tohto terča.

Sila výstrelu zvykne prekvapiť. Vlastne nie je potrebná veľká sila výdychu, tá sa hodí skôr pri streľbe na veľké vzdialenosti. Je prospešné zamerať sa na tesné prisunutie náustku k ústam, aby uniklo čo najmenej vzduchu preč. Pri nešikovnom fúknutí sa mi viackrát vzduch obrátil smerom k očiam. Pri bežnej streľbe zvykne šípka prebodnúť aj plechovku. Keď šípku nezadrží ani vrstva kovu, som dosť zvedavý, ako by sa potom dalo chrániť pred jedom (pokiaľ by sa z hrotu nezotrel).

Cvičenia

Okrem bežného, čo najpresnejšieho strieľania na statický terč som skúšal aj ďalšie cviky. Postupne som si uvedomoval, že sa okolo streľby z fúkačky dá nájsť veľké množstvo podnetov na poctivé trénovanie.

Pri prvom cviku som začínal obrátený chrbtom ku šípke položenej na zemi. Úlohou bolo ju čo najrýchlejšie zdvihnúť, nabiť a výstrelom trafiť terč. To vás naučí ušetriť čas tým, že hlboko vdychujete už paralelne pri nabíjaní.

Druhý cvik pozostával zo streľby počas neustáleho pohybu po kolmici na terč. Keď som sa ocitol na kraji miestnosti, zmenil som postoj tak, aby bol vpredu opačný bok, čo si žiadalo aj výmenu ruky vpredu a vzadu. Alternatívou voči tomu je stáť na mieste, rotovať v bokoch a vystreliť v momente, kedy mierite na terč. Rotáciu možno vykonávať nielen po horizontálnej rovine, ale aj po vertikálnej či diagonálne. Aby šípka nevypadla, je dobré vyhnúť sa priveľkému skloneniu fúkačky nadol. Strieľanie za pochodovania bližšie k terču a ďalej od neho napomáha k nezávislosti rúk od pohybujúceho sa tela.

Tiež je možné trénovať rýchlosť nabíjania, keďže môžeme použiť držiak šípok na ich umiestenie po obvode fúkačky, alebo dokonca niekoľko držiakov, ak ich vlastníme viac. Naopak, improvizácia typu „čo s rukami“ sa dá trénovať tak, že si držiak z fúkačky zložíme, šípky držíme v len ruke a pri nabíjaní sa snažíme nebodnúť sa. Určite to ocenia ľudia, ktorí (sa) radi jedujú.

Inak a lepšie sa nabíja, ak držíme šípky (nie čípky!) len v medzerách medzi prstami, hrotom smerom von z päste. Najviac sa to hodí pri streľbe bez náustku, ktorý takéto nabíjanie mierne komplikuje. V takomto prípade by sa bezpečnostný prvok z náustku možno dal nahradiť vhodne zvoleným magnetom, ako to býva diskutované na fórach.   

Stále to však nie je všetko! Popri rýchlosti dobíjania možno ešte trénovať minimalizmus daných pohybov, aby naše obrysy neboli nápadné, alebo aby sme sa fúkačkou nezamotali do vetiev či iných prekážok. Taktiež môžeme očami sledovať iba terč a nabíjať/kráčať výhradne po hmate, bez vizuálnej kontroly nabíjania/terénu. Nakoniec môžeme náhodne skombinovať spomenuté typy pohybu a nabíjania.

Na internete sa samozrejme zmieňuje streľba z dobrého úkrytu, čo dáva väčší zmysel, keďže fúkačka je viac zbraň pre lov, nie pre otvorený boj. Mnou navrhované cviky však môžu cibriť hmatový cit koordinovaný pre celé telo. Skúsil som tiež nabíjať fúkačku a strieľať z nej len za použitia jednej ruky. Je to realizovateľné, ak máme nejaký držiak na šípky a pri nabíjaní si fúkačku pridržíme v horizontálnej polohe medzi stehnami, prípadne medzi ramenom a lícom. Čomu som sa zatiaľ nevenoval, je organizované experimentovanie s technikou dychu či pozorné všímanie si chybných výstrelov, a hľadania vzorcov, aké ich zapríčinili.

Kuriozity a vylepšenia 

Pokiaľ sa vám náhodou podarí ihlicou trafiť zadnú stranu zvončeka zabodnutej šípky, pravdepodobne sa zvonček neprederaví a bude stále použiteľný. Vystreliť sa dá bez väčších problémov dokonca aj takto vytvorená zložená či „poschodová“ šípka. Úsmevnejšia kuriozita nastáva, keď sa ide zabodnúť nová šípka vedľa už zabodnutej. Užšia, vnútorná strana prichádzajúceho zvončeka vtedy narazí na širšiu, vonkajšiu stranu stojaceho zvončeka. Výsledok je, že vidíme zabodnutú celú šípku z predchádzajúceho výstrelu a ihlicu z novšieho výstrelu. Zvonček prichádzajúcej šípky je totiž vyrazený von a dokáže odletieť do nečakanej diaľky.

Medzi kuriozity, ktoré som našiel na internete patrila situácia, kedy ihlica preletela na druhú stranu terča, kým zvonček bol odbitý terčom späť proti smeru letu.

Najjednoduchšou modifikáciou fúkačiek je pripojenie ďalších hlavní pre urýchlenie streľby. Viac sa mi však páči zásobník, takzvaný blowgun repeater, ktorý na fúkačku prenáša princíp revolvera. Nálezca a darca takejto sady valcov pre šípky kalibru 0,40 palca bude odmenený štvrť kilom mačacích jazýčkov. Sám som ich narezal.

Veľmi ma zaujala japonská fúkačka so zalomeným náustkom slúžiacim na to, aby bolo možné mieriť pozdĺž rúry, ako s puškou. Problém je len, že práve pre túto skvelú vychytávku asi nenájdem návod na samostatné zhotovenie. Originál sa nabíja odklopením náustku.

Niektorí jedinci používajú miesto svojich pľúc alternatívne zdroje plynu... pre istotu hneď ujasním, že mám na mysli CO2 bomby so spúšťami. Poskytuje im to možnosť mieriť s fúkačkou tak, ako sa mieri s puškou, dokonca na ňu niekedy pripevnia aj kolimátor. Podobne som videl aj napojenie fúkačky na malú pumpu, ktorej úlohou bolo kumulovať vzduch, až pokým ho používateľ naraz vypustí do rúry so šípkou. Rozhodne ide o rozumnejšie počínanie, ako robenie piercingov pomocou fúkačky. V inej modifikácii je vzduch do fúkačky vtláčaný piestom vďaka jeho napojeniu na pružinu. Dokonca aj v prípade, keď sa piest v rúre hýbe za pomoci naťahovacej gumy vzniká plod inovatívnosti - je ním hybrid medzi fúkačkou a prakom.    

Poďme si ešte priblížiť možnosti projektilov, okrem už tradičných šípok s jedom či upravených injekcií. Nie všetky šípky majú pevný koniec – pre lepšie utesnenie sú vhodné šípky s prispôsobivou „sukničkou“ z mäkkých materiálov. V minulosti Japonska sa fúkačky používali aj na fúknutie štipľavého prachu do očí výtržníka, za účelom krátkodobého oslepenia. Dnes vidíme pokusy fúkať paintballové guľky, ktoré však nie vždy explodujú, ako by mali. Tiež sa realizujú experimenty s používaním petárd na šípkach či vystreľovaním niekoľkých upravených šípok naraz. Na diskusnom fóre bol spomenutý nápad vystreľovať  šípky s horľavým materiálom cez plameň umiestnený pod koncom fúkačky.

Asi najzaujímavejšou úpravou, akú som videl na fúkačke, bolo spojenie s udicou tak, aby vlasec bol priviazaný ku vhodne tvarovanej šípke. Takouto úpravou dosiahneme zachytenie trafenej ryby a pomocou vlasca umožníme jej vytiahnutie na breh.

Osobne mám z vylepšení vyskúšané iba jedno: laser pripevnený pomocou montáže v tvare vertikálne rozseknutej osmičky. Dôležité je kúpiť si laser s módmi on/off, aby ste ho nemuseli počas streľby držať zapnutý. Laser, ktorý mám ja, sa mi nastavuje ťažko, má totiž 3 skrutky na ovplyvnenie horizontálnej a vertikálnej polohy lúča, čo nevidím ako ideálny počet. Navyše celú snahu o nastavenie vie kvalitne skaziť, ak sa udeje nejaký pohyb na montáži, teda prvým krokom by malo byť obmedzenie pohybu montáže. Laser aj montáž sa nastavujú imbusovými kľúčmi. Pozitívom však je, že aj laser nastavený len približne vie skvele pomôcť pri spomenutom tréningu streľby za pohybu, simulácii pohyblivého terča, alebo pri trénovaní minimalistického nabíjania bez veľkých pohybov.

Cena

Koľko galaktických kreditov si záujemcovia majú nachystať? Po vrhacej hviezdici či malom praku je fúkačka treťou najlacnejšou zbraňou vhodnou na rekreáciu. Obyčajnú fúkačku si často viete aj spolu s rezervnými šípkami (či dokonca aj s dopravou!) zohnať v cene 20-25 eur. Ja som po takmer roku používania stále nestratil žiadnu zo šípok, no zdá sa, že ľahko podliehajú korózii - alebo príliš slintám. Aj bez vtipov však vo vnútri rúry zvykne prebiehať kondenzácia pary z dychu. Drahším variantom je Big Bore Blowgun od Cold Steel, dodávaná s rôznymi šípkami. Je to lovecká fúkačka známa svojím veľkým kalibrom, 0,625 palca. Jej cena býva od 40 eur. Vášniví kutili však môžu vlastnú fúkačku (aj s nadstavbami) skonštruovať aj v domácich podmienkach, v čom im pomôžu videá a návody na internete, alebo dokonca 3D tlačiarne.