Vydalo:
nakladateľstvo Vodnář, 2007
Českú verziu
ilustroval: Rudolf „Mob“ Schimera
Preložila:
Lenka Lichtenbergová
Počet strán: 185
Prvýkrát bola
Liber Null samostatne vydaná v roku 1978 a Psychonaut v roku
1982. Spolu vyšli až v roku 1987. Jednotlivé „kapitoly“ tejto (dvoj-)knihy
pozostávajú z pomerne stručných textov, čo členením pripomína neskorší
Hineov Prachaos, ktorý je však s prehľadnosťou na tom horšie, kvôli
vnoreniam menších celkov. Problematickosť Carrollovho diela spočíva
v stručnosti niektorých jeho textov, ktoré niekedy vyzerajú už ako
kompiláty informácií z rôznych zdrojov, čím stráca zmysel snažiť sa ich
znova vtesnať do menšej plochy a interpretovať. Napriek tomu sa vynasnažím ukázať,
čo sa v knihách dá nájsť. Práve tieto texty odštartovali odvetvie
chaosmágie, čo je mojou motiváciou pre ich predstavenie pre tých, ktorí na nich
ešte nenarazili alebo ich nečítali. Liber Null napísal Carroll len ako
25-ročný.
Úvod k českému spoločnému vydaniu týchto kníh
napísala Šárka Sedláková, ako to bolo vlastne v celej edícií Kiaton
zvykom. Venovala sa v ňom biografii autora, jeho tvorbe
a niekoľkým terminologickým upozorneniam. Carroll sa preslávil ešte ďalším
počinom: jeho séria prednášok po Európe dala vzniknúť okultnému rádu
Thanaterových iluminátov (IOT, Iluminates of Thanateros).
Liber Null
Samotný
Carrollov text začína vysvetlením účelu rádu IOT a praktickými cvikmi, ktorým
predchádza klasické upozornenie, že by ich nemali skúšať ľudia v zlom
zdravotnom stave. Pri samotných cvikoch autor predpokladá, že ich čas,
úspešnosť aj ovplyvňujúce faktory si budeme značiť podrobne. Cvičenie
dosiahnutia tranzu sa skladajú zo šiestich bodov. Prvé tri po sebe nasledujú
a v následnosti sa aj cvičia. Sú to: 1. nehybnosť tela, 2. sústredenie
sa na dych, 3. nehybnosť myšlienok, resp. myšlienková prázdnota. Ďalšie tri
body pôsobia skôr ako paralelne usporiadané alternatívy, ktorými sa pokračuje
z predchádzajúcich bodov: 4. koncentrácia zrakom na bezvýznamné predmety,
5. koncentrácia na akustické formulácie, mantry, 6. koncentrácia na
vizualizované tvary. O týchto cvičeniach Carroll tvrdí, že prinášajú plody
len po fanatickom cvičení.
Za tým píše
o metamorfóze, pod čím označuje zmenu zvykov a prístupu k mágii
a svetu – hlavne so smiechom a dvojicou nelipnutím/neľahostajnosťou. V skratke
vysvetľuje základy rituálov (aj centrovacích) a základy sigilickej mágie,
ktorá hádam nie je vynechaná v žiadnej knihe o postmodernej mágií.
Pomerne veľký
dôraz kladie aj na snahu ovládnuť snovú rovinu. Radí zapisovať si sny
a tiež cvičiť zámer vyvolať si sen na zvolenú tému. Až po zvládnutí tohto
cviku by sa mali sny používať ako zdroj veštenia – pod čím Carroll evidentne má
na mysli techniku „snovej inkubácie“.
Úvod ďalšej
kapitoly je venovaný pojmu kia z učenia
okultistu a umelca Austina Osmana Sparea,
ktorý bol sám o sebe inšpiráciou chaosmagikov a vynálezcom sigilickej
mágie. Kia je neduálna podstata
osobnosti, ktorá môže prejavovať okultné schopnosti, po väčšinu času však
ostáva skrytá a neprejavená. Nemá vlastnosti, aké by boli mysľou
uchopiteľné a tak sa o nej dá povedať len veľmi málo.
Tak, ako aj v neskorších knihách o chaosmágií, aj tu je pojednané o dôležitosti tranzu pre mágiu a sú menované dve ich kategórie. Inhibičné tj. utlmujúce, upokojujúce tranzy ako po rôznych meditáciách a excitačné tj. vzrušivé tranzy ako silný hnev, hyperventilácia a iné. Obe majú viesť ku stavu jednobodovej koncentrácie. Thanaterovým iluminátom dali meno práve tieto stavy mysle, thanat a eros. Komu napadla nekrofília, nech sa nad sebou vážne zamyslí. :) Až neskôr sa Carroll v samostatnej kapitole zmieňuje o „pozícií smrti“, teda stave zámerne navodenej senzorickej deprivácie a sexuálnom tranze ako o zdrojoch inšpirácie.
Tak, ako aj v neskorších knihách o chaosmágií, aj tu je pojednané o dôležitosti tranzu pre mágiu a sú menované dve ich kategórie. Inhibičné tj. utlmujúce, upokojujúce tranzy ako po rôznych meditáciách a excitačné tj. vzrušivé tranzy ako silný hnev, hyperventilácia a iné. Obe majú viesť ku stavu jednobodovej koncentrácie. Thanaterovým iluminátom dali meno práve tieto stavy mysle, thanat a eros. Komu napadla nekrofília, nech sa nad sebou vážne zamyslí. :) Až neskôr sa Carroll v samostatnej kapitole zmieňuje o „pozícií smrti“, teda stave zámerne navodenej senzorickej deprivácie a sexuálnom tranze ako o zdrojoch inšpirácie.
[Zdroj]
V texte o evokáciách popisuje rôzne typy práce s entitami vrátane ich tvorby. To, čo by bolo v iných knihách rozpísané pokojne na celé kapitoly tu Carroll vtesnal do niekoľkých strán. Pri invokáciách sa zmieňuje o mágovej snahe získať tie vlastnosti, ktoré nemá, aby prekročil protiklady. Tieto vlastnosti možno okrem iných zdrojov nájsť aj v pohanských panteónoch. Invokácia je potom ponorenie sa do vlastností zvolenej formy/božstva a komunikácia s ním.
V texte venovanom slobode píše o dôležitosti vnútornej prispôsobivosti a trhaní okov v podobe zaužívaných názorov. Takéto trhanie okov je obtiažne, pretože názory dodávajú pocit identity. Predkladá metódy oslobodzovania sa ako sú rúhanie, skúmanie extrémnych názorov či schválne oponovanie svojim vlastným názorom, na ktorých najviac lipneme.
O svätom anjelovi, ktorý je témou magických tradícií hovorí ako o médii kia či pravej vôli, teda skutočnej povahe jednotlivca a zmysle jeho života. Život vlastne prirovnáva k hádanke, ktorá je len súčasťou niečoho väčšieho - verí aj v reinkarnáciu.
Divináciu, teda veštenie prirovnáva k zachytávaniu vĺn, ktoré sa šíria svetom. Pre jej potreby sa sústredíme na zvolený predmet, o ktorom chceme zistiť informácie a to počas inhibičného alebo excitačného tranzu. Veštebné pomôcky, ktoré majú slúžiť ako stimulant vnímania a interpretácie radí používať jednoduché a pod úrovňou zámernosti, ale stále nie úplne náhodne. Príkladom je ľahké premiešanie videných tarotových kariet.
Text o čarovaní pojednáva vlastne o probléme ega, jeho strachu zo zlyhania a o tom, že v protiklade voči týmto roztraseným častiam osobnosti stojí „pravá vôľa“ a skutočná túžba. Odporúča sledovať si svoju momentálnu šťastenu aj na bezvýznamných udalostiach a snažiť sa zasahovať do záležitostí, pokým sa ešte príliš nerozvinuli do negatívnych hodnôt.
Str.60 „Jsme tvořeni koloniemi bytostí uzavřených v jedné jediné buňce. A kia, sebeláska, je všechny navzájem propojuje. Jednoho dne je opět rozptýlí do prostoru a kvůli naplnění své touhy půjde i přes mrtvoly.“
„Kdo jest ten bůh, a přec člověk, jenž vládne mocí chaosu? Pro něj nic není pravdou a vše jest dovoleno. Jeho existence nemá žádného smyslu, a proto si může svobodně zvolit svůj vlastní. Provždy se připoutal k Zemi a z vlastní vůle podstupuje nová a nová zrození. Neboť vesmír je svým způsobem šílený a náladový. Všechno podléhá změně, kromě změny samotné. Jediným obecně platným pravidlem je obecný nedostatek pravidel.“
Rôzne formy práce s predmetmi sú opäť predstavené v skratke, pričom najzaujímavejšia je zmienka o zachytávacích vlastnostiach kryštáloch kremeňa, ktorý je hojne využívaný aj v šamanizme. Istú zachytávaciu schopnosť má aj voda, tak ako rýchlo do seba nasaje cudzí vplyv, ho však znova aj vypúšťa von.
Koncepcie podobné astrálnemu telu mali svoje miesto v bojových umeniach. Tento „dvojník“ sa podľa Carrolla môže zhmotniť až do takej miery, že dokáže ovplyvňovať fyzické dianie, alebo je možné meniť ho do zvieracej podoby, čo by malo nevedome ovplyvňovať a miasť bytosti naokolo. Vlastne by sme túto techniku mohli zaradiť aj pod tzv. auromágiu. Ovládanie dvojníka prebieha aj v snovej rovine, pomocou vytrvalého cviku sledovania svojich rúk na dosiahnutie lucídnych snov. O tejto technike sa zvykne písať aj v iných zdrojoch.
Temnejšie Carrollove úvahy o procese premeny, tzv. transmogrifikácie sú ponímané ako súčasť „čiernej mágie“ a obsahujú zámernú stratu istoty spustenú zámerným opustením známeho prostredia či záujmov a konaním krutých skutkov. S odôvodnením, že ak kozmos nie je ľudský, tak nemôže byť plne ľudský ani mág, to vyznieva skôr absurdne. Sú však praktici, ktorí sa toho príležitostne držia.
Pojednanie o náhodnom presvedčení predkladá cvik, ktorý je v súvislosti s chaosmágiou vcelku známy. Ide o cielené zakorenenie nejakej viery/svetonázoru na určité obdobie, za ktorým prichádza jeho opätovné vytrhnutie. Takto adept spoznáva perspektívy iných ľudí a snáď aj svoju voľnosť vo voľbe svojej viery, ako svojho nástroja. Ako Carroll píše: najjasnejší pohľad na svet je z hory mŕtvych „ja“. Záujemcom predkladá 6 rôznych svetonázorov (pohanstvo, monoteizmus, ateizmus, nihilizmus, chaoizmus a poverčivosť), čím umožňuje začať cvik výberom „tej *pravej*“ cez jednoduché vrhnutie kocky...
Abeceda túžby je systém symbolov, ktoré zohľadňujú základné ľudské emócie, vždy ako protikladné dvojice. Carroll však nenecháva čitateľa, aby si vybral tieto emócie a ich oponentov, a vytvoril ich symboly sám, predkladá nám túto abecedu hotovú. Dokonca sa nezmieňuje o účele jej symbolov. Zaujalo ma však, že hovorí o možnosti sústrediť sa na svoje želania v situácií, keď už naše emócie vzbudilo niečo iné. Môže ísť o dobrý nápad - život sám nás možno zvádza k improvizovanej magickej praxi. O problémoch duality pocitov hovorí autor na viacerých miestach knihy. Tejto dualite je zbytočné odporovať, „väčší“ ľudia ju podľa neho jednoducho akceptujú. Smiech považuje Carroll za osobitú emóciu, v istom zmysle najvyššiu. Smiechu neprikladá protiklad a plač považuje za druh smiechu.
V texte Milénium nás autor uvádza do krátkeho zhrnutia ľudských dejín podľa toho, aké myšlienkové celky prevládali – ide vlastne o koncept striedajúcich sa eónov, období podľa ideológií. Sledujeme cestu ľudstva od šamanizmu, cez pohanstvo, monoteizmus, až po ateistickú a materialistickú kultúru. Budúcnosť ľudstva nevidel Carroll ružovo – ukázal obavy z konzumného spôsobu života, útlaku ideológiami, pretechnizovanosti (aj následných vojen proti pretechnizovanosti) a rozpadu spoločnosti. Čo na to hovoríme 40 rokov po vydaní Liber Null? Hodí sa poznamenať, že aj neskôr v Psychonautovi uvádza presvedčenie, že nebude k ľudskému dobru, keď sa veda skutočne začne zaoberať mágiou.
Str.85 "Předpojatost vůči možnostem existence okultních a nadpřirozených sil ustoupí s příchodem magických technologií. Telepatie, telekineze, ovlivňování mysli, hypnóza, fascinace a charisma se stanou předmětem systematického výzkumu i kultivace a začnou se využívat jako metody ovládaní lidí. Mágové budou možná pracovat za ostnatým drátem a v podzemních krytech."
Prácu s takzvaným éterom tj. akýmsi prostredníkom vôle delí do dvoch kategórií. Práca s hrubým éterom sa prejavuje chôdzou po žeravých uhlíkoch, liečením cez dlane, či zvláštnymi údermi v bojových umeniach. Jemný éter je médiom skôr pri ovplyvňovacích a telepatických operáciách, či zmene svojho pôsobenia na okolie. Práve zmenou svojho pôsobenia či vyžarovania by sa dali vysvetliť "okúzľujúce" osoby vo vedení rôznych siekt. Snáď ako rozumní ľudia budeme vedieť rozpoznať, kedy je pod lampou najväčšia tma.
Chaosféru, tj. symbol osemcípej hviezdy predstavuje ako bránu či trhlinu k chaosu, kozmickej sile. Využitie tohto symbolu je široké, chýba tu však popis ktorý jednotlivým cípom chaosféry priradil oblasti života a teda aj sféry mágie, ktoré by týmto oblastiam odpovedali. Vzniklo teda rozčlenenie chaosféry až neskôr?
Koniec Liber Null je venovaný rituálom, ktoré majú slúžiť na ovplyvnenie vlastnej reinkarnácie, a to pomocou zrodenia sa do plodu svojho potomstva splodeného so ženou v dlhodobom intímnom vzťahu, čo je prístupné len pre mužov, za cenu následnej deštrukcie aktuálneho tela. Druhou možnosťou je výber plodu v astrálnej ceste. Treťou je zmocnenia sa cudzieho, dospelého tela. Samozrejme to pôsobí prehnane nielen po etickej rovine, ale aj v rovine reálnosti. Zdá sa akoby autor miestami preháňal, napríklad aj pri zmienke o levitácií vďaka hrubému éteru, alebo chaoizme ako možnej svetovej filozofii, ktorej alternatívou je temnota vojny.
Psychonaut
Mágia prežíva renesanciu, hľadí sa na jej účinnosť a prestáva sa hľadieť na náboženské pozadie jej praktík. Vždy v období krízy sa vyroja rôzni zakladatelia nových smerov, pričom Carroll očakáva, že si ľudstvo bude vyberať nový prevládajúci svetonázor. Vývoj ľudského vedomia považuje za špirálovitý a teda očakáva obdobie/eón, ktoré by zastupovalo líniu nad predošlým, nižším „závitom“ šamanizmu. Tvrdí, že aj samotná mágia sa mení a oslabuje sa jej vplyv na hmotnú rovinu, kým sa zosilňuje jej vplyv na psychickú rovinu, čo sa prejavuje aj nárastom kreativity ľudstva. Doslova sa dnes vraj môže telepatiu, jasnovidectvo či astrálne cestovanie naučiť každý s potrebným odhodlaním.
Práve o telepatických experimentoch, ako je zachytávanie obrazov vysielaných inými osobami pojednáva ďalší text. Experimenty možno skúšať aj v snovej rovine, napríklad snahou stretnúť sa na predurčenom mieste. Skupinové rituálne experimenty majú výhodu, že v prípade dobrého zohrania skupiny poskytujú väčšiu pôsobiacu silu. Tiež môže jeden operatér udržiavať inú osobu ako médium v stave tranzu na veštenie alebo čarovanie. Hrozí však, že by sa takýto vplyv vytvoril medzi osobami aj mimo tranzu.
Pojednanie o rôznych „úrovniach vedomia“ predstavuje nám známe stavy mysle. Vedomá myseľ je stavom učenia sa, či vytvárania nových programov. Je najviac kontrolovaná psychickým cenzorom, mechanizmom ktorý zabraňuje magickému vnímaniu a pôsobeniu. Robotická úroveň slúži na vykonávanie opakovaných úloh, ktoré už dobre poznáme. Prekvapivo sa v nej však môže objaviť inšpirácia. V nočných hodinách prichádzajú na radu nevedomie a snenie. Gnóza –tu označenie pre tranz je toľko zmieňovaným prameňom magických a mystických skúseností. Podľa Carrolla by mal mág každej z rovín venovať určitú primeranú pozornosť, hlavne sneniu a vedomiu.
Hoci sa nezdá, že by Carroll uznával útočnú mágiu, isté praktiky z nej popisuje –ako napríklad telepatické vysielanie autodeštrukčných myšlienok, či narušenie protivníkovho energetického poľa s využitím svojho poľa v protivníkovej blízkosti.
Kapitola o rituáloch chaosu predstavuje niekoľko rituálov, resp. variabilných inštrukcií, ktoré by mali pokryť základné potreby magikov. Pre všeobecné potreby ako evokácia, invokácia, posväcovanie predmetov a iné je to omša chaosu. Vymietací rituál slúži na očisťovanie čohokoľvek/kohokoľvek. Posledné pomazanie je určené umierajúcej/mŕtvej bytosti. Iniciačný rituál slúži na zaradenia adeptov do spoločenstva a je vytváraný ideálne na mieru – často práve podľa špecifického strachu adepta... Najzaujímavejšie pôsobia Carrollove opisy exorcizmu, teda vymietania miest alebo osôb. V prípade veriacich osôb môže v exorcizme ísť o divadlo v kontexte symbolizmu náboženstva posadnutého. V prípade ateistov im možno hrubo predviesť, aké šialenstvá konali, a aké budú, pokiaľ klesnú ešte hlbšie. Očisťovanie miest od entít je možné zameniť za ich zachytenie, najčastejšie do kryštálových štruktúr. Inokedy je očisťovanie priestoru len zásterkou, pod ktorou sa exorcista snaží očistiť osoby, ktoré to potrebujú.
Carroll neverí v astrológiu ako platný veštecký systém, istý vplyv nebeských telies na život na Zemi ale vysvetľuje. Je to vplyv Mesiaca v splne, zapríčiňujúci okrem iného nárast moci menštruujúcich žien. Zmieňuje sa aj o vplyve slnečných škvŕn, ktoré sa objavujú cyklicky a zdá sa, akoby ľudstvo počas týchto období konalo väčšie zmeny.
V histórii mágie a šamanizmu hrali dôležitú úlohu drogy, z ktorých Carroll zmieňuje niekoľko substancií, napríklad rajský plyn spôsobujúci rýchlo sa strácajúce vízie. Tieto prírodné či chemické substancie sa využívali v divinačných technikách, tj. nie v aktívnom, zasahovacom čarovaní.
Magický pohľad na svet popisuje autor hlavne v kontraste k predpojatosti náboženstiev či materializmu vedy. Svet okolo seba vníma ako spontánny a chaotický, či dokonca ako veľký kanadský žartík. Ako som už predviedol v citácií vyššie, verí v ľudskú slobodu zvoliť si vlastný zmysel života.
Symbol Baphometa je vysvetlený ako „nasledovník“ rohatého božstva Pana a mnohých ďalších z celého sveta. Je symbolom pre kozmickú silu, alebo životné pole celej planéty, čím ho je možné stotožniť s chaosom. Baphomet stráca niečo zo svojej zlovestnosti vďaka vysvetleniam, ktoré Carroll udáva o jeho atribútoch. Jeho obojpohlavnosť je symbolom duality, sexuálne prvky sú znamením vitality. Má zvieracie časti, ktoré korešpondujú so zvieracími atavizmami používanými v mágii.
Str. 140-141: „Draci z našich mýtů spí v našich vlastních hlavách. Evoluce nám totiž zanechala tři mozky. Náš mozek během jednotlivých fází evolučního vývoje svou strukturu zásadně neměnil, ale pouze získával nové části s novými funkcemi. Teprve nejnovější část mozku nás činí skutečně člověkem. Pouze opičí mozek vykazuje jisté podobnosti. Druhou nejmladší část mozku sdílíme se savci obecně. Nejjednodušší část mozku je to, co sdílí savci, včetně nás, s plazy. V naší hlavě žije člověk, vlk i krokodýl.
Všichni draci, hadi a ohavní démoni z našich mýtů a nočních můr jsou atavismy pocházející ze starších částí našeho mozku. Evoluce vzorce chování našich předků nevymazala, pouze je pohřbila pod nánosem nových modifikací. Proto bohové našich mýtů, jenž představují lidské vědomí, porážejí titány a draky staršího vědomí.“
Až na stranách 141-142 dochádza k vysvetleniu tzv. psychického cenzora. Tento mechanizmus nám umožňuje normálne fungovanie, no zabraňuje uskutočňovaniu mágie či jasnovidectvu. Cenzor najviac blokuje vedomú úroveň mysle, dokonca viac ako automatickú a najmenej blokuje zmieňovanú gnostickú úroveň - tranz, čo je dôvodom jeho využívania v mágii.
Nasleduje opätovné vrátenie sa k téme kia - večného, beztvarého, prázdneho „ja“, umožňujúceho skúsenosť. Na tomto mieste sa už Carroll obracia skôr proti možnosti existencie „pravej vôle“, „vyššieho ja“ či akéhokoľvek predurčenia. Kia sa môže stať čímkoľvek chce, nemá jadro. Opakovane varuje pred zamieňaním si kia s jeho prejavmi, čo vedia k tzv. posadnutiu démonom Chorozonom a končí sa to katastrofou. Práve v týchto autorových myšlienkach cítim silnejší dojem zhody s mojím pohľadom na svet. Keďže mám problém veriť v hocičo ako v absolútne, mal by som problém veriť aj v jednoznačne vybraný účel svojho života zvolený niečím iným, než mojím aktuálnym vedomím.
Šamanizmus Carroll považuje za inšpiratívny zdroj, ktorý by mal byť znovuobjavovaný. Jeho metódy obsahujú cestovanie do iných svetov, liečenie, exorcizmus, či ovládanie fyziologických funkcií. Je zvláštne, aké podobné praktiky používali šamani v rôznych častiach sveta.
Neskoršie tradície, ktoré obsahovali mnoho poznania boli v gnosticizme, v kultúrach Rímskej ríše. Kresťanstvo gnostické sekty tvrdo potláčalo, a tak sa tieto sťahovali do ilegality, pričom ich vplyv stále nachádzame v okultných rádoch. Gnostici mali rôzne etické systémy, od asketických po anarchistické. Často sa stavali oproti vládnucim vrstvám, zosmiešňovali náboženstvá a ich snahu priradiť nekonečnu ľudské atribúty. Neraz praktizovali zvrátené a orgiastické rituály.
V kapitole o „okultnom kňažstve“ vysvetľuje Carroll potreby, ktorými sa kulty či náboženstvá zaoberajú: riadením emócií, dodávaniu zmyslu života, snahe o jednanie a zmenu, vysvetleniu smrti a aplikovaniu sociálnej štruktúry.
Po krátkom pozastavení u základných typov rituálnych predmetov sú čitateľovi predložené alternatívne „vedecko-magické“ modely. Zaujímavá je predovšetkým teória morfických polí, tvrdiaca, že keď sa stala jedna udalosť, zväčšuje sa pravdepodobnosť nastania ďalšej udalosti podobným spôsobom. Vysvetľovalo by to účinok sympatetickej mágie či dokonca vizualizácie. Carroll nezmieňuje, že by to vysvetľovalo aj vynachádzanie rovnakých vynálezov u rôznych izolovaných experimentátorov, alebo takzvaných kultúrnych univerzálií. S modelom, podľa ktorého je vesmír tvorený pozorovateľom vraj často pracoval A. O. Spare. Ak sa aj cudzie osoby považujú za výplod vlastnej mysle, čo z toho vyplýva pre etiku?
Predposlená časť knihy je venovaná príbehom zo života autora, pričom dočasný efekt jeho exorcizmu, mentálne ovplyvnenie chovania budhistického mnícha, alebo telepatická schopnosť indických psov patria ešte medzi uveriteľnejšie. Hoci príliš neverím na dedenie „magickej moci“, hodí sa spomenúť Carrollove tvrdenie, že jeho matka má jasnovidecké schopnosti.
Posledná kapitola je opäť záležitosťou modelov, konkrétne ide o grafické znázornenia prudkých zmien svetonázorov podľa teórie katastrof. Cesty k osvieteniu sú tiež zobrazené na grafoch. V mystike sa predpokladá, že prílišná sila adepta môže byť jeho prekážkou a vytvára riziká. Istejšie, ale pomalšie napredovanie je cez zvýšenú mieru poznania/múdrosti. V mágii sa predpokladá, že väčšou prekážkou je prebytok poznania a nedostatok sily. Pre mágiu aj mystiku je ideálom napredovanie v rovnovážnom rozvíjaní múdrosti a sily. Tu sa končí Psychonaut, ktorý sa mi zdal zrozumiteľnejší a lepšie interpretovateľný, ako Liber Null.
Záujemcovia o Carrollove dielo si môžu prečítať jeho preložený text Liber KKK, v ktorom ukazuje postupnosť magických praktík vo viacerých okruhoch, ktoré sa realizujú v náväznosti. Skratka pochádza zo slovného spojenia Kaos Keraunos Kybernetos, nie Ku Klux Klan! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.