Todd and the Book of Pure Evil je predovšetkým jedným
z mojich najobľúbenejších komedionálnych seriálov, pôvodom z Kanady.
V širšom merítku je to však príbeh, ktorý začal krátkym filmom, bol
redefinovaný seriálom a až nedávno bol animovaným filmom (nateraz?) zakončený.
Práve po príležitosti dočkania sa ukončenia série chcem tento príbeh predstaviť
podrobnejšie. Jeho nesledovanie je jedným z najväčších prejavov hlúposti
ľudstva.
Prvý, 15-minútový rovnomenný
snímok vznikol v roku 2003 a osvetlil nám úvodnú zápletku: Todd
je metalista a outsider, ktorému ide hlavne o dievča. Trojica chlapcov
mu poradí, že by pre získanie úspechu mal nájsť magickú knihu zla. Podarí sa mu
to a s pomocou knihy uspeje svojím hraním basketbalu. Zistí však, že
jeho úspech ublížil basketbalovému kapitánovi a že hodnoty, ktoré získal
sú falošné. Chce prinútiť knihu, aby veci vrátila späť, ale už ju nenájde vo
svojej skrinke.
Tento dej by zhruba odpovedal prvému dielu zo seriálu, kde
bol basketbal vymenený za úspech v hudobnom dueli. Musím povedať, že herci
v tomto filme mi boli nesympatickí. Tiež je tu ešte vymenená rola: Jenny je
dievča, o ktoré Todd nestojí – v seriály je to potom Hannah.
Seriál – jadro
príbehu je rozdelené do dvoch sérií, obe s trinástimi časťami dlhými
vždy 22 minút. Maniaci na seriály by to teda dokázali pozrieť za jediný voľný
deň. Prvá séria vznikla v roku 2010 a druhá na prelome 2011 a 2012. Žánrovo
by sa seriál radil medzi „horor“ (aj s tými úvodzovkami) a komédiu. Zápletka je opäť o hľadaní Knihy
číreho zla, ktorá sa na škole zakaždým zjaví tomu najzúfalejšiemu študentovi,
ktorý ju použije a tá jeho želanie vyplní spôsobom, akým na to doplatí on,
aj ostatní študenti. Kniha sa vraj živí emocionálnou nestabilitou a tak je
pre ňu stredoškolské prostredie ideálne.
Treba priznať, že humor
tu býva orientovaný na jeho nižšie a nedospelé formy – nakoniec, práve
preto je seriál o stredoškolskom prostredí. Nájdeme tu teda zábavky ako
požívanie marihuany, sexuálne pomätenia, či fekálny humor v obmedzenej
miere. Napriek tomu ale funguje dobre. Týchto foriem humoru sa pokojne
zastanem, pretože sú podľa mňa spôsobom, ako si udržiavať istý „mladícky elán“
aj v neskoršom veku, pričom to vôbec nedeformuje ostatné moduly osobnosti,
ako sú zodpovednosť a zrelosť. Práve opak toho, tvárenie sa akí sme
„dospelí“, bez schopnosti úletu považujem za ozajstnú deformáciu.
Zľava: Hannah, Todd,
Kniha číreho zla, Atticus, Jenny, Curtis. [Zdroj]
Po humore je tu ešte druhý motor motivácie, prečo seriál sledovať. Sú ním postavy. Hlavnými postavami sú členovia „gangu“ snažiaceho sa knihu nájsť a zabrániť jej v šírení zla. Sú to Todd, jeho jednoruký kamarát Curtis a dve dievčatá: Jenny, ktorú sa snaží Todd zbaliť a vedátorka Hannah, ktorá sa najprv snažila zbaliť Todda, ale neskôr začala randiť s Curtisom. Ďalej je tu Atticus, neschopný výchovný poradca (to je to, čím je), ktorý sa snaží do gangu dostať. (Atticus mi často pripomínal Fredieho Mercuryho.) Túto hlavnú päticu som si tak obľúbil, až ľutujem, že sú to len imaginárne postavy! Večne nadržaný školník Jimmy zas poskytuje Toddovi rady o živote a traja metalisti pofajčievajúci za školou sa Todda snažia zlákať na cestu zla. V domove dôchodcov majú svoje útočisko starí satanisti, ktorí mesto Crowley Heights zakladali. Medzi nimi aj Atticusov otec, ktorý ho núti prinášať mu správy o Knihe a Toddovi. Toto sledovanie sa napríklad prejaví tak, že Atticus v noci sleduje Todda v jeho izbe. Zistí, že masturbuje a ešte aj tento poznatok si ihneď pedantne zapíše do diára. Občas sa v seriále objaví pekná ľudskosť. Napríklad Curtis robí maskota len preto, aby mal niečo spoločné so športom a potešil tým svoju umierajúcu babku.
Curtis v kostýme maskota basketbalového tímu
Medzi motivácie gangu v hľadaní Knihy patrí to, že Knihu skúmal Jennin otec, ktorý záhadne zmizol. Hannah zas chýbajú obaja rodičia, pretože doplatili na svoje vedecké experimenty a až neskôr sa odhaľuje, že to malo niečo spoločné s Knihou. Postupne sa tiež odhaľuje, že existuje niekto vyvolený, kto môže zlu Knihy podľahnúť a tak zničiť svet. Zdá sa, že tým vyvoleným je práve Todd...
Je na pobavenie, že napriek úctyhodným stratám na životoch
funguje škola Crowley High stále ďalej a študenti sú do nej ochotní
chodiť. Ako sa vyjadril jeden z učiteľov: „Zajtra možno niektorých z vás uvidím.“ Pekne to ukázal aj nasledovný dialóg:
„Škoda drží zubnú
dokumentáciu?“
„Samozrejme. Pri takom
množstve neidentifikovateľných mŕtvol to šetrí čas.“
Vráťme sa k ľuďom, ktorí použili knihu. Z tých sa
obvykle stávajú nepriatelia, proti
ktorým gang bojuje a sami o sebe bývajú vtipní. Asi najlepšími nepriateľmi
boli:
- monštrum vzniknuté z odsatého tuku morbídne obézneho
dievčaťa
- neviditeľný masturbátor
- školský fantóm. Je ním ázijské dievča Charlotte
s odhryznutým jazykom, ktoré chce získať Curtisa (no aspoň vie narábať
s fúkačkou!)
- homunculos Toddie, a.k.a. Toddova zvlčilá zmenšenina
- školský génius, ktorý dokáže sfanatizovať ľudí pri očnom
kontakte
- seniori s kanibalskými chúťkami
V bojových úspechoch má veľkú zásluhu Hannah, ktorá
mnohé uľahčuje svojimi vedeckými vynálezmi. Tiež plastovú Curtisovu ruku vymení
za robotickú ruku s mnohými funkciami. (Je otázne, či sa o všetkých
funkciách dozvedáme zo seriálu.) Seriál obsahuje aj špeciálne diely. V prvej sérií je to 11-ty diel s niekoľkými
piesňami, keďže sa na škole realizuje muzikál. V druhej sérií je to 10-ty
diel, kde to ide od jednej piesni k druhej a pritom kvalitu niektorých
z nich považujem za skvelú, prinajhoršom na nízkorozpočtový seriál.
Samozrejme ma zaujal aj bežný soundtrack.
Iné diely druhej série sa zvyknú vyznačovať tým, že
následkom použitia knihy sa zmení celé prostredie, napríklad škola zarastie
vegetáciou, alebo si Todd urobí výlet do dystopickej budúcnosti. Takéto diely
sa mi zdali príliš premrštené. Keď som už pri kritike seriálu, možno mu vyčítať nelogické správanie osôb, ktoré
použili Knihu, aj keď vopred vedeli o jej deštruktívnych účinkoch. Podobné
to bolo, keď Knihu použila bez otázok aj náboženská puritánka, alebo keď kvôli
malicherným cieľom boli používatelia Knihy ochotní obetovať cudzie životy. Kritiku
možno vysloviť na schémovitosť dielov, v ktorých sa vždy bojuje proti
nejakému nepriateľovi. Samozrejme seriál nesadne každému. No prekvapili ma
vulgárne komentáre, ktoré som videl. Ľudia, ktorí sa bez hocijakej argumentácie
vyjadria chabým a vulgárnym prejavom sú akože tí, čo čakali od seriálu
nejakú intelektuálnu výzvu? To absolútne nedáva zmysel. Alebo im chýbali
smiechové znelky, aby rozoznali, čo bolo vtipné? Mimochodom, keby bol seriál
tak zlý, nedosahoval by svoje hodnotenia: 76% (čsfd), 8,2/10 (imdb).
A tiež by nevyhral niekoľko ocenení, ktoré sú menované na Wikipédii.
Hannah: „Praskla jej
voda. Bude rodiť!“
Todd: „Doprdele, kto
sa o ňu postará?“
(pohľady na Atticusa,
ako na dospelého)
Atticus: „Ja mám
alergiu na placentu.“
Atticus s novou vestičkou [Zdroj]
Curtis: „Vytiahnem ťa
odtiaľto, kámo. Dievčatá sa nevedia rozhodnúť, či ťa mučiť, alebo tešiť.“
Todd: „A nemôžeme
počkať na rozhodnutie?“
Film Todd and the Book
of Pure Evil: The End of the End
Majitelia
televízie Space sa v roku 2012 rozhodli nepodporiť tretiu sériu Todda.
A tak sa interesovaní rozhodli realizovať ukončenie série animovaným
filmom. Fanúšikovia museli najprv kampaň pre film podporiť finančne cez
Indiegogo a potom pretrpieť neplánované oneskorenia, až do vydania v novembri
2017. Ide síce o 80-minútovú cenu útechy, ale realizovanú vo veľkom štýle.
Ja dosť uvažujem o tom, či by nebola dobrým
pokračovaním kniha alebo komiksy, ktoré by zhltli menej peňazí a tvorcovia
by ich mohli tvoriť spolu aj s hercami, a pred vydaním sa vyhrať do
detailov. Navyše by písaný text určite vydali skôr, ako po toľkých rokoch.
Z deja pochopiteľne nechcem vyzrádzať veľa. Po
znovunájdení Knihy sa na scénu vracajú všetky postavy, ktoré k Toddovmu
príbehu patria. Nešlo by to bez zvláštnych nepriateľov, ako je tínedžer
zabíjajúci okoloidúcich svojím vybuchujúcim akné.
Film hodnotím ako kvalitný, sakramentsky-po-prdeli-gule-trhajúci nárez s vysokou frekvenciou vtipných hlášok. Kresba
na mňa tiež pôsobí veľmi dobre, aj keď je dvojakého typu: pohyblivé postavy sú
jednoduchšie vykreslené, kým statické prostredie je digitálnejšie a naozaj
krásne. Sú tu tri piesne, aj obľúbené zženštilé výkriky chalanov, keď ich
niečo desí.
Znalec seriálu si v tomto filme všimne mnohé spätné odkazy
na seriál. Hodnotenie filmu, ktoré je nižšie oproti seriálu si vysvetľujem
jedine tak, že sa ho snažili pozerať diváci neoboznámení so seriálom. Miera
humoru bola v tomto animáku skrátka hustejšia, než v seriály.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.