Scott Cunningham - Posvátní spánek

Stručné zhrnutie už vypredanej knihy

Vydalo: nakladateľstvo IŽ (Ivo Železný), v roku 2000

Preložila: Alice Brabcová

Počet strán: 201, bez dodatkov a bibliografie len 165 strán

Kniha Posvátní spánek je venovaná snovej inkubácii, teda technike, ktorej cieľom je vyvolať prorocké sny, aby nám dali odpovede na položené otázky. Nakoľko sám autor bol stúpencom kultu Wicca, snažil sa poukázať, že ide o tradície (predovšetkým) predkresťanských kultúr všade vo svete. Ojedinele sa však aj v kresťanstve objavovali učenci, ktorí obhajovali prorocké sny. Autor bol motivovaný vierou, že prorocké sny pochádzajú od božstiev a že o tento spôsob kontaktu sa môžeme individuálne pokúšať k vlastnému prospechu. Na niekoľkých úvodných stranách autor stručne píše o modernom, skeptickom postoji ku snom, o osobnej symbolike snov a rôznych druhoch snov. Okrem ponímania snov ako podvedomých signálov si ich možno vysvetľovať aj ako prejavy telepatického kontaktu medzi osobami, či spomienky duše na cesty v nehmotnej ríši. Podľa autora dostávame najzrozumiteľnejšie sny od božstiev, ktoré uctievame. Sny však môžu zosielať aj iné božstvá – potom je však ťažšie všimnúť si to, ak nepoznáme ich atribúty. Aby som udal veci na správne mieru, musím vysvetliť, že snová inkubácia nie je iba pre pohanov. Pre šamanistov môže byť ich cieľom kontakt s ich spojencom či totemovým zvieraťom a pre individualistu/agnostika vlastné podvedomie, ak sa príslušné rituály obmenia. V každom prípade tu však platí tá istá rada, ako v iných dielach – ak už si vypýtame a získame radu, potom podľa nej konajme. Inak nemá zmysel snovú inkubáciu robiť.

Ponímanie snov v starých kultúrach

Antické kultúry, ktoré Cunningham popisuje sú z nasledovných ríš: Egyptu, Sumeru, Babylonu, Asýrie, Grécka a Ríma. Nechýba výklad historických súvislostí, či príklady zvláštnych snov, ktoré sa nám od nich zachovali. Vo všetkých týchto krajinách existovali špecializované chrámy, kam chodili ľudia žiadať o prorocké sny a kde za týmto účelom prespávali. Tieto chrámy boli zasvätené rôznym božstvám, ktorým ich uctievači nosili obete, vrátane zvieracích obetí či úžitkových darov pre chrámy. Chrámy trvalo obývali kňazi, ktorí sa zaoberali výkladom snov. Okrem kňazov mohli chrámy obývať aj ľudia iných profesií – záhradníci, či holiči, keďže šlo o hojne navštevované centrá a tak ich služby boli potrebné. O obľúbenosti týchto centier môžeme napríklad uviesť, že gréckych chrámov zasvätených iba Asképiovi bolo 420. Samozrejme, Asképios bol iba jedným z gréckych bohov, ktorý mal darovať sny.

Pozrime sa v rýchlosti na to, čo mali jednotlivé kultúry spoločné a odlišné v chápaní snov.
V Grécku a Ríme sa objavovali skeptici, ktorí neverili, že sny pochádzajú od božstiev, alebo že majú veľký význam. Niektorí z týchto kritikov patrili medzi filozofov. Špecifické pre Rím bolo, že sa v ňom otvorene rozšírili kulty cudzích božstiev a tak po celej rímskej ríši stáli snové chrámy egyptskej bohyne Isis. Hovorilo sa, že behom spania darovala veriacim Isis nielen sny, ale aj uzdravenie a preto si získala takú popularitu.

Jedna zo zaujímavých zmienok z gréckeho prostredia je o Artemidórovi a jeho príručke výkladu snov -  Oneirocritica, ktorá ako prvá brala ohľad na osobnosť sniaceho. Artemidóros predložil obrovský zoznam snových symbolov, ktoré pôsobili ako snár, avšak mali sa inak vykladať pre rôznych ľudí, napríklad podľa ich spoločenského postavenia či rodinného stavu. Predbehol tak celé storočia, pretože jeho dielo sa tešilo najväčšej popularite až v 17. a 18. storočí nášho letopočtu. Oneirocritica bola vytvorená okolo roku 140 nášho letopočtu a zároveň je jediným plne dochovaným starovekým snárom. 

V Sumere ľudia verili, že ich osobné, nižšie božstvá im môžu sprostredkovať kontakt s vyššími božstvami. V Egypte mohli božstvá zjavené v snoch požadovať nejaký nábožný skutok, pričom za jeho vykonanie aspoň niekedy sľubovali odmenu. Keďže Egypťania mali radi slovné hračky, aj ich výklad snov im mohol podliehať – slovo objavené vo sne sa vyložilo ako podobne znejúce slovo. Sumeri správne rozlišovali zrozumiteľné sny a sny symbolické. V starobabylonskej ríši mohli za veriaceho snívať aj špecializovaní kňazi, prípadne jeho priatelia alebo členovia jeho rodiny.

Zdá sa, že pre staroveké kultúry bol spoločný prinajmenšom jeden prvok: občasné vyloženie sna ako jeho opak. Najčastejšie sa videnie vlastnej smrti vo sne vykladalo ako predzvesť dlhého života. Ako sa dozvedá čitateľ neskôr, tento obrátený výklad poznali aj Havajci. Inou rozšírenou praxou bola snaha odvracať nepriaznivé predpovede snov. Egypťania ju vykonávali pomocou modlitby k božstvu, či snahou získať sen s radou ako sa vyhnúť nešťastiu. Gréci sa zas snažili o symbolický rituál, modlitbu či kúpeľ na symbol očistenia sa.  

Autorove skúmanie sa neskončilo pri antických civilizáciách, a teda nám predkladá informácie aj o Havajcoch a Indiánoch.

Havajci považovali sny za spomienky na potulky duše po tomto, ale aj iných svetoch. Havajská spoločnosť fungovala na mnohých tabu, ktoré spôsobovali nespokojnosť žien. Havajci tiež verili v obcovanie s duchmi ženského alebo mužského pohlavia, čo pripomína stredovekú vieru v sukuby a inkubov. Veštenie pomocou snov vykonávali v liečebných chrámoch, pripadne ho vykonával otec rodiny spánkom v izolovanej mužskej jedálni. Podobne ako v antických kultúrach, aj Havajci dostávali v snoch presné recepty na lieky. Zdrojom ich snov nemuseli byť len božstvá, mohli to byť aj zosnulí predkovia, či hlasy bez vizuálnej podoby. Sny Havajcov boli obvykle jasné a nepotrebovali výklad.

Rôzne indiánske kmene a rodiny mali vlastné chápania snov, ktoré je ťažké zovšeobecňovať. Napríklad Navahovia nepovažovali sny za predpovede, ale za samotné príčiny chorôb a tak sa rituálmi snažili odvrátiť ich negatívny účinok. Iné kmene sny považovali za zdroje pozitívnych vlastností, úspechu alebo poznania priamo predávaného od duchov. Zarážajúca zmienka je o snoch Odžibvejov, ktorí v snoch videli udalosti ako z iných životov a teda mohli na základe toho veriť v prevteľovanie. Irokézovia zas pri výklade snov používali techniku podobnej technike voľných asociácií, ktorá nemala ďaleko od modernej psychoanalýzy. Indiáni vo všeobecnosti sa snažili sny privolávať po období pôstu, izolácie v divočine, či bylinkou uloženou v blízkosti spiaceho. V snoch sa im boli predávané piesne a mohli sa k nim prihovárať zvieratá. Privolávanie mocných snov mohlo byť súčasťou rituálov dospievania. Týmto sa charakteristika snívania v cudzích kultúrach končí.

5- stranové pojednanie o snároch nám ukazuje, že mnohé moderné snáre vychádzali z Artemidórovej práce, ku ktorej pridali moderné symboly a odstránili zastarané symboly. Mnohé predpísané významy snov sa stali obľúbenými kvôli pohodlnosti ľudí, ktorým sa nechcelo vo svojom vnútri hľadať vlastné a spoľahlivejšie výklady. V ďalšej kratšej kapitole nám zas autor predkladá zoznam božstiev starovekých civilizácií, vrátane ich atribútov. Nachádzajú sa tu aj keltské božstvá, avšak o germánskych sa nedozvie čitateľ vôbec nič.

Praktické návody

Skutočné jadro knihy sa začína kapitolou s poradovým číslom 11. V nej totiž Cunningham opisuje prípravy na posvätný spánok, čo znamená, že sa dostávame k úvodným opatreniam ku praxi. Prvým odporučením je začínať so sústredenou a jasnou mysľou, nie napríklad v stave opitosti. Načasovanie svojho spánku môžeme riadiť podľa božstva, od ktorého žiadame odpoveď. Možno sa prispôsobiť fáze mesiaca: dorastajúci mesiac na „svetlé“ témy alebo ubúdajúci mesiac na „temné“ témy. Ženy počas menštruácie mávajú živšie, ale aj vášnivejšie sny, čo môžu využiť vo svoj prospech pre snovú inkubáciu. Čo sa týka tehotenstva, vyššie štádiá nebývajú už príliš vhodné ku snovej inkubácii kvôli nepokoju organizmu ženy a tiež kvôli tomu, že ich sny sa sústreďujú len na dieťa alebo tehotenstvo. Snová inkubácia môže byť používaná ako prostriedok núdzovej rady kedykoľvek. Keďže sa podľa Cunninghama väčšina božských snov objavuje v posledných hodinách spánku, je ideálne aby sme na nasledovný deň po snívaní nemuseli vstávať skoro či byť vytrhnutí zo spánku budíkom. Ideálnou stravou deň pred snívaním je len ľahké jedlo – teda dusená zelenina a ryby. Na tom vidíme snáď aj paralelu s radami, ako dosiahnuť lucídne sny alebo šamanské cestovanie: prejedanie sa či neskoré jedenie pred činnosťou je tu neželané. V tomto kontexte je najlepšie sa vyhnúť sedatívam, práškom na spanie a alkoholu. Alkohol minimálne 1 deň pred posvätným spánkom odmietali aj zástupcovia antických kultúr. Podobne pristupovali ku sexuálnej zdržanlivosti, kde bol 1 deň tiež tou najspodnejšou hranicou pred snovou inkubáciou.

12-ta kapitola ukazuje zostavovanie samotného rituálu, ktorý sa prevádza pred uľahnutím do postele. Text však obsahuje isté problémy poradia úkonov, na ktoré upozorním. Prvým krokom je zostavenie otázky, na ktorú môžeme dostať konkrétnu, jasnú odpoveď. Druhým krokom je osobná modlitba k božstvu, respektíve považoval by som to len za prípravu modlitby. Slúži na oslovenie božstva, a preto môže obsahovať meno, atribúty božstva, vzývanie na pomoc, požiadanie o odpoveď na otázku, vzdanie chvály a poďakovanie. Modlitba môže mať formu básne, pokiaľ tá neobmedzuje vhodnosť použitých slov. Sebaočista -ktorá je uvedená ako tretí krok- pozostáva z kúpeľa, teda je podobná očiste našich kultúrnych predchodcov. Ak sa tu Cunningham dopustil chyby zaradením očisty až doprostred procesu, miesto jeho začiatku, potom určite nebol jediným autorom. Za súčasť sebaočisty môžeme považovať aj pôst a sexuálnu zdržanlivosť, a preto sa mi zdá správnejšie aspoň tieto úlohy spomenúť osobitne ako prvé v procese. Po kúpeli môže nasledovať oblečenie do špecifických šiat (ak nespíme nahí), alebo nasadenie ozdôb, ktoré súvisia s vybraným božstvom. Za piaty krok je považované vztýčenie oltára, ktorý môže obsahovať vyobrazenie božstva, obetnú misku, sviečky, či predmety ktoré majú pre nás silný význam. Spálňa sa následne zľahka vyčistí kadidlom. Nasleduje obeť, teda vloženie predmetu do obetnej misky za prenesenia vhodných slov a invokácia božstva. Cunningham až teraz hovorí opätovne o modlitbe -a teda má zrejme na mysli prednes modlitby, ktorá bola v druhom kroku iba pripravená. Venujeme jej úctu, energiu a emócie. Ku spaniu sa ukladáme za použitia čistého posteľnej bielizne. Je dobré znova žiadať o božský sen pred zaspávaním. Môžeme tiež skúsiť spať v neobvyklej polohe so symbolickým významom. Zdá sa, že Cunningham príliš nepoznal germánske pohanstvo, keďže tu nepíše o možnosti telom zaujať „runové pozície“.      

V kapitole o zaznamenávaní snov autor apeluje na čo najskorší zápis snov po prebudení. Ešte predtým, než vstaneme z postele si môžeme zrekapitulovať, o čom boli naše sny, aby sme ich ukotvili v pamäti. Zápis vyhotovený rýchlo po prebudení pre nás znamená viac detailov a menšie skreslenie informácií, kým odkladanie zápisu sa môže prejaviť tým, že na dej zo sna úplne zabudneme. Ideálne je viesť si jednoduchý snový denník, uložiť ho do blízkosti postele a zaznamenávať do neho sny po každej noci. Okrem diania, postáv, či dialógov treba zaznamenať aj svoje vnútorné dojmy zo sna a nezapisovať iba vybrané časti. V prípade, že si sny nepamätáme, možno zaúradovala cenzúra vedomej mysle. Môžeme analyzovať, čo je príčinou zabudnutia – napríklad či sa nebojíme pravdy, či o radu naozaj stojíme a považujeme sa za dosť zrelých na pokrok, alebo či sme nezačali pochybovať o kontaktovanom božstve. Zapamätanie snov možno zlepšovať tým, že im budeme venovať viac pozornosti – čítať si svoj snový denník, spomínať na sny, či hovoriť o nich s inými ľuďmi.

Výklad snov je vysvetlený v 14-tej kapitole. Vykladáme iba tie sny, pri ktorých veríme, že výklad je potrebný – to znamená, že predpokladáme v nich posolstvo ktoré je zašifrované v symboloch. Cunningham do tejto kategórie na výklad radí tri druhy snov: a) veštecké, ktorých zdrojom je podvedomie, b) prorocké, ktorých zdrojom sú božstvá a c) sny od božstiev, ktoré obsahujú posolstvo, ale nepredpovedajú nič o budúcnosti. Radí s výkladom sna začať ihneď po jeho zápise, teda ak sen patrí do zmienených kategórií. Následne si zostavíme zoznam symbolov zo sna, chronologicky podľa ich výskytu vo sne. Nemalo by chýbať dejisko, počasie, denná fáza, nebeské telesá, pohyb predmetov a podobné okolnosti. Tieto zaznamenané symboly potom vyhľadáme v osobnom snári a zvážime, či sú niektoré z asociácií ku symbolu relevantné. Ak áno, skúsime význam poskladať tak, aby asociácie ku symbolom vytvárali súvislý zmysel. Cunningham preferuje vykladanie svojich vlastných snov, keďže iným osobám môžeme rozumieť iba do menšej miery.

Ako však vytvoriť osobný snár? Zostavovať takýto zoznam symbolov je ideálne v zápisníku, z ktorého môžeme vyberať strany a meniť ich poradie. Kľúčové slovo (symbol) ktorý si vyberieme pridať, opíšeme v asociáciách, ktoré ku symbolu máme (v bežnom, bdelom vedomí). Svoje asociácie však necenzurujeme a aj negatívne asociácie napíšeme bez hanby.

Keďže hlavnou pointou snovej inkubácie je podľa autora získavanie snov od božstiev, venuje 15-tu kapitolu rozlišovaniu, ktoré sny môžu byť božského pôvodu a ich špecifickému výkladu. Za sny božského pôvodu považuje také, v ktorých sa objavuje božstvo v klasickom stvárnení, alebo atribúty božstva (medzi ktoré môžu patriť aj moderné technologické symboly), prípadne sa objavia iné božstvá, ako tie, ktoré uctievame. Môžu k nám priamo prehovoriť a povedať, čo nás čaká, alebo čo by sme mali urobiť. Samozrejme medzi božské sny môžu patriť sny prežité pri snovej inkubácii a tie, ktoré sa týkajú našej položenej otázky. Neznamená to ale, že by všetky sny prežité v noci po rituály boli len božského pôvodu, rituál iba zvyšuje pravdepodobnosť ich výskytu a tak sa nám môžu snívať aj bežné sny. Vo výklade nám môže pomôcť „prevýchova“ vedomej mysle, ktorú oslovujeme, aby si uvedomila, že sny sú dôležité a nemá ich cenzurovať. Ďalej sa snažíme zistiť zafarbenie sna (či bol negatívny alebo pozitívny na základe pocitov z neho), ktoré deje súviseli s poslom (božstvom), či nám posol podal nejaký predmet, alebo nám niečo bolo dôrazne ukázané. Následne postupujeme podobne, ako pri výklade snov z minulej kapitoly teda skúmaním asociácií. Až na záver výkladu obsah sna porovnáme so svojou položenou otázkou, ku ktorej hľadáme súvislosti. Niekedy nenájdeme žiadnu súvislosť medzi získaným snom a našou otázkou. A napriek tomu môže byť posolstvo zo sna dôležitejšie, ako to, čo sme chceli vedieť. V takomto prípade, alebo v prípade, že si nie sme istí svojou interpretáciou sna môžeme otázku opakovať znova, pred iným uľahnutím ku spánku.

Cunninham sa v závere knihy veľmi jemne zmieňuje o efekte nadviazania trvalého spojenia s božstvom, ktoré sa nasledovníkovi môže v snoch zjavovať vždy podľa potreby, aj keď nevykonával rituály. Dodatky knihy obsahujú: zoznam symbolov snových poslov, kratší zoznam snových božstiev, rady pre zdravý spánok, ukážky snových rituálov z takzvanej „ľudovej mágie“ a veľmi precízne spracované odkazy na zdroje.