Alexander Astrogor - Energetický vampyrismus

Vydala: Eugenika, 2012

Preložila: Tereza Fojtíková

Počet strán: 140

V stručnej knihe, ktorú bez problémov prečítate za jeden deň, autor opisuje výsledky svojho bádania o psychickom či energetickom vampyrizme. Keďže sa jedná o ruského autora, bol som zvedavý v akej mentalite sa kniha ponesie. Nebol som síce sklamaný nejakou formou prílišnej premrštenosti, avšak jeden môj predsudok sa autorovi podarilo splniť – aj keď skúma okultné záležitosti, ponecháva si svoju pravoslávnu vieru a pobožnosť. Pozrime sa teda na informácie, ktoré nám ponúkol. Moje spracovanie tejto knihy je vcelku podrobné.

Na úvod treba povedať, že Astrogor skúmal len nevedomé formy vampirizmu. Práve preto k odsávačom energie vždy pristupoval ako ku chronicky chorým osobám, čitateľov nabádal na to, aby im odpustili a neodsudzovali ich. Stretnutie s vampírmi považuje za lekciu trpezlivosti, pokoja a súcitu. Snáď najzákladnejšou informáciou, od ktorej sa autorove skúmanie odvíjalo, je rozlišovanie temperamentu psychických upírov. Bývajú dvojakého charakteru, ktorý by odpovedal extrovertom alebo introvertom. Sú to slneční vampíry, ktorí sa vyžívajú v zastrašovaní ostatných ľudí a svojou otvorenou agresivitou, nátlakom a sadizmom berú mnoho energie naraz, pokojne aj od viacerých osôb. Vraj je možné liečiť ich pijavicami, akupunktúrou a bodovou masážou. Mesační vampíry, ktorý by spadali pod introvertov, vyťahujú energiu nenápadne po malých dávkach vždy z rovnakej osoby. Snažia sa pôsobiť skromne a odpúšťajúco, tvária sa, že potrebujú radu a súcit, no ich cieľom je vyplavovať zo seba sťažnosti na poslucháča. Bývajú hrubí len ku svojim najbližším, v prostredí kde za svoju hrubosť nebudú potrestaní. Liečiť ich má hypnóza, sugescia a modlitba.

Za obvyklý čas zrodu vampirizmu považuje Astrogor školský vek dieťaťa. Rozhorčení rodičia karhajúci svoje dieťa sú vraj jeho vampírmi, tak si dieťa zvyká na odpadovú energiu urážok a ponižovania, ktorú potom vypúšťa a vyhľadáva, prípadne vybíja na domácich zvieratách alebo spolužiakoch. Dieťa sa samé stáva vampírom. V pracovnom kolektíve býva vampírom často nadriadený buzerujúci svojich podriadených, ktorý nemá rád svoju prácu a nemá ani skutočný rešpekt kolegov. Mesační vampíry v práci môžu mať inú stratégiu: predstierajú, že niečo nepočujú, čím musíme kričať, alebo sa tvária, že nerozumejú, až s opakovaním informácie vybuchneme. Práve vyprovokovanie ku hnevu je v celej knihe opakované ako najčastejšou stratégiou vampírov. Večne sa sťažujúci mesačný upír môže podľa autora používať na svoju stratégiu pravidelné telefonické volanie.

Ďalšími charakteristikami energetických upírov má byť, že majú pokrivený pohľad na svet, cítia nárok a závisť, nedokážu si všímať nič pozitívne a mať radosť zo života. Majú radi iba seba. Keďže je takýchto ľudí hojne, ide o celospoločenský problém. Autor nabáda čitateľov, aby pestovali vo svojich životoch lásku, múdrosť a radosť a pokiaľ žijú s vampírmi, majú možnosť snažiť sa zmeniť ich pohľad na svet. Rastlinám sa v domoch a poliach upírov nedarí. Keďže títo ľudia šíria negatívnu energiu, nazýva ich Astrogor „biopatogénnymi ľuďmi“. Dokonca komáre a ploštice vraj sajú krv najčastejšie z negatívnych ľudí. (Takže chupakabra saje krv z negatívnych kôz? :-) )

V partnerstve sa vampír prejavuje žiarlivosťou, požadovaním dôkazov vernosti , udržiavaním partnera v napätí, frustrácii a veľmi častými výčitkami. Častý je aj vampirizmus v rodine prevádzkovaný cez výčitky. Charakteristické je aj určovanie podmienok domácnosti, obviňovanie iných za svoje nešťastia, večná nespokojnosť, prudké reakcie na cudzie názory, despotizmus a umelé hľadanie oponenta. Odchádzame od takých ľudí s bolesťou hlavy, slabosťou a pocitom premrhaného času. Slneční vampíry vysávajú celú rodinu, mesační len toho najslabšieho člena. Pokiaľ sa nám podarí nenahnevať a reagovať s úsmevom, či súhlasiť s výčitkami, vampír nedostane čo potrebuje, vynaloží energiu naprázdno a bude mu horšie, až sa nás môže začať strániť a hľadať iné zdroje. Astrogor viackrát uviedol aj z cudzích príbehov, že po neúspešnom útoku vampír stratil vedomie. Tiež uvádza, že vampír, ktorý je izolovaný a teda sa nemôže dobíjať energiou iných, môže spáchať samovraždu. Pokiaľ sa im podarí z nás vysať energiu, zvyknú sa tváriť víťazne a blažene. V roli vampírov sa ocitajú aj svokry vo vzťahu ku partnerom svojich detí. Inokedy sú to rodičia, ktorí sa snažia urobiť na sebe dospelých potomkov finančne závislých. Strana 57: „Mnozí lidé se netrápí nedostatkem sil a citů, ale jejich přebytkem. Pokud u takových lidí neexistují tvůrčí záměry, kde by bylo možné nasměrovat tyto všeobecně prospěšné energie s dobrým úmyslem, tak jimi pak začínají dusit blízkého člověka.“

Vampírmi v roli susedov môžu byť ľudia, ktorí si vyžadujú navštevovať vás často a zverovať sa so svojimi problémami, alebo púšťajú nahlas televíziu či hudbu a inak vyrušujú. Jedna osoba sa vraj môže prejavovať k jednej obeti ako slnečný vampír a k inej ako mesačný.

Niektoré detaily v knihe vyznievajú protirečivo. Podľa autora vampíry nič nevracajú, nie sú ochotní ľudí pozvať ku sebe a pohostiť. Avšak ďalej tvrdí, že sme v morálnej pasci, ak si nás naklonili drobnými darmi a službami. Obe vzorce –manipulácia vynaloženou energiou, aj pasívne vozenie sa na cudzej snahe- sú rovnako vampirické a v bežnom živote zastupujú dve strany jedného konfliktu, a teda je ťažké ich rozsúdiť. Tiež sa mi najprv zdalo protirečivé, že vampír sa nestáva obeťou, ale že mesačný vampír môže byť súčasne obeťou, darcom energie pre slnečného upíra. Po lepšom prečítaní som uznal, že autor mal na mysli len chronologické poradie procesu: z obete sa stáva upír, nie obeť z upíra. Myslím si však, že pri podrobnom skúmaní by sa v knihe dali nájsť logické rozpory.    

Ako som už spomenul, autor považuje vampirizmus za prenositeľnú chorobu, do ktorej upadajú duševne prázdni a vyprahnutí ľudia, a tak sa snaží ukázať aj liečbu. Radí po prežitom útoku či na pracovisku piť teplý čaj, ktorý má obnovovať duševné sily a dodávať výkonnosť v práci. (Jeden z pisateľov mu oponoval a odporúčal len zohriatu vodu.) Pomáhať má aj vyhýbanie sa vampírom a nemyslieť na nich, aby sa tým neudržiavalo spojenie. Ďalej tvrdí, že nie je prospešné chodiť za čarodejmi a senzibilmi, pretože oni dobíjajú ľudí tiež iba odpadovými energiami. Či sa v tomto tvrdení neprejavilo autorove náboženstvo je už ďalšia vec. Okrem spomenutého pozitívneho účinku pijavíc odporúča pre vampírov nájsť si konštruktívnu činnosť, ktorá by ich nabíjala radosťou. Robiť naplňujúcu činnosť a starať sa o svoje duchovno. Je spomenutý príklad muža, ktorého k lepšiemu zmenilo pravidelné behanie a tak to vyznieva, že by malo ísť o činnosť podporujúcu vitálne sily. Ako pozitívny návyk uvádza autor sprchu po práci, prípadne striedanie teplej a studenej vody počas sprchy, čo má odplavovať z biopoľa chuchvalce negatívnych energií. Jedna kapitola v knihe slúži autorovi na prihovorenie sa (potencionálnym) vampírom, a teda nás učí pozornosti ku svojim vlastným vzorcom chovania.

V predposlednej kapitole nachádzame tvrdenie, že podľa vedeckého výskumu už vieme na tekutých kryštáloch krvi určiť, či je majiteľ zdravý, alebo trpí príznakmi slnečného alebo mesačného vampirizmu, prípadne je darcom energie. Konkrétne autor zmieňuje „morfologickú analýzu tekutých kryštálov krvi za pomoci polarizovanej interferenčnej mikroskopie“ a „živé tekuté kryštály krvi“. Neviem teda, či je tu myslená kryštalizácia hemoglobínu, alebo niečo iné, keďže o kryštáloch krvi neviem nič, nech sa snažím ako chcem. Nepríjemnou správou je, že darca energie žije kratšie, ako vampír.

Medzi najzvláštnejšie tvrdenia autora patrilo, že vampíry sa potrebujú dobíjať energiou každodenne, len to každý robí v iný denný čas. Alebo ďalšie tvrdenie, že nezáleží na geografickej vzdialenosti od obete (preto im má stačiť aj telefonovanie). Bol spomenutý prípad človeka, ktorý hneval svojich priateľov nevhodnými vtipmi v čase, kedy držal pôst – zjavne sa nevedome adaptoval na vynahradzovanie nedostatku energie.

   

Niektoré z odpovedí, ktoré autor obdržal tu aj zverejnil a odpovedal na otázky z listov. Zaujímavá bola odpoveď popisujúca, že dvaja vampíry v spoločnosti sa jeden druhému snažia vyhnúť, alebo proti sebe štvú členov kolektívu, aby sa kolektív rozpadal. Môžu však aj spriadať intrigy jeden proti druhému kvôli sfére svojho vplyvu. V odpovedi na otázku je spomenutý fakt, že náchylnejší na vampirizovanie iných sú starší a chorľavejší ľudia. Bolo to vidieť už aj skôr v knihe, ale nebolo na to explicitne upozornené. Zaujímavá bola domnienka z korešpondencie, že narkóza u darcu energie spôsobí pretrhnutie energetického spojenia s vampírom, ktorý začne chradnúť. Bol som nespokojný s tým, že v knihe nie je vysvetlené, prečo pisatelia listov oslovovali autora rôzne – či používal pseudonymy, alebo je to spôsobené niečím iným.

Záver knihy je venovaný potrebe dávať pozor na „obetavých“ ľudí, ktorí pomáhajú z vampirických pohnútok, akoby okolo seba potrebovali trpiacich. Keď sa iným pokúša pomáhať vampír, nefunguje mu to, skôr obmedzuje a ničí človeka, ktorý je v núdzi.