John Wick 1, 2, 3 – recenzie

„Má cenu sa brániť?“

***

Dôvodom, pre ktorý som si predsavzal zrecenzovať vydané diely tejto filmovej série je ich nadpriemerná bojová choreografia, vďaka ktorej som si ich obľúbil. V týchto akčných filmoch uvidíte najčastejšie krásne prestrelky na krátke vzdialenosti. Aj iné súboje, napríklad s nožmi sú však dobre spravené a mal som vďaka nim dojem, že by sa bojoví choreografi z iných filmov mali ísť hanbiť do kúta.

Kto je teda John Wick? Hlavný „hrdina“ podľa ktorého sú filmy pomenované je bývalým nájomným vrahom. Aj preto som slovo hrdina ohraničil úvodzovkami. Jeho ruskí kolegovia ho podľa vlastných slov posielali na tých „najhorších hajzlov“ a jeho vôľu a schopnosti považujú za legendárne. Hoci jeho celé meno je Jonathan, prezývali ho Baba Jaga. John však chcel s týmto spôsobom života skoncovať, pretože našiel pravú lásku. Po jej nešťastnej smrti sa však dostáva do situácií, kedy je nútený (často sám sebou) znova zabíjať ako na bežiacom páse. A tak divák fandí Johnovi - možno preto, že je to „napravený“ nájomný vraj, ktorý sa vie dobre obliekať. A možno aj preto, že jeho protivníci sú horší, ako je on, čo spôsobuje podobné vnímanie hrdinu, ako vo filme Hannibal Rising. Poďme si teda zrekapitulovať jednotlivé filmy zo série.

[Zdroj 1]

John Wick  

Úvod zápletky ukazuje Johna (Keanu Reeves), ktorému ani jeho nadobudnuté bohatstvo zjavne nepomáha zachrániť život jeho žene Helen. Tá mu po svojej smrti na zákernú chorobu zanecháva po sebe šteniatko. O niekoľko dní, ešte pokým sú tieto Johnove rany čerstvé, nastáva konflikt. Syn ruského mafiána sa vláme do jeho domu, ukradne jeho auto, Johna s kumpánmi zmláti vďaka momentu prekvapenia. Predovšetkým však zabije šteňa – a s ním aj odkaz po Helen. A tak John po vyše piatich rokoch vykopáva svoje zbrane a veľmi rýchlo zisťuje, kto je páchateľom zločinu. Je to syn jeho bývalého zamestnávateľa, Vigga Tarasova. John však dá svojmu niekdajšiemu známemu jasne najavo, že nemá záujem riešiť konflikt pokojne. Viggo tak do jeho domu pošle skupinu zabijakov a tu sa začína prvá poriadna akcia. Pre telá neúspešných vrahov si príde upratovacia čata, čo nám jemne pripomína staré dobré Pulp Fiction. Neskôr sa John dostáva do hotelu Continental, ktorý slúži podsvetiu ako neutrálna pôda, na ktorej sa nevraždí. Viggo vypisuje na Johnovu hlavu odmenu, aby tým chránil svojho syna, Jozefa. Chce do lovu na Johna zapojiť aj jeho starého priateľa. Zistí však, že v skutočnosti je viac v roli loveného, ako lovca. Aby som z deja neprezrádzal priveľa, pozrieme sa na to, akú akciu môžeme očakávať. Zápletka samozrejme býva označovaná ako slabšia a plochejšia časť filmu.

Medzi priestory, kde sa bojuje patria kluby pre zazobaných boháčov, parkovisko, opustená budova či kostol, v ktorom Viggo ukrýval svoje vydieračské dokumenty a finančné zásoby. Keďže väčšina zápasov prebieha strelnými zbraňami na extrémne krátke vzdialenosti, sme svedkami techniky streľby zvanej „Center axis relock“ ktorú John využíva. Ide o držanie zbrane pod istým zväčšeným uhlom lakte oproti telu. Okrem zhrbeného streleckého postoja som zvykol sledovať aj Johnov „podvozok“. Nie však pre obdivné účely, ale pre snahu zistiť, či chodí s podsadenou panvou, aby výslednica síl prechádzala cez nohy priamejšie do zeme a teda umožňovala ustáť a presmerovať prípadný útok. John si svoje zabíjanie manažuje a vždy sa venuje najskôr tým najväčším hrozbám, kým odzbrojených súperov zvykne držať v nejakej forme páky, aby si na svoju epickú smrť počkali. Samozrejme dôjde aj na boj bez zbraní, alebo s chladnými zbraňami. Je vidieť, že rôzne silové polohy, medzi ktorými oponenti prechádzajú museli byť určite odskúšané, bývajú reálne. Dočkáme sa aj reálneho triku z akčnej jazdy v automobiloch. Je však trochu zvláštne, že John dokáže tlačiť so svojím ľahším autom ťažšie autá nepriateľov. Veľmi som sa bavil na pasáži v ktorej John súčasne zvládal šoférovanie aj strieľanie po oponentoch – tomu sa hovorí multitasking!
Pomerne vtipným použitím hudby bola krátka scéna, kde jemná hudba z klubu bola v kontraste s násilím. Filmu možno vytknúť menší odpor oponentov v pästných súbojoch a tiež občas nelogické chovanie postáv.

John Wick: Chapter 2

Úvod deja je venovaný doriešeniu drobného problému z minulej zápletky. John si ide po svoje auto ku Abramovi Tarasovi, teda bratovi Vigga. Keby gangstrom napadlo dať do auta výbušninu, tu by sa film pravdepodobne skončil. Prebehne však bitka, hlavne za použitia holých automobilov a holých rúk, ktoré je tiež potrebné ovládať v záujme prežitia. Spolužiak, ktorý rád hovorieval: „Ruku máš vždy poruke,“ musel mať na mysli určite toto. Čo na tom, že Johnove auto je po bitke pojazdným šrotom? Johnovi ide o princíp! Alebo mu v skutočnosti ide len o fotografiu Helen, ktorú mal uloženú v zmienenom aute?

John si praje opäť povesiť zabíjanie na klinec a zrejme byť nezamestnaným boháčom. Navštívi ho však Santino D’Antonio, aby uplatnil nárok na úpis, čím chce donútiť Johna vykonať pre neho službu. John to odmieta a tak mu Santino zdemoluje dom granátometom. John je donútený dodržať pravidlo úpisu, jedno zo základných pravidiel sveta nájomných vrahov. Jeho úlohou je zavraždenie Santinovej sestry Gianny, ktorej miesto v rade svetovej mafie chce Santino získať. John teda cestuje do Ríma, kde ho množstvo známych poznáva. Obdrží výbavu, ktorú potrebuje, vrátane obleku s nepriestrelnou vrstvou, ktorú navonok nie je možné rozpoznať. Akcia sa však zvrháva do kolotoča násilia – Johnovi ide po krku stále viac iných nájomných vrahov, a bude horšie. Hoci už v prvom diele vedel o Johnovom povolaní príslušník polície a nekonal, tu nám snímok vytvára až paranoidnú atmosféru. Nájomným vrahom môže byť hocikto – tá pouličná muzikantka, alebo aj tá mamina s kočíkom. Sú všade, je ich snáď viac ako mizogýnnych sniperov s laserom v Indii. Nášmu štvanému vlkovi poskytuje pomoc akýsi spolok vražedných bezdomovcov, čo patrí tiež ku absurditám filmu. Títo bezdomovci zjavne odmietajú predať svoje zásoby zbraní a tak ostávajú bezdomovcami naďalej. Vďaka tomu sa ex-Neo (Keanu Reeves) stretáva s ex-Morpheom (Laurence Fishburne) a jeho nezabudnuteľnou medzierkou medzi zubami.

Prvý boj sa deje v menej prehľadných rímskych katakombách. Nájdeme tu podobnú scénu, ako v prvom diele, keď si ľudia na koncerte myslia, že prestrelka oponentov je fiktívna a je súčasťou predstavenia. Neskôr sa bojuje aj v New Yorku: v metre, na ulici, v podchodoch, či dokonca v múzeu. Zvlášť v modernej časti múzea zameranej na odrazy svetla v zrkadlách sa autori zjavne snažili o vizuálne orgie, avšak pri prvom videní filmu som to považoval za neprehľadné. Vlastne je vo filme použitý aj efekt rozloženia niektorých scén do iných časových rovín, ako malé puzzle. John tiež ukáže, že legendy o ňom sú pravdivé a dokáže zabíjať aj ceruzou. Podobne, ako v prvom diele, aj tu sa kamera plne sústredí na Johna a o to menej vidíme, odkiaľ vlastne na neho prúdia jeho protivníci s krátkou životnosťou. Nevadí to však, na film sa pozerá dobre.

John sa snaží využívať to, že jeho súperi sa snažia nezastreliť navzájom a kryje sa nimi. Opätovne ich vie uväzniť svojimi nohami, no ledva že si do nohy nestrelí pri poprave oponentov. Nesmiernou slabinou Johna sú prichádzajúce autá – takmer vždy keď stratí výhodu, je to kvôli zrazeniu autom. Divák si začne namýšľať, že John je hluchý a nepočuje prichádzajúce vozidlá, alebo že si tvorcovia z divákov robia žarty používaním toho istého ťahu. Keď si však na toto sklamanie navyknete a John sa autu konečne uhne, chce sa vám od radosti robiť mexické vlny. Práve toto zrážanie Johna autami nadväzuje na prvý diel a stáva sa negatívom série. Takisto snaha ohromiť diváka stupňovaným ukázaním tajného sveta zabijakov nemôže byť braná vážne – ide o vlastnú mytológiu filmu.

Zo soundtracku ma zaujala hudba počas scén v múzeu, ktorá evokuje pocit, že tým ozajstným umením hodným tejto hudby je iba Johnove vražedné umenie.      

Priznávam si, že som humor zmieňovaný inými recenzentmi takmer v tomto diele nevnímal, možno okrem domnienok Johnových známych o tom, po koho si prišiel do Ríma. V JW1 bolo zas vtipné, ako sa sám prenasledovaný Viggo v aute smial na tom, ako ho John naháňa.

John Wick: Chapter 3 - Parabellum

Na mieste, kde skončil minulý diel, Parabellum plynulo nadväzuje. John sa stal exkomunikovaným zo všadeprítomného rádu zabijakov. Neznamená to iba toľko, že mu prestanú poskytovať služby, ale aj, že na jeho hlavu vypísali oficiálnu odmenu niekoľkonásobne prevyšujúcu hociktorú inú. Aj keď je štvancom, niektorí známi si vyberú neochotne mu pomôcť. Tiež sa dozvedáme, že John pochádza z úplne iného prostredia, ako sme si pôvodne mysleli.

John sa snaží dopracovať k niekomu, kto by mu mohol poradiť, ako zrušiť jeho exkomunikáciu. Tvrdí, že chce byť nažive, aby mohol spomínať na svoju ženu. On sám tak uplatní úpis u ženy menom Sofia (Halle Berry), ktorá mu dlží láskavosť. Tá ho zavedie za mužom, ktorý vie, ako nájsť najvyššiu hlavu rádu. Medzitým sa po stopách tých, ktorý pomohli Johnovi vydáva vyslankyňa juristikcie rádu a snaží sa ich potrestať.

Moje očakávanie tretieho filmu bolo od počiatku zafarbené obavou, že snaha o stupňovanie akcie sa nakoniec stane paródiou. Presne to v mojich očiach položilo na lopatky iné série, napríklad Resident Evil. Stalo sa to aj tu? Áno a zároveň nie. S filmom som bol spokojný, avšak práve v tomto diele som najviac kritizoval súboje. Tie sa odohrávajú v knižnici, múzeu zbraní, stajni, orientálnych uliciach Maroka, ďalej priamo na motorkách a v hoteli.

Čo je v súbojoch a iných častiach filmu prehnané?

- Dĺžka súbojov na blízke vzdialenosti.

- Johnove zneškodňovanie protivníkov pomocou koní.

- Veľké kruhovité pohyby aj vtedy, keď existujú menšie a rýchlejšie varianty.

- Hádzanie nožov, ktoré sa často zabodnú, no vzdialenosť hodu nebola prispôsobovaná ich rotácii.

- Vraždy na verejnosti, ktoré si nikto nevšimol.

- Nelogické jednanie postáv.

- Prílišná statickosť Johnových nepriateľov, ku ktorej neboli prinútení, ale doplácajú na ňu.

- Johnove občasné zápasenie silou proti sile.

- Japonskí ninjovia (resp. shinobi, povedané korektnejšie), ktorí preferujú držanie mečov v ľavej ruke, akoby to robili pre prekonanie svojho kultúrneho obmedzenia.

- Po zrazení autom sa Johnovým nepriateľom číslo 2 stávajú sklenené vitríny.

Aby som neostal len pri zvláštnostiach a negatívach, pozrime sa na prvky, ktoré ich plne kompenzujú. Johnove súboje v kooperácií so Sofiou a jej dvoma psami sú skvelé. Bolo tiež zaujímavé pozerať sa na súboje s modernými ninjami, ktorí sa spoliehali na svoju koordináciu, avšak divák pritom pochyboval, či by vôbec vedeli bojovať osamote. Vtipné momenty tu prichádzajú ako blesky z čistého neba. Páčilo sa mi, že učiteľ japonských bojovníkov bol vlastne Johnov nadšený fanúšik a takisto sa mi páčil súboj s ťažkoodencami. Príbeh tu nekončí a podľa vyhlásenia štúdia Lionsgate môžeme očakávať pokračovanie v máji 2021.

[Zdroj 2]

Kto to má na svedomí?

Ako „fight coordinator“ sa v každom diele spomína Jonathan Eusebio, ktorý sa učil mnohým bojovým umeniam. V JW3 vidno v tejto roli aj meno Jon Valera, ktorý je tiež ázijského pôvodu a tiež školený vo viacerých bojových umeniach. Rozhovor s Eusebiom možno nájsť na adrese:

http://fightland.vice.com/blog/we-talked-to-keanu-reeves-fight-coreographer-on-his-new-film-john-wick