Hudobné tipy

O nasledujúcich hudobných tipoch som pôvodne písal pre Okkvlt zine, od februára do mája minulého roka. Keďže však od tejto doby vedenie prestalo publikovať čokoľvek, nevidím dôvod, prečo by som s týmito krátkymi odstavcami dodržiaval exkluzivitu -ktorú som nesľuboval - pre mŕtvy zine. Svoju kvapku teda predkladám aj sem a uvidím, či k nej niekedy napíšem aj pokračovania. Predsa len, písanie o hudbe bez hudobníckych vedomostí je pre mňa výzvou.

Nitlott – Tenebris (2017)

dungeon synth

Krátky, ani nie polhodinový album ma zaujal už od prvých tajomných tónov na jeho začiatku. Podľa dostupných informácií sa zdá, že ide len o prvotinu brazílskeho one-man projektu, avšak veľmi atmosféricky vydarenú. Konštantné prílivové vlny podmazového zvuku sú v piatich piesňach pretínané cinknutiami podobnými zvukom akejsi sakrálnej zvonkohry. Hoci sa tieto pretnutia odohrávajú na pravidelnej báze, v niektorých momentoch sa poslucháč nevie dočkať ďalšieho cinknutia. To však neznamená, že by si pauzu medzi nimi nevychutnával – naopak, zdá sa akoby bola tichšia pauza medzi tónmi samostatným hudobným nástrojom, či štrbinou ukazujúcou nám niečo málo z toho, aké klenoty sa dajú nájsť v Temnote.

Dark Portrait – A Harrowing Atrocity (2016)

symphonic black metal

Album je otvorený, ale aj ukončený inštrumentálnou skladbou. Prvé, čo si všimnete snáď v každej z desiatich klasických piesní pravdepodobne bude silný dôraz na rytmickosť, ktorý spôsobuje chytľavosť tejto hudby. Opočúvanie diela však nehrozí. Atmosféra albumu na mňa pôsobí s rôznymi náznakmi: dekadencie, zvrátenosti, utrpenia, mystiky či slabého šialenstva. Popri samotnej hudbe oceňujem aj vokály speváka. Počas bežného spevu mu bez problémov rozumieme slová, ukazuje však schopnosť spievať rôznymi spôsobmi a tie meniť nielen medzi strofami, ale aj uprostred slov a výkrikov. Ak tento prvý album ukazuje potenciál 6-člennej gréckej formácie, potom sa teším na ich ďalšie diela – mohli by sa vo mojom vkuse trafiť do čierneho.

Caladan Brood – Echoes of the Battle (2013)

atmospheric black metal

Málokedy môžeme počuť tak prepracovanú prvotinu, ako album, ktorým sa predstavil projekt Caladan Brood. Majestátna, atmosférická hudba nútiaca nás predstavovať si fantazijné námety je výnimočne vhodná na dlhé cesty autobusom alebo vlakom. Dvojici amerických autorov slúžila ako inšpirácia Eriksonova Malazská kniha padlých, teda jedna z najlepšie hodnotených fantasy ság. Aj kvôli tomuto námetu sa Caladan Brood zrejme nevyhnú porovnávaniu s kapelou Summoning zameriavajúcou sa na Tolkienov svet a dlhotrvajúce, neraz vyše 10-minútové skladby. Toto porovnanie by u mňa dopadlo v prospech Caladan Brood, prinajmenšom na poli vokálov. Napriek dlhej odmlke autori tvrdia, že pracujú na novom hudobnom materiáli.

Misanthropenum – Nether Dimension (2008)

black metal

Projekt Misanthropenum je verný svojmu názvu len do určitej miery. Jediný autor, Worgohr Misanthropenum si všetky nástroje nahrával sám. Súdiac podľa názvu by sme od projektu zrejme očakávali hrubú a agresívnu hudbu, a nesúdili by sme dobre. Dominujú jej totiž melodické a vzletné klávesy. Je tu však prítomná aj slabšia stránka hudby – celkové vysoké položenie nahrávky nemusí každému padnúť dobre. Napriek nej počuť aj určitý „šum“ či nekvalitu zvuku – na druhej strane, blackmetalisti by na to mali byť navyknutí zo všetkých najlepšie. Vokály sú tiež slabšie, napriek tomu verím že čitateľov po vypočutí tohto albumu nepochytí ako reakcia „rýdzi stav šialenstva“. Čo tak Worgohr nazýval, si musíte už zistiť sami. Z doterajšej tvorby tohto projektu sa mi páčilo všetko a teda by som pokojne odporučil aj skoršie demo a neskoršie EP.

Nyne – Nyne (2012)

industrial black metal

Snáď už pri prvom počutí skupiny Nyne som si povedal, že ide o black metal pre chaosmagikov. Mal som tým na mysli zmiešanie s elektronickými prvkami, ktoré pre poslucháča vytvárajú futuristickú, tajomnú, ale aj znepokojivú, či priam „chorú“ víziu. Poslucháč si len domýšľa, že sa aj svojím názvom chcela kapela Nyne priblížiť ku podobne zameranému projektu Psyclon Nine, v ktorom však viac prevažujú elektronické prvky.

Ancient Blood – Damnation & Bloodlust (2013)

black metal

Máte radi poriadny vresk? Nájsť ho môžete v deme mexickej formácie, ktorá má za sebou hotový aj album Mysterious Death Domains z roku 2018. Zvuk dema je omnoho čistejší a aj kvôli lepšiemu počutiu vresku sa stal mojou osobnou preferenciou. Práve takúto formu spevu v black metale vyhľadávam a obvykle nenachádzam. Album disponuje temnejším nastavením zvuku než demo, no chýba v ňom pieseň Beyond the Veil of Death s charakteristickým tajomným začiatkom. Kapela sa vie okrem vokálneho prejavu zaujať aj atmosférou a rytmom. Hoci nepatrí medzi vzory aktivity, mohlo by sa oplatiť sledovať jej ďalší vývoj.

Lord Wolf - Darklands of Hate (1998)

dungeon synth

Z niekoľkých albumov dungeon synth-u, ktoré poznám, je Darklands of Hate môj najobľúbenejší. Keďže bol vydaný na kazete, šum nás sprevádza celou nahrávkou a po navyknutí si je možné považovať ho aj za výhodu. Samotnú hudbu vystihuje viac pojem "Darklands", než "Hate", keďže jej pomalosť a poetickosť je ako tajné kúty dávno zabudnutých rozprávok. Priamu negativitu z tejto hudby necítim, skôr ju považujem za snovú a upokojujúcu. Ako je v tomto žánri časté, spev úplne absentuje. S demom mám len jeden problém: upadajúcu atmosféru poslednej tretiny. Outro nemám problém preskakovať kvôli jeho monotónnosti.

Deep Dream - The Twilight of Silence (2008)

melodic black/gothic metal

„Chaos is spat from the legions she leads
Cruelty and lust are presents that she'll give
Covenants of devotion to the dead, dark, and past
Arise morbid pleasures of Malice born at dusk“  

Deep Dream je kapelou, o ktorej ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Rozpadla sa tak skoro, že nestihla využiť potenciál, ktorým možno disponovala. Jediné EP, ktorú uruguajská (čítate správne) kapela po sebe zanechala, má zvláštnu atmosféru - predovšetkým dekadentnú, čo by sme od fúzie gothic a black metalu očakávali. Dekadencia je tu však kombinovaná ešte s niečím ďalším - takmer by som povedal, že s veselosťou. Na krátkom priestore dema je prítomná prekvapivo bohatá škála techník spevu - od ženských vokálov, niekoľkých slov v šepote až po scream, ktorý sa k hudbe dokonale hodí. V tejto hlasovej variabilite by Deep Dream mohol byť vzorom pre iných. Na svoje si prídu aj milovníci ženských vzdychov a dionýzovských textov, ktoré občas prechádzajú aj do vulgárností.