S horormi nie je neodmysliteľne späté iba napätie a strach o holý život. Ich súčasťou neraz bývajú aj traumy, výzvy k postaveniu sa čelom proti niečomu desivému a nemysliteľnému, zároveň k prekonaniu svojho minulého ja. Na román To spisovateľa Stephena Kinga sa pozerám ako na najlepší mne známy príklad diela, ktorého cieľom je zachytiť celú radu týchto iniciačných momentov, z ktorých sú niektoré dohnané do extrému. Čitateľ, prípadne divák sfilmovaných verzií diela, spozoruje tento zámer azda už len všimnutím si rozdelenia deja. Prvá časť sa totiž odohráva počas detstva hlavných hrdinov, kým druhá, odohrávajúca sa v dospelosti, istým spôsobom zrkadlí predošlé detstvo.
V nasledovných riadkoch bude mojím cieľom vzdať poklonu šialenej odvahe hrdinov diela, ktorá by sa však nemohla prejaviť bez hľadenia ľudskému aj neľudskému zlu priamo do očí. Pokúsim sa rekapituláciu diela obmedziť a zamerať sa predovšetkým na všetky psychologické faktory, ktorým hrdinovia diela čelili. Musím teda predpokladať, že čitateľ je už s dielom oboznámený až do jeho konca, a moje zhrnutie nebude “spoilerom”, tj. neprezradí pointu predčasne. Odvolávať sa budem ako na knižnú verziu, tak na filmové spracovania, primárne na dvojdielny film z rokov 2017 a 2019 v réžii Andyho Muschiettiho. Staršie a azda aj menej známe sfilmovanie z roku 1990 režíroval Tommy Lee Wallace. Toto staršie sfilmovanie bolo vernejšie predlohe, teda predstavilo menej zmien, vďaka čomu sa postačí na neho odvolávať menej často.
Detstvo
Každý z hrdinov, ktorí sa priatelia vo svojom “Spolku lúzrov”, je poznačený nejakým problémom. Najhoršiu traumu má pomyselný vodca skupinky, William (Bill) Denbrough. Jeho mladší brat George (Georgie) bol totiž brutálne zabitý antagonistom diela, bytosťou ďalej zvanou To, Pennywise, klaun, prípadne pavúk. Bill kokce, čo je ostatnými deťmi ľahko použiteľné ako terč posmechu. Po Georgovej smrti sa rodičia k Billovi správajú chladne. Podradné spoločenské role sú pripisované aj ostatným z priateľov. Stanley (Stan) Uris je Žid, Michael (Mike) Hanlon zas černoch, navyše navštevuje iba cirkevnú školu. Jediným dievčaťom v klube je Beverly (Bev) Marschová, ktorá je za každú väčšiu chybu kruto bitá svojím otcom, nehľadiac na to, ako ho má rada. Benjamin (Ben) Hanscom trpí nadváhou, keďže ho jeho matka vykrmuje. V novšej filmovej verzii má Ben následne strach, že si nikdy nenájde lásku. Deti zo “Spolku lúzrov” sú Benovi prví priatelia. Ešte úzkostlivejšia je matka Edwarda (Eddieho) Kaspbraka, ktorá mu celý jeho krátky život sugeruje, že je krehký a náchylný na choroby. Posledného člena klubu, Richarda (Richieho) Toziera, dostáva do problémov provokatívnosť a neschopnosť odpustiť si rôzne žartíky, pokojne aj na účet silnejších detí.
Vymenovaní hrdinovia sa priatelia nie len kvôli potrebe spoločnosti a hier, ide im aj o spoločnú obranu pred školským tyranom Henrym Bowersom a jeho poskokmi. Keď ich zvyšok spoločnosti zavrhoval, alebo im nevenoval pozornosť, našli prijatie a oporu vo svojom Spolku. Pri zdieľaní spoločných zážitkov sa vzájomne zveria s tým, že mávajú desivé halucinácie berúce na seba podobu toho, čoho sa najviac boja. Keďže nemôže byť náhodou, aby ich mali všetci nezávisle od seba, odhaľujú, že halucinácie majú spoločnú príčinu. Tou príčinou je Pennywise, klaun, ktorý zabil Georga. Uvažujú teda o tom, ako sa tomuto zlu postaviť, aby mu už viac detí nepadlo za obeť. Tak práve spoločenskí outsideri prejavujú omnoho viac odvahy, ako deti, ktoré ich šikanujú.
Za prvú skúšku považujem zmienenú smrť Billovho brata v roku 1957. Keďže v osudný deň bol Bill chorý, nemohol sa s ním hrať a vyrobil pre neho lodičku, ktorú si George v záplavách pustil do tečúcej vody. Keď mu lodička spadla do kanalizácie, Georga odtiaľ oslovilo To, ktoré mu následne odryzlo rameno. Bill sa tak vo veku 10-tich rokov musel zmieriť s bratovou smrťou. Obe filmové spracovania sa zaoberajú Billovým pocitom viny. Naznačujú totiž, že v daný deň sa viac nechcel, ako nemohol hrať s bratom. Takisto by mohol cítiť “vinu za to, že sám prežil”, ako sa to stáva preživším teroristických útokov.
Spolok v tuneloch (sfilmovanie z roku 2017) – zľava: Eddie, Bill, Mike, Stan, Beverly, Ben, Richie [Zdroj]
Ďalší dej sa odohráva nasledovný rok, 1958. Zaujímavá séria udalostí sa spustí, keď Eddieho naháňa Henry Bowers. Eddie si vďaka svojmu bežeckému výkonu uvedomí, že zrejme nemá žiadnu astmu, o ktorej ho presviedčala matka. Keď ho Henry dobehne a zlomí mu ruku, Eddie si uvedomí, že ide možno o prvú reálnu bolesť, akú cítil, a všetka pred ňou bola iba psychosomatická. S časovým odstupom si uvedomí, že život pretrváva aj napriek bolesti. Udalosti pokračujú hystériou Eddieho matky. Tá mu chce zakázať priateliť sa s Spolkom kvôli bitke, ktorú dostal od Henryho. Popravde sa o Eddieho iba nebojí, zjavne aj žiarli na na jeho priateľov. Keď je Eddie odhodlaný sa jej postaviť, cíti sa, akoby do neho vstúpila cudzia sila. Vykričí matke, že ho nebude pripravovať o priateľov iba preto, lebo sa bojí byť sama. Ona reaguje plačom, aby ho emočne vydierala, Eddieho to ale neobmäkčí. Eddie jej takisto povie, že vie, že jeho inhalátor obsahuje iba placebo liek, pretože mu to prezradil lekárnik. Matka nie je schopná vysvetliť mu dôvod svojich manipulácií a tak hádka končí vydieraním zo strany Eddieho: bude používať placebo inhalátor, iba ak mu matka nezakáže kontakt s priateľmi.
Beverlyno dospievanie mohla vystihnúť scéna, v ktorej mala halucináciu o krvi vystrekujúcej z umývadla, čo ju symbolicky konfrontovalo s jej začínajúcou menštruáciou. V novšej filmovej verzii je Mike nútený porážať ovce na farme, hoci to nechce robiť. V tom istom filme sa Stanley Uris stáva mužom absolvovaním židovskej ceremónie Bar Micva. Inak slušný Stan sa počas nej vzbúri a vykričí prítomným, že necíti zmenu, teda že rituál na ňom vôbec nič nezmenil. Práve tým, že vyjadril svoj názor a hrubo sa vzbúril konvenciám dospelých, za prítomnosti otca-rabína, možno v skutočnosti potvrdil, že prešiel do nového štádia života. Zmenu svojimi slovami zapiera. Tým ju robí viditeľnou iba pre toho, kto sleduje dianie a skutky, nie slová.
Vráťme sa k románu: Bill sa v knižnici dočítal o himalájskom rituále Chüd s účelom vypudenia démona. Rituál má pozostávať zo vzájomného zahryznutia do jazykov medzi démonom a praktikantom, ktorí si hľadia do očí. Potom si striedavo kladú hádanky a hovoria vtipy, teda zjavne ide o určitú metaforu. Presnejšie je povedať, že Chüd funguje ako súboj vôle a viery. Praktikant, ktorý sa zasmeje napriek bolesti, je stratený a zožraný. No ak premôže démona, ten sa musí stratiť na sto rokov. Deti si svojím spôsobom aj uvedomujú, že ich osudy môžu závisieť od ich viery, keďže si pripravujú strieborné guľky, ktoré chcú do klauna vpáliť pomocou praku.
Ďalší nápad, s ktorým prídu priatelia je privolať si víziu, aby o svojom nepriateľovi zistili čo najviac. Po vzore indiánskych dymových jám si urobia ohnisko vo svojej podzemnej klubovni. Istým odkazom na dospievanie je aj fakt, že chlapci -hoci väčšina zo zábavy- vyznali pred rituálom city Beverly. Beverly chcela nechať losovať o tom, kto ostane vonku mimo klubovne ako pomoc. Vypálila jednu zo siedmych zápaliek, avšak všetky zápalky, ktorými losovali sa ukázali ako nevypálené. Spolok teda vstúpil do klubovne za zvláštneho rozpoloženia: deti vedeli, že im nemá kto pomôcť z vonkajšej strany a vystavujú riziku udusenia, no napriek tomu ich sprevádza vyššia sila. Eddie sa toho zúčastnil napriek svojej domnelej astme. V záplave dymu samozrejme väčšina detí nevydržala a vybehla von. Dlhšie ostali iba Mike a Richie, ktorým sa naozaj dostalo vytúženej vízie. Mali pocit letu a následne videli prostredie Derry v praveku. Na oblohe uvideli predmet prerážajúci mraky, z ktorého šla žiara a vychádzali blesky. Richie to sprvu považoval za vesmírnu loď. Po jej dopade na zem nasledovala rázová vlna a les začal horieť. Poznatok získaný Richiem a Mikom môže mať na hrdinov neblahý psychologický vplyv. Vedia totiž, že ich nepriateľ - To môže byť prastaré ako kozmos sám, kým oni sami sú iba deťmi, pričom na akúkoľvek pomoc dospelých sa nemôžu spoľahnúť. Z neskorších kapitol sa čitateľ dozvie, že nejde iba o zastrašovanie skrz schopnosť Toho vytvárať halucinácie. To si spomína na začiatok vesmíru a teda je naozaj jednou z prvých bytostí, ktoré existovali. Vízia z dymu teda ukázala objektívnu udalosť.
Priatelia zo “Spolku lúzrov” sú ochotní bojovať proti Pennywisovi, avšak plne si vybrali čas stretu iba v prvom zo súbojov, kedy vošli do domu na Neibolt street 29. Uvedomovali si, že To používa tento dom ako svoju stanicu. V adaptácii z roku 2017 hovorí Bill priateľom pred vstupom do domu nasledovné: “Nemusíte tam chodiť so mnou. Ale čo sa stane, až zmizne nejaký ďalší Georgie, ďalšia Bety, Ed Corcoran, alebo jeden z nás? Budete sa tváriť, že sa nič nestalo, ako ostatní? Ja nemôžem. Keď prídem domov, jediné, čo vidím je, že tam Georgie nie je. Má tam šaty, hračky, svojich blbých plyšákov, ale on tam nie je. Takže ísť teraz dovnútra je pre mňa jednoduchšie, ako ísť domov.” Práve v tom vidieť rozdiel medzi ním a Henrym. Kým Henry obvykle núti a zastrašuje svojich poskokov aby ho nasledovali, Bill dáva na výber svojim priateľom, či ho budú do nebezpečenstva nasledovať z vlastnej vôle. Bill tým ukazuje duševnú kvalitu, pretože s ostatnými ľuďmi jedná nezávisle od toho, ako sa cíti; nezávisle od toho, ako je vnútorne zničený. Predčil tým aj svojich rodičov, pretože napriek svojej dospelosti to nedokázal ani jeden z nich.
Ozbrojenie Spolku rátalo s jedným prakom a dvomi striebornými guľkami, v ktorých účinok deti bezprostredne verili. Na posilnenie sa všetci ponúkli z Eddieho inhalátora. Po vstupe do domu zažívali priestorové halucinácie, pokým narazili na zbytky záchodu a odpadovú rúru. Z rúry k nim vystúpilo To v jeho premenlivej podobe, ako striebristo-oranžové svetlo. Sformovalo sa do podoby vlkodlaka, ktorý reálne poranil Bena, no Beverly sa ho podarilo streliť striebornou guličkou. Po tomto zranení To ušlo späť do svojej rúry. Na základe toho už Spolok vie, že To je možné zraniť, zahnať a teda pravdepodobne aj zabiť. Po tomto súboji dom stráca svoju strašidelnosť a priestorové halucinácie v ňom prestávajú.
Prvý Chüd
K druhému stretu s klaunom boli “lúzri” donútení eskaláciou šialenstva, ktoré spôsobil Pennywise svojou schopnosťou posadnúť ľudí. Beverlyn otec sa dozvedel, že sa jeho dcéra hráva s chlapcami, kvôli čomu ju začal mlátiť a prenasledovať ako šialený. Beverly bola nútená brániť sa a keď mu unikla, začal ju prenasledovať Henry Bowers s kumpánmi. Aj Henry sa vydal na nezvratnú cestu: práve totiž vyskakovacím nožom zabil svojho trýzniteľa a otca v jednej osobe. Tým pôsobí ako symbol nezvládnutej generačnej traumy, keďže všetku agresivitu svojho otca bez rozmyslu iba podával ďalej. Beverly v klubovni stretáva Bena. Spolu potrebujú zastihnúť ostatných priateľov a varovať ich pred Henrym, keďže zošalel a má nož. Henry s kumpánmi ich však sleduje, aby sa pokúsil zabiť celý Spolok naraz. Bill ako vodca Spolku volí konfrontáciu, chce s Pennywisom bojovať znova. Vie totiž, že ak To dokáže posadnúť ľudí, potom žiadne miesto v Derry v skutočnosti nie je bezpečné. Dospelí navyše ignorovali nebezpečenstvá a násilie, ktoré To rozpútavalo, akoby sa nič nedialo. Preto nevedia poskytnúť žiadnu pomoc. Bill tiež vie, že by mohol nevedome používať priateľov k účelom svojej pomsty voči klaunovi a táto predstava sa mu nepáči.
Na požiadanie Ben zavedie priateľov ku kanálu čerpacej stanice. Je zjavné, že daná stanica nefunguje a teda vstúpia dovnútra. Východ zablokoval Henry a tak neostávalo iné, iba pokračovať do hĺbky, kde sídli To. Eddie so svojou výnimočnou orientáciou vedie priateľov kanálmi. Pri ceste narazia na mŕtvolu Patricka Hockstettera, ktorý sa z ľudí najviac podobal Pennywisovi, ktorému to však nezabránilo, aby ho zabil. Priatelia zo Spolku vedia, že v tuneloch môžu zablúdiť -plány podzemia sa nezachovali a rôzni pracovníci tam už skutočne stratili. Následne by deti mohli zomrieť na vyhladovanie, utopiť sa v záplave splaškov, prípadne doplatiť na infekciu v ranách. Ich zásoba zápalok sa rýchlo míňa a Henry im je stále na stope. Podľa kriku jeho kumpánov však vedia, že To malo novú, čerstvú obeť.
To na nich útočí najprv v podobe obrovského oka pohybujúceho sa na chápadlách. Eddiemu skrsne v mysli, že by sa mohol zachrániť útekom, keďže sám by našiel cestu von. Zozbiera však odvahu a postrieka oko inhalátorom s vierou, že ide o kyselinu z batérie, čo funguje podobne, ako predtým fungovali strieborné guľky - na báze viery. Tiež sa Eddiemu podarí zburcovať ostatných priateľov zo šoku, aby sa bránili. V nasledovnom priestore útočí To znova, tentoraz ako obrovský vták, Stan sa mu bráni vyhlásením, že daný vták neexistuje a neverí na neho. Keď Spolok dorazí do najhlbšej komnaty v podzemí, má dojem, že tam tlčie srdce.
Deti prechádzajú cez malé dvierka so symbolom. Každé z nich si symbol interpretovalo inak, podľa svojho vlastného strachu. V sieni na pavučinách visia zhnité telá. K deťom sa po vlákne spúšťa To v podobe obrovského pavúka. Bill sa oproti pavúkovi rozbehne nasledovaný priateľmi, ktorí tým prekonávajú všetky svoje inštinkty. Richie vie, že by mali začať s rituálom Chüd - ako ale urobiť rituál, ktorý nepoznajú? Tento problém sa vyrieši za nich sám. Pavúk sa postaví na zadné nohy a Bill sa mu zahľadí do očí. Tým sa rituál začne. Billova myseľ vystrelí z tela, aby vnímala čiernotu vesmíru. Podobne, ako sa deti môžu stratiť v tuneloch, by sa Bill mohol stratiť v tomto “astrálnom priestore” a nenájsť cestu späť, dokonca aj keby To porazil. To ho práve tým straší; navyše mu tvrdí, že by mohol ostať nažive, ale bez rozumu. Pri svojom lete Bill však stretne aj inú bytosť, Korytnačku. Jej slová nie sú práve povzbudivé: “Stvorila som vesmír, ale nevyčítaj mi to, prosím; veľmi ma rozbolelo brucho.” Znamená to, že hrdinovia (a prakticky celý vesmír s nimi) sú iba nechcené a neplánované deti, sú nehodou a ich životy nemajú žiaden vyšší zmysel. Ako sa však čitateľ dozvedá, môže ísť o istú skúšku viery. Z viacerých miest románu je jasné, že hrdinov vedie ruka osudu, ktorá pôsobí ako protiklad proti Tomu. Túto silu Bill tiež pocíti počas svojej “astrálnej cesty”, podobne ako Billova matka pocítila kolektívnu silu Spolku, keď deti uvidela spolu. Znamená to, že sila, ktorá ich spája a vedie, v skutočnosti existuje, no je ťažšie pozorovateľná. Životy hrdinov, aj ich priateľstvo teda vyšší zmysel v skutočnosti malo.
Zmienená Korytnačka hovorí, že Bill si musí pomôcť sám: “Keď sa zamotáš do takýchto kozmologických záležitostí, musíš odhodiť príručku.” Bill sa teda vo svojej mysli zahryzne Tomu do jazyka. Príšera skutočne kričí od bolesti. Keď sa Bill ocitne znova vo svojom tele, vidí, že To kňučí a chce vyjednávať. Krvácajúci pavúk sa chce od detí vzdialiť. Deti nevedia, či To dokáže zranenie prežiť. Svetlo v sieni zhasína a omračujúca pavučina padá na zem, považujú teda za nutné utiecť ihneď, aj bez overenia si výsledku.
Počas vystupovania z tunelu sa Eddie prvýkrát stratil, pričom všetky zápalky sú už vypálené. Bill cíti, že puto v ich priateľstve slabne. Tu prichádza najkontroverznejšia scéna, pretože Beverly ich chce všetkých spojiť natrvalo a tak sa miluje s každým z chlapcov. Chlapci tak museli mať prvý sex zrejme na spodnej hranici veku, kedy im to telo vôbec dovolilo. (V kontexte novšieho filmového spracovania by sa od Beverly jednalo vlastne o rebéliu proti otcovi, ktorý vystupoval, akoby ju sexuálne zneužíval a chcel ju iba pre seba.) Po tomto akte si Eddie uvedomí, kde nesprávne zabočil a dokáže priateľov vyviesť opäť na povrch. Tam Stan nájde fľašu od Coca Coly, ktorú rozbije. Následne použije črepinu, aby narezal dlane celému Spolku. Krvácajúce dlane si priatelia spoja v kruhu a prisahajú, že sa vrátia, ak To bude opäť zabíjať. Stan zo žartu naznačí podrezanie si žíl. Z ľudských nepriateľov Spolku sa dokáže nažive na povrch dostať iba Henry, keďže jeho kumpánov To zabilo.
V predošlých riadkoch sme videli ťažký psychický zápas s celou radou strachov a ťažkostí. Samozrejme však niektoré faktory boli aj na strane hrdinov. Oni sami si uvedomovali nadprirodzenú silu svojho puta a vedenie osudu, či inej skrytej sily, ktorá bola oveľa ochotnejšia im pomôcť, než Korytnačka. Niektorí z priateľov tiež tušia, že tak ako sa oni boja Toho, aj To sa bojí ich. S týmto dohadom mali pravdu. Pre To je odpor a prekazenie jeho plánov niečím novým, čo po celé veky nezažilo. Ani zahnanie do tunelov Pennywisa nemusí byť rýdzo priťažujúcou okolnosťou. V súboji s ním sú dominantnými zbraňami vôľa, viera, odhodlanie a imaginácia. Preto nezáleží na tom, že deti nemali pripravenú kondíciu, či zbrane. Ich prinútenie bojovať mohlo zapôsobiť aj ako motivačný faktor podobný tomu, keď vojenský veliteľ spáli mosty za svojimi jednotkami, aby vojaci vedeli, že pre nich existuje už len cesta vpred.
V krátkosti sa venujme zmenám prvého rituálu Chüd prezentovaného vo sfilmovaní z roku 2017. Boj sa začína z donútenia, pretože Bill zisťuje, že Beverly unieslo To do svojich tunelov. Obzvlášť silným momentom je, keď Bill rozoznáva, že postava jeho brata je len premenou Toho a tak do nej strieľa zbraňou na porážanie ovcí. Keď sa pri neskoršom súboji dostane Bill do zajatia Pennywisa, ktorý ho drží pod krkom, ukazuje svoje vodcovstvo: je ochotný sa obetovať, ak by ostatní ušli a vyviazli živí. Sám priateľov k úteku nabáda. Za svoje oslobodenie Bill vďačí Richiemu.
Pennywise vo svojej pavúčej podobe, vytvoril MrMoope [Zdroj]
Čitateľ sa s hrdinami opäť stretáva o necelých 27 rokov neskôr, v roku 1985. Posledné dve cifry zjavne zrkadlia ich dobrodružstvo z leta 1958 tak, ako dospelosť zrkadlí detstvo. Hoci sú hrdinovia roztratení po svete, nezmenilo sa toho na nich až tak veľa. Beverly namiesto otca týra jej manžel Tom Rogan, Eddieho citovo vydiera miesto matky jeho žena. Eddie má plné šuflíky liekov, ktoré užíva a svoj život považuje za zlý vtip. Bill stále kokce, ak sa bojí. Napriek týmto problémom sa im podarilo dosiahnuť určité úspechy. Príkladom je Benova kariéra architekta a takisto jeho schudnutie. Za najmenej úspešného by zrejme bol považovaný starý mládenec Mike, ktorý ostal v Derry, kde pracuje ako knihovník. Je to však práve Mike, kto bdie nad Derry a kto umožní pôsobenie osudu. Mimo toho tiež dokázal odhaliť mnoho z temnej histórie zločinov v Derry. Mike si všíma nové vraždy detí a keď si je takmer istý, že ich pôvodcom je To, zatelefonuje priateľom, aby sa s ním stretli. Hoci všetci v detstve vedeli, že táto chvíľa môže nastať, na prvý pohľad sa zdá, že nikto sa na ňu nepripravoval. Čitateľ nevidí u hrdinov fyzický ani mentálny tréning, čo zrejme zapríčinil závoj zabúdania, ktorý v Derry pôsobí. Napokon, postavy si ledva spomínajú na svojich najlepších priateľov z detstva. Napriek prvotnému zdaniu vyplynie, že na nové stretnutie s Tým sa pripravoval Bill (zjavne alter-ego Stephena Kinga) a to písaním svojich hororových diel, ktorými sa živil. Mikova príprava zas spočívala v zisťovaní všetkých dostupných informácií o násilnej histórii Derry, keďže toto malé mesto je iba jatkami pre To.
Nový dej sa začína, ako sa na horor patrí. Po telefonáte od Mika je Stan v šoku. Následne sa zavrie do kúpeľne, kde vypustí dušu podrezaním svojich žíl, čím opustí svoju manželku. Priatelia sa teda pri spoločnom stretnutí po všetkých tých rokoch ihneď musia zmieriť s tým, že ich magická zostava už nie je kompletná a jeden z ich členov radšej zomrel, než by mal dodržať prísahu, ktorú on sám inicioval. Mike vie, že bez jeho telefonátu by Stan ešte žil. Ich stretnutie v Derry samozrejme ruší nepozvaný hosť - To, ktoré im podsúva svoje halucinácie, aby ich zastrašovalo. Zvyšným šiestim členom Spolku ale nezabráni odhlasovať, že pôjdu do boja. Povzbudzujúcim faktom je, že nikto z nich z mesta potajme neujde. Nasleduje ich prieskum mesta a jeho zmien, pri ktorom sa pomaly vynárajú priateľom ich spomienky.
Tak ako v minulosti, aj v máji 1985 si To uvedomuje, že ho limitujú určité veličiny, napríklad viera či strach obetí. Preto sa snaží použiť ako nástroje ľudí, ktorých tieto veličiny nezastavia. Kvôli tomu dáva inštrukcie Henrymu Bowersovi, ktorý tak utečie z väzenia pre duševne chorých, kde strávil celú uplynulú dobu. Jedine staršie filmové spracovanie poukázalo na fakt, že členovia Spolku vedeli o nevine Henryho v prípadoch mnohých vrážd (okrem vraždy jeho otca), no prakticky nemohli vypovedať. Privodili by si tým zavretie do blázinca, pretože páchateľom daných vrážd bolo premenlivé a nepolapiteľné To. Preto boli nútení porušiť akúkoľvek povinnosť voči pravde, či objektivitu voči nepriateľovi. Nakoniec, bolo by od Spolku aj premrštené, ak by sa správal objektívne k človeku, ktorý sa snažil zabiť jeho členov.
Pennywise takisto prehovára k Beverlynmu manželovi Tomovi, ktorý ju prenasleduje preto, že sa mu vzoprela – nechcel ju totiž do Derry pustiť. Steven King opäť dokázal, že vie napísať negatívne postavy. Toma a ďalších antihrdinov by čitateľ chcel mŕtvych čo najskôr, avšak samotný román pred takým cítením vlastne varuje: boli to ľudia zaslepení vlastnou nenávisťou, ktorých To najľahšie ovládalo. Henryho ovládalo do takej miery, že sa mu nedokázal vzoprieť, aj keď mal To dôvod nenávidieť viac, než Spolok. Dobre vedel, že Spolok jeho samého aj jeho priateľov iba ponížil a porazil, ale To jeho kamarátov Victora a Grga zabilo. Henry je tak tým skutočným lúzrom, nástrojom slepej šialenosti. Snáď aj Pennywise ukázal o jednu duševnú kvalitu viac, pretože na rozdiel od Henryho mal zmysel pre humor a neváhal sa baviť so svojimi nepriateľmi, čo by Henry nikdy nedokázal. Obaja však v sebe po celé roky živili neznášanlivosť voči Spolku, od ktorej sa nechceli alebo nemohli odpútať.
Počas svojho prieskumu sa Beverly dostáva do domu, kde býval jej otec. Nová vlastníčka domu je iba halucináciou vyslanou Pennywisom, ktorá tvrdí, že kto zomrie v Derry, nezomrie naozaj, ale dostane sa do stavu horšieho ako smrť. Zrejme teda hovorí o tých istých ľuďoch, ktorí “sa vznášajú”, teda ich vedomie je stratené mimo bežných podmienok bez ohľadu na to, či ich telá ešte žijú. Schopnosť takto zhypnotizovať majú Pennywisove “svetlá smrti”, teda objekty, ktoré sú ešte bližšie k jeho pravej podstate, než jeho podoba klauna alebo pavúka.
Po stretnutí Spolku v knižnici Bill sprevádza Beverly cestou na hotel a obaja pocítia spoločnú vášeň. Tak spolu podvedú svojich partnerov, čím dostávajú spoločensky opovrhovanú nálepku. Toto by niekto tiež nazval “iniciačným momentom” v zmysle prekračovania spoločenských pravidiel v tzv. Ceste ľavej ruky. Je však otázne, nakoľko to skutočne platí pre Billa, ktorý svoju ženu nepodviedol prvýkrát. V prípade Beverly ide o symbolické zrušenie lojality voči deštruktívnemu vzťahu.
Prvou Bowersovou zastávkou v Derry je miestna knižnica, kde v noci po stretnutí ostal prítomný iba Mike. Mika samozrejme napadne a obaja sa vzájomne zrania nožmi. Kým Henry ujde, Mike si ranu na nohe stiahne opaskom a telefónom si zavolá prvú pomoc. Následne je prevezený do nemocnice, teda sa počet bojaschopných priateľov znížil na päť. (Tu z deja vyplýva taktická rada: môže byť užitočné nosiť na sebe pevný opasok, aj keď ho nutne kvôli nohaviciam nepotrebujeme. Tiež je dobré mať pri dokladoch lístok so svojou krvnou skupinou.) Poranený Henry dokáže pokračovať vo svojej úlohe a tak sa dostáva do hotela, kde je ubytovaný zvyšok Spolku, okrem Mika. So zoznamom izieb, ktorý dostal od Toho chce začať na najvyššom poschodí. Prekvapí Eddieho, ktorému pri súboji opätovne zlomí ruku. Eddiemu sa podarí získať fľašu, na osteň po jej rozbití sa Henry nabodne. Eddie sa tak musí zmieriť s tým, že zabil človeka. Keď ostatných priateľov informuje o tomto probléme, spoločne zamietnu, že by zavolali políciu. Ak by boli zadržaní, niektorého z policajtov by mohlo posadnúť To a zastreliť ich služobnou zbraňou. Potrebujú teda bojovať s Pennywisom pokým polícia nezmarí ich snahu.
Ako som spomenul, Henry nebol jediným nástrojom Pennywisa. Jeho druhým nástrojom je Tom Rogan, Beverlyn manžel. Ten obdržal inštrukcie od Toho a tak uniesol Billovu manželku, ktorá sa za ním vydala do Derry. Keď sa priatelia presunú ku vchodu do tunelov, nájdu tam Audrynu kabelku. Neskôr pri Patrickovej mŕtvole, ktorá je ešte stále na mieste, nájdu Audrynu obrúčku. Bill si vyčíta, že jej povedal, kam cestuje a bojí sa, že už teraz je mŕtva. Jedného člena rodiny už stratil a teraz nevie, či sa mu podarí Audru zachrániť. V staršom filmovom spracovaní vstupuje Eddie do tunelov s tým, že v nich môže umrieť ako panic. Obe filmové verzie sa pochopiteľne vyhli kontroverzii románu po prvom rituále Chüd.
Vo vnútri tunelov Bill stretáva Georga, ktorý Billovi vyčíta zodpovednosť za svoju smrť. Musí zápasiť s pocitom viny, navyše si namýšľa, že ho tam priatelia nechali napospas. Tí na neho v skutočnosti volajú, aby s touto maskou Toho bojoval, čo sa mu podarí realizovať. Bill chápe, že bratova smrť nebola jeho vina, a jeho rodičia sa mýlili, ak túto vinu na neho zvalili.
Medzitým sa napĺňajú obavy Spolku: To síce neposadlo žiadneho policajta, ale zdravotníka, ktorý sa mal starať o Mika v nemocnici. Snaží sa mu vpichnúť injekciu, ktorá by ho zabila. Vďaka svojmu putu priatelia aj na diaľku cítia, že Mike je v smrteľnom ohrození. Dokonca intuitívne vedia, čo majú robiť: chytia sa za ruky a vysielajú k nemu svoju silu. Mike ju zjavne obdrží, pretože sa mu podarí zachrániť sa rozbitím pohára o hlavu daného zdravotníka. Po tejto akcii Bill cíti, že Mike je zachránený. Horšie je, že priatelia si nepamätajú, ako vykonať rituál Chüd. Opäť však nachádzajú drobné dvierka, ktorými prechádzajú, aby sa znova stretli s pavúčou podobou Pennywisa. Aj tentoraz sa proti pavúkovi Bill rozbieha a keď sa mu zahľadí do očí, Chüd sa začne znova. Bill poznamenáva, že sa musí stať opäť dieťaťom, aby neprišiel o rozum.
Billovi sa pavúk vysmieva z jeho plešiny. Tvrdí mu, že v skutočnosti ho on zavolal späť do tunelov a Bill s priateľmi teda padol do pasce. Tvrdí, že Korytnačka je po smrti a teda mu už nemôže pomôcť. Univerzum teda už nie je iba nechceným dieťaťom, ale nechcenou sirotou. Bill sám môže o sebe pochybovať, pretože už dospel. Na jednej strane vie, že To možno zraniť, čo sa mu spolu s priateľmi už dvakrát podarilo. V lete 1958 viedli súboje k predčasnému ukončeniu “kŕmiaceho cyklu”, čo mohlo niekomu v meste zachrániť život. Na druhej strane mu Korytnačka počas prvého súboja s Pennywisom povedala: “To, čo môžeš spraviť, keď máš jedenásť rokov, sa často už nedá zopakovať.” Práve toto rozpoloženie je podobné rozpoloženiu magika: na jednej strane vie, že jeho cieľ aj metóda sú uskutočniteľné. Na druhej strane môže o sebe pochybovať o to viac, o čo dlhšie obdobie prešlo od jeho posledného úspechu.
Billovi priatelia sledujú jeho mentálny súboj s Pennywisom. Richie si všimne Audru spútanú v pavučine, kde ju To hodlalo neskôr zjesť. Akoby to nestačilo, Ben si všimne, že pavúk čaká potomstvo a po zemi je rozmiestnené veľké množstvo jeho vajec, ktoré čakajú na skoré vyliahnutie. Ak teda zlyhajú, svet bude zaplavený hrôzami, s ktorými si nikto nebude vedieť poradiť. Billovi sa nedarí zahryznúť sa do jazyka Toho. Keď si Richie všimne, že boj neprebieha podľa plánu, beží mu na pomoc. Keď sa mentálne zahryznutie podarí Richiemu, pavúk vrieska. Richiemu sa v “astrálnom svete” podarí vyslobodiť Billa a vrátiť sa s ním späť do reality, hoci Richie vie, že ju už nebude vnímať rovnako, ako predtým. Pomôcť priateľom pribehne Eddie, ktorý opäť inhalátorom strieka na To, do jeho oka. Zaplatí za to vysokou cenou, pretože mu To čeľusťami odhryzne ruku a Eddie umiera na vykrvácanie. Eddiemu sa mení jeho vnímanie sveta, všetko sa mu zdá jasnejšie a on umiera bez strachu a ľútosti. Priateľov je teda opäť menej. Podobne ako iné faktory, ani Eddieho smrť nemusí pôsobiť iba zastrašujúco a demoralizujúco, môže tiež pôsobiť aj opačným ostrím - vzbudzovať túžbu po pomste. Pri Eddieho tele ostáva Beverly, kým Ben sa vydáva rozdupať nakladené vajcia, hoci nevie, či mu na túto úlohu vôbec vystačia zápalky. Bill a Richie idú dokončiť boj s utekajúcim pavúkom, ktorý sa aj tentoraz snaží vyjednávať. Keď To slabne, na útočiacich mužov vytekajú jeho telesné tekutiny. Bill počuje jeho srdce a prederie sa k nemu, až ho oboma dlaňami stisne a rozpučí. Keď sa vrátia k ostatným, nájdu Audru, ktorá je duchom neprítomná. Nedarí sa im vyniesť Eddieho telo a musia sa zmieriť s tým, že ho tam nechajú. Avšak berú so sebou Audru, pretože tá ešte žije. V sieni ostáva aj mŕtve telo Toma Rogana, ktorého To využilo ako nástroj a následne zabilo. Priatelia si musia nájsť cestu von z tunelov, tentoraz bez Eddieho navigácie. (A bez pretiahnutia od Beverly. Píp, píp, Richie!)
Čitateľ vie, že udalosti na povrchu Derry boli tiež divoké - udiala sa tam búrka, prepady zeme, tiež výbuchy rôznych zariadení. Napokon sú to tieto prepady pôdy, ktoré pomôžu zbytku Spolku dostať sa na povrch, na ulicu, kde ich už nájdu nápomocní ľudia zburcovaní prírodným živlom. Na povrchu Bill uvidí chlapca v pršiplášti, ktorý mu pripomenie Georga, ktorým ich príbeh začal.
Na to, že Spolok dokončil svoju úlohu, poukázalo viacero znakov. Symbol na drobných dvierkach do siene Toho zmizol po jeho smrti. Tiež však zmizli jazvy, ktoré členovia Spolku mali na dlaniach pre svoju prísahu. Nadobro zmizlo aj Billovo koktanie. Mesto Derry sa začalo rozkladať. Taktiež explodovala sklenená chodba, ktorá prepájala detskú časť knižnice s knižnicou pre dospelých. Po niekoľkých dňoch priatelia zisťujú, že začínajú na seba vzájomne zabúdať. Dokonca blednú mená v Mikovom adresári. Zabúdanie sa netýka iba Bena a Beverly, ktorí odišli z Derry spolu ako pár. Beverly tým preťala vzťahy s toxickými mužmi. Nenaplnila sa ani Benova obava, že bude natrvalo odmietaný ženami prezentovaná v novšej filmovej adaptácií.
Bill s Audrou ostávajú dočasne bývať u Mika, pokým sa on lieči v nemocnici. V dobe, kedy Bill už poriadne nevie, čo veľké vykonali, a čo Audre spôsobilo katatóniu, mu skrsne nápad. Oblečie seba aj Audru mládežníckym štýlom a spojazdní Strieborniaka, svoj bicykel z detstva. Následne vezme Audru na šialenú, nebezpečnú jazdu, ktorou sa mu ju naozaj podarí navrátiť k vedomiu. Snáď ide o symbol ukazujúci, že samotný Bill bol na hranici vedomia, keď bojoval s Tým. Mal teda neverbálne porozumenie pre priestory “mimo tohto sveta” vďaka ktorému vedel, ako priviesť Audryno vedomie späť do jej tela a do všednej reality. V kontexte diela danú jazdu bicyklom ani nepovažujem za ľahkovážnosť. V konečnom dôsledku dal Bill na svoju intuíciu a okrem Audry sa samozrejme mohol báť aj o seba. Mohlo by to dokonca poukazovať na ušľachtilý fakt: totiž, že osobnostné kvality pôsobia dvoma smermi. Človek prekonávajúci problémy si vybuduje osobnosť nielen najviac obetavú a užitočnú pre spoločnosť, ale -pri svojej hodnote paradoxne- aj najmenej bojacu sa samú o seba. Nakoniec, podobne pôsobila aj smrť Eddieho, ktorá bola oslobodená od všetkých strachov a úzkostí, ktorými trpel počas života.
Pri drastických podmienkach, ktoré som opísal vyššie, konštatujem, že hrdinovia románu To nielen uspeli, ale uspeli takmer napriek všetkému. Prekážok a ohrození, s ktorými sa museli vyrovnať bolo omnoho viac, než povzbudivých faktov. Reálni ľudia, ktorí by zvládli obdobnú záťaž, by zrejme patrili medzi vrchné percentá psychicky najodolnejších; vzájomnú lojalitu hrdinov nebudem s lojalitou skutočných ľudí ani porovnávať.
Zmeny v druhom rituále Chüd podľa novšieho sfimovania (2019) považujem za hodné zmienky. Odlišná je už motivácia hrdinov. Beverly v detstve videla “svetlá smrti”, keď ju Pennywise zhypnotizoval. Vďaka tomu videla útržky budúcnosti a vie, že ak ho nezastavia, niečo ich rozožerie zvnútra a dopadnú podobne strašne, ako Stanley. Zároveň však na jednanie nemá Spolok mnoho času, pretože už je takmer koniec cyklu kŕmenia a To môže kedykoľvek zaliezť na svoj 27-ročný odpočinok. Aj keby ich To neotrávilo, trmácať sa tunelmi po štyroch vo veku 65 rokov by asi nezvládli. Hoci tu nie je Audra, ktorá by bola unesená do tunelov, Bill je traumatizovaný inak. Pennywise pred jeho zrakom zabije malého chlapca tak, aby tomu Bill nedokázal zabrániť.
Chüd je predstavený ako rituál domorodých Indiánov, ktorí sa v minulosti Tomu postavili s pomocou svojho artefaktu. Keď priatelia vlezú do tunelov, v nádobe od Indiánov pália predmety, ktoré ich spájajú s vlastnou minulosťou. To prichádza v podobe troch svetiel. Prezrádza Spolku “malý detail”: To v minulosti povraždilo všetkých Indiánov, ktorý sa mu snažili týmto rituálom postaviť a Mike to pred nimi schválne zatajil, pretože ich chcel povzbudiť placebo efektom. Aj tu je teda prítomné dvojsečné ostrie- priatelia buď dopadnú rovnako, ako ich predchodcovia, alebo vybudia všetky svoje sily a dokážu zázrak, aký možno ešte nikto pred nimi nedokázal. Následne Pennywise naháňa priateľov vo svojej pavúčej podobe a trápi ich halucináciami. Tí vymyslia plán: chcú ho vlákať do zúženého priestoru, aby sa musel zmenšiť a tým zmenšil aj svoju autoritu. Tento plán však nevyjde. Po Eddieho úmrtí všetci zvyšní priatelia útočia na To spoločne vôľou aj slovami, čím zmenšujú jeho vieru v seba. Darí sa im to, až pokým na zemi pred nimi leží spľasnutý klaun. Ten svojimi poslednými slovami -pred tým, ako mu rozpučia srdce- potvrdzuje ich premenu: “To sa pozrime… ako ste zrazu dospeli.” Ak sa vrátime k románu, zistíme jeho paradox: na to, aby hrdinovia naozaj dospeli, sa museli najprv cielene stať opäť deťmi, mať neochvejnú detskú vieru.
“Spolok lúzrov” pri prísahe vo filmovej adaptácii (2017) [Zdroj]
Použité citácie z románu sú z vydania Ikarom z roku 2016.
Moje hodnotenie diela obsahuje mnoho výčitok. Ako “klasicky kingovské” som v románe vnímal, že kozmológia v diele je bizarná, až fantasmagorická. Rozhádzaná časová línia diela mi sprvu samozrejme komplikovala spísanie tohto článku. Tým, že Pennywise straší prevažne cez halucinácie sa ukazuje síce široká škála hrôz, avšak hlavní hrdinovia po väčšinu času nie sú v reálnom ohrození. Preto tým Stephen King podľa mňa úplne porušil dogmu hororu, pri všetkých drobných incidentoch dej v skutočnosti nestupňoval.
Domnievam sa, že román obsahuje aj určité nekonzistencie, ktoré by mohli byť zapríčinené aj tým, že kniha bola písaná štyri roky a vyše troch mesiacov. Napríklad Stan dokázal To odohnať proklamáciou, že v jeho podobu neverí. Avšak také šťastie nemal chlapec menom Edward Corcoran, ktorý videl To v podobe monštra z Čiernej lagúny (pozri film Creature from the Black Lagoon, 1954). Edward síce neveril tomu, čo vidí, ale To ho zabilo bez akýchkoľvek problémov. Nie je teda jasné, za akých podmienok a na koho vie To zaútočiť priamo. To zjavne dokázalo vplývať nejakým spôsobom na hmotný svet - inak by opakovane nedopravilo k Henrymu vyskakovací nôž, ani by nezabezpečilo Henrymu odvoz autom. Takisto som nevidel vysvetlenie, prečo neposadlo priamo niektorého z členov Spolku. Vysvetlením môže byť jednota, ktorá priateľov nielen spájala, ale aj vzájomne posilňovala. Keďže dielo obsahuje rôzne náznaky toho, že duše Georga aj zosnulých “lúzrov” Eddieho a Stana sa zachovali, potom je otázne, prečo by sa nemohla zachovať podstata Toho a opäť pricestovať na Zem. Nakoniec aj zmienka o rituále Chüd z knihy v knižnici odhaľovala, že démon býva vyhnaný iba na sto rokov.
Pozastavme sa ešte pri scéne, kedy Beverly vošla do bydliska svojho otca pri pátraní po spomienkach. Na prvý pohľad je tu prítomná ďalšia nekonzistencia: Pennywise jej tvrdí, že je posledný z vyhynutého druhu a len on sa zachránil odletom z inej planéty. Nasvedčovalo by tomu, že jeho príchod sa Richiemu javil ako v kozmickej lodi a takisto fakt, že Pennywise sa vie rozmnožiť. Ak by chcel Beverly vystrašiť, snažil by sa tvrdiť, že jeho rasa ešte existuje a že po ňom môžu prísť mnohí jemu podobní. Čitateľ sa neskôr z jeho spomienok dozvedá, že iba on a Korytnačka existovali ešte pred zrodom vesmíru. Ak by bol už v minulosti vyhnaný z inej planéty –či už prírodnou katastrofou alebo jej odvážnymi obyvateľmi-, potom by strach, bolesť a nútená zmena plánov pre neho neboli celkom novými impulzmi. Jednoducho teda o svojej minulosti Beverly klamal pre pobavenie.
K sfilmovaniu z roku 2017 konštatujem, že je pre diváka pomerne dostupné, pretože neobsahuje žiadne časové preskoky, ako román. Vďaka práci so svetlom film naozaj podfarbuje krásu detstva: letné lúče slnka a spoločné chvíle s priateľmi sú sladšie, keď sú kontrastované s hrôzami vychádzajúcimi zo psychopatickej ľudskej mysle, ale aj z démona z iného sveta. Druhý diel novšieho sfilmovania sa už nezaobišiel bez týchto časových preskokov. Tiež obsahuje vtip: rolu majiteľa obchodu so starožitnosťami si seba-ironicky zahral Stephen King. Majiteľ obchodu čítal Billovu hororovú knihu, ale nechcel od neho podpis s venovaním, pretože sa mu nepáčil koniec. Práve zakončenia príbehov bývajú v niektorých dielach vytýkané Kingovi. Jeho príbeh s názvom Hmla vyslovene považujem za nedokončený.
Keď román To rozoberieme na drobné časti, nájdeme mnoho paralel s inými príbehmi známymi v popkultúre. Príklad vidíme vo filme Batman Begins (2005), ako sa netopier, zviera ktorého sa Bruce Wayne bál, stalo jeho zasvätiteľom. Kŕdeľ netopierov na seba vypustil po tom, ako požil halucinogénnu drogu v rámci skúšok bojového spoločenstva. Neskôr sa stáva jeho osobným symbolom, keď sa Bruce v boji proti zločinu maskuje ako Batman. Ďalšia paralela sa nachádza v pokračovaní The Dark Knight Rises (2012), kde je využité hrotenie mysle pomocou nástroja “buď - alebo”. Bruce sa totiž snaží uniknúť z väzenia vyhĺbeného v zemi a nedarí sa mu to, pokým nevylezie po stenách nahor bez akéhokoľvek istenia lanom. Má to byť práve strach zo zlyhania a smrti, ktoré mu dodá dostatok sily, aby v úlohe uspel. Sloboda, ako pozitívna motivácia, je postavená oproti smrti, negatívnej motivácii. To pripomína mnohé rozprávky, v ktorých kráľ odmeňuje bohatstvom splnenie úlohy, ale vyhráža sa hrdelným trestom za zlyhanie.
Domnievam sa, že román obsahuje aj určité nekonzistencie, ktoré by mohli byť zapríčinené aj tým, že kniha bola písaná štyri roky a vyše troch mesiacov. Napríklad Stan dokázal To odohnať proklamáciou, že v jeho podobu neverí. Avšak také šťastie nemal chlapec menom Edward Corcoran, ktorý videl To v podobe monštra z Čiernej lagúny (pozri film Creature from the Black Lagoon, 1954). Edward síce neveril tomu, čo vidí, ale To ho zabilo bez akýchkoľvek problémov. Nie je teda jasné, za akých podmienok a na koho vie To zaútočiť priamo. To zjavne dokázalo vplývať nejakým spôsobom na hmotný svet - inak by opakovane nedopravilo k Henrymu vyskakovací nôž, ani by nezabezpečilo Henrymu odvoz autom. Takisto som nevidel vysvetlenie, prečo neposadlo priamo niektorého z členov Spolku. Vysvetlením môže byť jednota, ktorá priateľov nielen spájala, ale aj vzájomne posilňovala. Keďže dielo obsahuje rôzne náznaky toho, že duše Georga aj zosnulých “lúzrov” Eddieho a Stana sa zachovali, potom je otázne, prečo by sa nemohla zachovať podstata Toho a opäť pricestovať na Zem. Nakoniec aj zmienka o rituále Chüd z knihy v knižnici odhaľovala, že démon býva vyhnaný iba na sto rokov.
Pozastavme sa ešte pri scéne, kedy Beverly vošla do bydliska svojho otca pri pátraní po spomienkach. Na prvý pohľad je tu prítomná ďalšia nekonzistencia: Pennywise jej tvrdí, že je posledný z vyhynutého druhu a len on sa zachránil odletom z inej planéty. Nasvedčovalo by tomu, že jeho príchod sa Richiemu javil ako v kozmickej lodi a takisto fakt, že Pennywise sa vie rozmnožiť. Ak by chcel Beverly vystrašiť, snažil by sa tvrdiť, že jeho rasa ešte existuje a že po ňom môžu prísť mnohí jemu podobní. Čitateľ sa neskôr z jeho spomienok dozvedá, že iba on a Korytnačka existovali ešte pred zrodom vesmíru. Ak by bol už v minulosti vyhnaný z inej planéty –či už prírodnou katastrofou alebo jej odvážnymi obyvateľmi-, potom by strach, bolesť a nútená zmena plánov pre neho neboli celkom novými impulzmi. Jednoducho teda o svojej minulosti Beverly klamal pre pobavenie.
K sfilmovaniu z roku 2017 konštatujem, že je pre diváka pomerne dostupné, pretože neobsahuje žiadne časové preskoky, ako román. Vďaka práci so svetlom film naozaj podfarbuje krásu detstva: letné lúče slnka a spoločné chvíle s priateľmi sú sladšie, keď sú kontrastované s hrôzami vychádzajúcimi zo psychopatickej ľudskej mysle, ale aj z démona z iného sveta. Druhý diel novšieho sfilmovania sa už nezaobišiel bez týchto časových preskokov. Tiež obsahuje vtip: rolu majiteľa obchodu so starožitnosťami si seba-ironicky zahral Stephen King. Majiteľ obchodu čítal Billovu hororovú knihu, ale nechcel od neho podpis s venovaním, pretože sa mu nepáčil koniec. Práve zakončenia príbehov bývajú v niektorých dielach vytýkané Kingovi. Jeho príbeh s názvom Hmla vyslovene považujem za nedokončený.
Keď román To rozoberieme na drobné časti, nájdeme mnoho paralel s inými príbehmi známymi v popkultúre. Príklad vidíme vo filme Batman Begins (2005), ako sa netopier, zviera ktorého sa Bruce Wayne bál, stalo jeho zasvätiteľom. Kŕdeľ netopierov na seba vypustil po tom, ako požil halucinogénnu drogu v rámci skúšok bojového spoločenstva. Neskôr sa stáva jeho osobným symbolom, keď sa Bruce v boji proti zločinu maskuje ako Batman. Ďalšia paralela sa nachádza v pokračovaní The Dark Knight Rises (2012), kde je využité hrotenie mysle pomocou nástroja “buď - alebo”. Bruce sa totiž snaží uniknúť z väzenia vyhĺbeného v zemi a nedarí sa mu to, pokým nevylezie po stenách nahor bez akéhokoľvek istenia lanom. Má to byť práve strach zo zlyhania a smrti, ktoré mu dodá dostatok sily, aby v úlohe uspel. Sloboda, ako pozitívna motivácia, je postavená oproti smrti, negatívnej motivácii. To pripomína mnohé rozprávky, v ktorých kráľ odmeňuje bohatstvom splnenie úlohy, ale vyhráža sa hrdelným trestom za zlyhanie.
Pomerne zaujímavou zmienkou je, že minimálne dve postavy -Beverly a Bill- dokázali vo vypätí akosi vypnúť svoje podliehanie stresu v momente, keď dosiahol maximum. Beverly to dokázala počas streľby prakom v dome na Neibolt Street, Bill keď zoči-voči Tomu prvýkrát plynulo povedal zložitý jazykolam, ktorý sa učil proti koktaniu. Práve toto “vypnutie emócií” mi pripomenulo scénu z filmu Equilibrium (2002), v ktorej John Preston ako padlý klerik poznáva, že nechcene zaviedol svojich nepriateľov do hnutia odporu voči nim a tak poslúžil nepriateľom ako nástroj. Keďže je napojený na prístroj merajúci jeho chvenie, ten sa sprvu nevie ustáliť, no v momente keď sa ustáli, znamená to pre Prestonových väzniteľov začiatok masakru.
Súvislosť medzi strachom, prežívaním hrôzy, bolesti a zasvätením je prítomná snáď naprieč celou okultnou literatúrou. Túto súvislosť naznačuje aj iný King, totiž Serge Kahili King v knihe Mestský šaman, keď zmieňuje šamanov-bojovníkov: „Nezávisle od kultúry, miesta a sociálneho prostredia je šaman cieľavedomý liečiteľ mysle, tela a okolností. Práve táto snaha o blaho spoločnosti a prostredia odlišuje šamana od čarodejníka Castanedovho typu, ktorý sleduje len cestu osobnej sily a osvietenia. A predsa, i keď všetci šamani sú liečitelia, väčšina z nich ide cestou bojovníka. Niektorí, vrátane havajských šamanov, tvoria menšinu a sledujú tradíciu, ktorá sa dá nazvať cestou dobrodruha.
Šaman bojovník sa snaží zosobniť strach, chorobu a disharmóniu a sústrediť sa na rozvoj sily, kontroly a bojových zručností, aby si s nimi mohol poradiť. Šaman dobrodruh sa na rozdiel od neho snaží od týchto stavov odosobniť (zaobchádzať s nimi ako s následkami a nie ako s príčinami) a rozvíja svoje schopnosti v láske, spolupráci a harmónii.
Pozrime sa na jednoduchý príklad týchto rozdielnych prístupov. Keď ste emocionálne rozrušení, šaman bojovník vám môže pomôcť vybudovať silný psychický štít, aby vás chránil pred negatívnou energiou inej osoby. Šaman dobrodruh sa skôr bude usilovať naučiť vás, ako harmonizovať energiu, aby ste zostali pokojní a dokonca sa sami stali zdrojom liečenia pre inú osobu. Okrem toho, cesta šamana bojovníka je dosť osamelá, zatiaľ čo cesta dobrodruha je vo svojej podstate skôr spoločenská. Napriek tomu je ťažké, ak nie nemožné, určiť rozdiel medzi majstrami týchto dráh, pretože čím ste mocnejší, tým viac milujete (pretože sa stále menej a menej bojíte), a čím viac milujete, tým ste mocnejší (pretože máte stále viac sebadôvery).“
Na záver chcem k názvu rituálu Chüd podotknúť, že sa Stephen King mohol inšpirovať podobne znejúcim názvom, s ktorým ale nezdieľa žiadne charakteristiky: „Jedinec, jenž prochází zasvěcením do tibetské rituální praxe chöd, musí projít vizí, kdy je jeho tělo roztrháno na kusy a lačně je polykají démoni. Vyšší „já“ adepta se na celý tento proces dívá jako pozorovatel a zůstavá tímto zničením svého těla nepohnuto. Tento druh zkušenosti, který je naprosto běžný pro šamanské tradice, představuje někdy násilnou a nekompromisní povahu „duchovní“ proměny či změny „paradigmatu“. Zdrojom citátu je kniha Prachaos, respektíve predhovor napísaný Grantom Morrisonom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.