Jemne som už načrtol čo-to
o perspektíve hráča. Vďaka tomuto pohľadu kolmo nadol je hra o niečo
ťažšie ovládateľnejšia, ako 2D skákačky, či klasické, alebo moderné. Vnímam ju ako
„bližšiu realite“, akčnejšiu a sympatizujem s ňou viac, ako
s hrami s perspektívou zboku, či dokonca viac ako s niektorými
RPG ovládanými myšou, pretože postrádajú ozajstnú akciu. Plošinovky nikdy
nebudú mať takú potrebu kvázi-stratégie boja, ako je tomu v tejto hre. Ak
už hovorím o ovládaní, je ideálne si ho nastaviť tak, ako tomu bolo pri
starom Doome: Home, End, Delete a Page Down môžu slúžiť na základný pohyb
vpred, vzad a otočenia do strán, kým Insert a Page Up sa dajú použiť
na kolmé úkroky doľava a doprava na vyhnutie sa strelám. Kombináciou úkroku
a otáčania do opačnej strany je možné krúžiť okolo nepriateľov. Ľahšie sa o
tom píše, ako sa to vykonáva, keďže nie všetky priestory sú dostatočne otvorené.
Okrem toho hráč potrebuje ovládať prepínanie a používanie predmetov, skok,
útok zblízka, prepnutie aktívneho kúzla, kúzlenie a ultimátne kúzlo, ktoré
minie všetku manu, ale má plošný účinok. Kamera sa posúva tak, aby bol hrdina
v jej strede, no neotáča sa spolu s jeho otočením. Pohľad je možné
priblížiť nižšie, smerom k hrdinovi, alebo sa pozrieť viac do diaľky, na
jednotlivé strany okolo hrdinu.
Príbeh sa točí okolo snahy
nemŕtveho Wyarka pomstiť svoj klan „zabijakov mágov“ na ostatných 4 klanoch,
ktoré jeho klanu nepomohli v boji proti mocichtivým, všetkému vládnucim
mágom. Mágovia zotročujúci ostatný ľud v minulosti získali moc vďaka
zvláštnym meteoritom. Pred tisícročím boli porazení, ale za cenu obetovania Wyarkoveho
klanu, čo považuje za zradu.
Sú to práve 4 zvyšné klany,
z ktorých pochádzajú hrdinovia, vlastne sú ich vodcami. Hráč si vyberá
medzi týmito postavami: Archdemon (sympatický dinosaurí človek), Warlock (Lord
of Chaos), Inquisitor (v ženskej podobe) a Earth Lord (trpaslík). Postavy
sa od seba líšia silou útoku, rýchlosťou pohybu, výdržou zdravia
a množstvom many na kúzlenie. Achdemon je najsilnejší, Warlock má vyvážené
schopnosti. Earth Lord je najodolnejší a Inkvizítorka je neprekonateľne
rýchla. Hra neobsahuje žiadnu reprezentáciu staminy, používa sa len zdravie
a mana, ktorých maximálne množstvo sa po dokončení každej kapitoly hry
o niečo zvýši. Bez použitia predmetov sa neregenerujú.
Cieľom hry je zozbierať 5
relikvií vytvorených z meteoritu a poraziť Wyarka. Zodpovedá tomu 5
kapitol hry. Prvej kapitole dominujú priestory kanalizácií a nepriateľmi
sú hlavne prerastené potkany. Bossom kapitoly je obrovský čarujúci potkan.
Prostredie druhej kapitoly je pevnosť a nepriateľmi sú obrnenci, ozbrojené
žaby, či strigy oživujúce padlých. Bossom druhej kapitoly je ľadový obor, jeden
z najťažších bossov. Kapitola 3 preskúšava hráčove schopnosti oproti
golemom, škorpiónom, ďžinom a bossovi v podobe beštie vlastného
druhu. V kapitole 4 obťažujú pavúky, duchovia, jazdci na pavúkoch
a dvojnohé, odolné kozly s kladivami. Cestu do piatej, záverečnej
kapitoly stráži matka pavúkov. Piata kapitola sa blíži prostrediu kobiek,
z ktorých vyliezajú zombie, duchovia, vyvolávači a hráč sa na jej
konci stretne s úhlavným nepriateľom.
Veľmi chválim, ako sa vývojári
pohrali s možnosťami príšer. Niektoré lietajú v rôznych výškach, iné
sa podhrabávajú pod zem. V prípade menšieho výškového rozdielu sa
vystrelené kúzlo vie nasmerovať správne, čo je tiež analogické starým hrám, ako
Doom. Ďalšie príšery treba zabiť na dvakrát, alebo po sebe zanechajú na zemi
výbušnú mínu či červov. Môžeme naraziť na vajíčka, z ktorých sa vyliahnu
pavúky, alebo na teleportačné skrinky dodávajúce bojovníkov, pokým ich
nerozbijeme. Ak by sa tieto možnosti nepriateľov ešte lepšie premysleli,
prípadne keby hra obsahovala viac druhov útokov, MageSlayer mohol byť nielen
akčnou, ale až taktickou hrou s potrebou šikovnosti rýchlych prstov.
Nielen nepriatelia, aj pasce či prekážky ako láva, kyselina a zamknuté
dvere sa stavajú hrdinovi do cesty. Je teda nutné pozorne skúmať okolie, hľadať
kľúče, tlačidlá, výťahy, posunuteľné predmety a steny, takisto vchody
a teleporty do tajných pasáží.
Čo umožňuje hráčovi prekonať všetkých nepriateľov? Každá z postáv má svoj útok zblízka nespotrebujúci manu, tri kúzla, z ktorých sa každé môže raz vylepšiť na špeciálnom oltári, ale aj kúzlo s plošným účinkom, ktoré minie všetku dostupnú manu. Zo spomenutých troch základných kúziel však treba dve silnejšie najprv získať v priebehu hry. Ak sa tieto kúzla vylepšia po prejdení oltárom (napríklad sa posilnia, či začnú odrážať od stien), spotrebujú aj viac many. Vylepšenie sa dá ale aj ľubovoľne deaktivovať stlačením poradovej klávesy kúzla a neskôr znova aktivovať. Skokom sa hrdina dokáže vymrštiť až na telá protivníkov a dostať sa tak z obkľúčenia.
Archdemon disponuje ohnivými
kúzlami, Warlock kúzlami akejsi zelenej, chaotickej podstaty. Inkvizítorka používa
akúsi svätú silu (a napodiv svojím ultimátnym kúzlom vyvolá smrtonosných
duchov), kým trpaslík sa spolieha na kúzla kameňov a ľadu.
Okrem kúziel sa v hre
používajú magické predmety dodávajúce nejaké výhody: dočasné zrýchlenie,
neviditeľnosť, ochrannú bariéru, prenosné a neprenosné doplnenie života a many,
roh na vyvolanie náhodných itemov a 3 druhy výbušnín. Prvé zo spomenutých
predmetov je možné používať kombinovane, teda si napríklad zapnúť štít
aj rýchlosť. Používanie ostatných predmetov tiež nie je obmedzené inak,
ako počtom zozbieraných predmetov. Počet nesených predmetov každého druhu je
limitovaný. Jedným z neprenosných predmetov je lebka dočasne premieňajúca
hrdinu na smrtku. Pod dotykom jej kosy všetko nachádza mier, no sám hrdina sa
nestáva nesmrteľným, pasce ho stále poškodzujú. (Yeah, even death may die...)
Dĺžka hry je na takýto typ vcelku primeraná, dá sa prejsť za niekoľko hodín. Obtiažnosti sú tri. Pokiaľ si spomínam, prejdenie prostrednej bolo sprevádzané menším problémom s dodávkami many a za omnoho častejšieho používania špeciálnych predmetov, oproti prvej obtiažnosti, ktorú som zvládal takmer bez používania výbušnín, štítov a podobne. Multiplayer vyskúšaný nemám, hoci ho hra obsahuje. Nemožno písať niečo o inteligencii protivníkov, sú nastavení len na prenasledovanie a útočenie, pokiaľ sú bojovníkmi, alebo na čarovanie a častú zmenu pozície, ak sú kúzelníkmi. Zábava sa dá zažiť s príšerami s ostňami na chrbte, ktoré v tretej časti hry útočia schúlením sa do klbka a točením sa vpred. Z vyššie položených miest sa dajú naviesť k mylným útokom na iných nepriateľov (z ich ponímania friendly fire), čo im iné príšery vedia aj vrátiť. Inou zábavkou je skákať z vyvýšeného miesta (hlavne v 5. kapitole) na nepriateľov, čo ich rozdrví, hoci to zabije aj hrdinu.
Hra funguje aj na Windows 7, no potrebuje režim 256 farieb a pri spustení si ho sama opýta. Čo sa týka bugov, narazil som na občasné spadnutie hry pri teleportácii a ďalší bug, pri ktorom sa hrdina na obmedzený čas stal nesmrteľným a prechádzal cez steny.
Škoda je len, že sa hra nedočkala datadisku alebo následníka, ktorý by do seba zahrnul buď kombá, útoky s rôznymi účinkami, alebo skôr viac RPG prvkov, ako zbieranie či kupovanie nových zbraní do inventára, výmenu brnenia, výber skillov zo stromu a podobne. Takto vzniknutý hybrid spájajúci poctivú klávesovú akciu a prvky RPG by mohol byť oveľa slávnejší, ako MageSlayer.
Pozri aj:
Celé znenie príbehu na anglickej wikipedii:
https://en.wikipedia.org/wiki/MageSlayer
Vtipný zvuk kozla spadnutého do kyseliny (bez videa):
http://ulozto.sk/xHpz1Rzx/mageslayer-zvuk-kozla-v-kyseline-flv
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.