Náznak intuície a skeptický pohľad

Keď si spomínam na niektoré chvíle zo školských lavíc, nachádzam zaujímavé momenty. Momenty, kedy som počas tichých, napínavých sekúnd pri vyvolávaní pred tabuľu cítil, že budem vyvolaný práve ja. Šlo snáď o nejaký „šiesty zmysel“, ktorý mi v tie chvíle našepkával? Nikdy som nemal rád tento druh pozornosti upriamenej na moju osobu. Mohol teda náznak stresu poslúžiť ako istá daň za vytvorenie „komunikačného kanálu“ s blízkou budúcnosťou? Pri mojich snoch, ktoré som zdokumentoval to vyzeralo, akoby existoval podobný princíp neskoršieho doplatenia za proroctvo (až keď sa dej naozaj odohrával) a to práve v podobe negatívnych emócií a vzrušenia.

Vízia agnostickej spoločnosti

Považujem sa za špecifický prípad okultistu. Kým mnoho veriacich by si prialo, aby práve ich náboženstvo zaplavilo svet, ja takéto prianie vedome nepociťujem – aspoň čo sa týka vnútra svetonázoru. Pokiaľ ide o vonkajšie pristupovanie k nemu, svoj ideál predstavím na nižších riadkoch. Samozrejme, je príjemné zdieľať svoj svetonázor s niekým kto mu rozumie, je ale nezmyselné snažiť sa meniť celé okolie k tomuto obrazu. Zároveň však z mojej strany nejde o snahu ponechať „pravú vieru“ len niekoľkým „vyvoleným“. Ide mi o dojem, že mágia príliš nepatrí do mainstreamu. Okrem nemožnosti udržať pred očami skeptikov „seriózny image“ sú tu aj iné problémy.

Perličky snových denníkov 2016

V roku 2016 som si pamätal málo snov a tiež si ich málo prajem zverejniť. Vtipné sny, ktoré tvorili väčšinu predtým zverejňovaných tiež boli nepočetné. Tieto negatíva však dokázali vykompenzovať dve výrazné skúsenosti, ktoré tu uvediem spolu s ich rozborom.

Moje obľúbené hlášky 7 – Simpsonovci

s25e01:

Apu: „Šerife, kdykoliv dostanete hlášení o terorismu, přijdete za mnou.“

Wiggum: „Jen klid Apu. Když koukám na lidi, nevidím barvy... jen pošahaný náboženství.“

List Ježiškovi 2016

Těpéro, gangsta!

Priznávam sa, že pôvodne som Ťa chcel poprosiť, aby si aj s krížom, alebo aspoň s klincami v rukách prefackal zopár jednotlivcov, aby sa netvárili „tak vážne“. Budem však pokojnejší a zažiadam si iba nasledovné:

Robert E. Howard - Černý kámen

Recenzia

Preložili: Milan Žáček, Michael Bronec

Počet strán: 246

Predhovor: Milan Žáček

Vydala: Laser-books PLZ s.r.o.

Obálka: Ken Kelly

Úprava obálky: Michal Kuba

Keďže som si tvorbu R. E. Howarda obľúbil, rozhodol som sa zadovážiť si ďalšiu jeho zbierku, vydanú len nedávno. Opäť načrtnem dej jednotlivých poviedok a v krátkosti knihu zhodnotím.

Robert E. Howard - Zpátky do temnoty

(Strašidelné povídky z let 1932-1936)

Vydala: spoločnosť Albatros Media a.s. v nakladateľstve Plus, 2011

Poviedky preložil: Pavel Medek

Básne preložil: Petr Onufer

Ilustroval: Tomáš Kučerovský

Doslov napísal: Ondřej Müller

Rozsah: 202 strán

Podobne ako v prípade minulej zbierky, aj túto otvára a uzatvára básnická tvorba autora pretvorená do češtiny. Prvá báseň je skôr prerozprávaným lovecraftovským motívom, kým druhá je len štvorveršová. Poviedok je iba šesť, no čitateľ sa necíti ukrátený. Sú omnoho rozsiahlejšie ako poviedky z predchádzajúcej zbierky a musím povedať, že aj ich kvalita je vyššia. Poďme teda zľahka načrtnúť ich dej.

Prepadanie zlu

Žijeme v dobe, v ktorej si rôzne indivíduá sú schopné vybíjať svoju frustráciu strieľaním do davov nevinných ľudí. Hoci ide o extrémne prípady, netreba si myslieť, že iba títo jedinci v sebe mali netvora, akého ostatní neobsahujú. Problém netvora v ľudskom vnútri je aktuálny vždy. Z tohto dôvodu sa vynasnažím vystavať článok, ktorý má byť prerozprávanou mapou hraničných stavov vedomí, protiargumentov a taktiež perspektív ľudí, ktorí musia čeliť potencionálnym ničiteľom. Nečakám, že môj článok niekomu upokojí ničivé vášne, či zabráni zločinom z afektu. Zatiaľ dúfam len v toľko, že sa mi podarí vystavať dobrý základný kameň, ktorý bude mať nápomocnú hodnotu pri ďalšom, vyššom skúmaní celého problému – či už mnou, alebo niekým iným. Za moralizovanie v článku sa ospravedlňujem, sám to neobľubujem.

Ako som už načrtol, podhubím problému ktorému sa budem venovať je nedocenenie, dlhodobá frustrácia, vylúčenie zo spoločnosti, či iné sklamania v medziľudských vzťahoch prebúdzajúce stavy zlosti, až šialenstva ako „primeranej reakcie na absurdné podmienky“. Postupovať budem od krátkodobého pobúrenia po skutočne násilné situácie. Vychádzať budem predovšetkým zo svojich odžitých emočných stavov, ktoré môžu a nemusia byť univerzálne ľudskému plemenu. Nepoznám žiadnu odbornú literatúru o týchto stavoch, čo je o dôvod viac, prečo sa snažiť prispieť k poznaniu.   

Nebudem riešiť, či je existuje nejaký človek zlý už od podstaty, alebo zlo u všetkých zapríčinila len nejaká forma nešťastia. Tiež je na zamyslenie mimo rozsahu textu, či niekedy nevyprodukuje väčšie monštrum nie nezaslúžený neúspech, ale nezaslúžený úspech...