streda 19. marca 2014
pondelok 3. marca 2014
Čo mám proti náboženskému fanatizmu
Čo mám proti náboženskému fanatizmu
"There once was a time when all people believed in God and the church ruled. This time was called the Dark Ages.”
― Richard Lederer
― Richard Lederer
Úvod:
Okrem kritiky náboženského fanatizmu, budem v tomto
článku písať o vzorcoch, ktoré mne osobne na správaní fanatikov vadia,
keďže sa s niektorými týmito vzorcami stretávam v bežnom živote. Už
sme toho počuli viac než dosť o zneužívaní detí kňazmi, či obrovských
majetkoch cirkvi. Samozrejme sú to poburujúce záležitosti, na tie sa však
v mojom článku nezameriavam, nie je mojím cieľom ich sumarizovať, keďže
nesúvisia s fanatizmom. S náboženským fanatizmom, zaslepenosťou
súvisia skôr historické udalosti veľkého významu (násilné šírenie kresťanstva,
inkvizícia, vraždenie v mene Boha, výprava proti Husitom, Albigenským,
atď. ). Na časť z tejto minulosti sa zameriam iba v krátkosti, keďže za
chyby minulosti zodpovedajú predchodcovia dnešných cirkevných hodnostárov – mne
by sa tiež nepáčilo, ak by ma niekto obviňoval za chyby mojich predchodcov.
Väčšina textu bude pojednávať o fanatizme v kresťanstve.
Je to kvôli tomu, že kresťanstvo je u nás dominantné a stretávam sa s kresťanskými
veriacimi a žiaľbohu, aj s ich myšlienkami. Musím čitateľov
upozorniť, že nie som nestranný, čo sa týka náboženstiev. Som v opozícii proti
organizovaným náboženstvám, dokonca sa na fanatizme rád zasmejem. Napriek tomu,
že organizované náboženstvá neuznávam, v situácii, keď sa deje nábožensky
významná udalosť (sviatok), sa viem tešiť s ľuďmi, ktorí sú veriaci a obľúbil
som si ich. V takomto prípade ich istým spôsobom podporujem, aj keď
nesúhlasím s ich názormi.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)