FPS meditácie?

Po dlhodobej pauze som opäť začal intenzívne hrať FPS hry, teda first person shooters, strieľačky z pohľadu prvej osoby. Mám na mysli predovšetkým dve hry bez lineárneho príbehu: Left4Dead 2 a konkurenčné Killing Floor, dnes už považované za „staršie“, keďže vývoj ide neúprosne vpred. Už pri Left4Dead 2 som si všimol, ako podporuje predstavivosť v priestore, keďže sa v tejto hre na vás valí horda zombií a potrebujete mať neustále prehľad, čo sa deje v priestore okolo. Takisto podporuje načasovanie vašich krokov a krátkodobé plánovanie. Snáď sa ovládanie svojich akcií dá prirovnať k nejakej bojovej verzii manažmentu, v ktorom si musíte správne určiť prioritu akcií a v takomto poradí ich aj vykonať. Hop, jednu zombiu odsotíte smerom doprava a kým sa ona dvíha zo zeme, rýchlo postrieľate ďalšie dve-tri pred sebou pri presune kolmo doľava, kde je voľný priestor. Vytvárate si dynamický prúd pohybu - smery streľby a kráčania meníte nezávisle na sebe každú sekundu, ak nie ešte častejšie. Vidíte, že sa na vás rúti horda nepriateľov? Vyberiete si také miesto na streľbu, aby ste ich zlikvidovali najľahšie. Lezú zombie za vami na strechu? Môžete automatickou zbraňou obstrieľať okraj strechy. Uväznila horda šmejdov vo svojom strede vášho spoluhráča? Tak opatrne obstrieľate jeho – situácia skrátka ako zo života. :-)

 Aj zombie majú svojich „majstrov meditácie“. Drobné „osvietenie“ však pochádza z hráčovej baterky. (Left 4 Dead 2)