Samota

Myšlienky, ktoré tu s ťažkosťami vyjadrím, budú pravdepodobne rovnako negatívne, ako ľudské.

V minulosti som často obviňoval ľudí, že mi nie sú dosť dobrými priateľmi. Na tomto tvrdení bolo aj niečo objektívneho, no zdroj bol aj vo mne. Až pred niekoľkými mesiacmi som si uvedomil: mám strach zo samoty! Zdá sa to byť vysvetlením na mnohé z toho, čo sa mi stalo. Bolo to tak jednoduché a logické, no napriek tomu som to nevidel. Týmto strachom zrejme bolo ovplyvnené moje správanie v minulosti: 

- opustil som kamarátov – asi si vnútro povedalo: „skôr než oni opustia mňa“.

- vždy som chcel mať najbližšiu partiu – takú, ktorá by mi pripomínala, že ma neopustí. Chcel som jasne vidieť, že títo ľudia stoja pri mne.

- chcel som vidieť spoluprácu, kooperáciu, vzájomné učenie sa – asi preto, lebo som málo veril ľuďom a myslel som, že je potrebné, aby nás spájalo čo najviac.

- vyjadrenia priateľstva som vždy považoval za najlepšiu pomoc.

- kamarátom som vyčítal, keď ma nechávali dlho bez pozornosti – nevedel som veriť v priateľstvo, ktoré sa aktívne neprejavovalo, ktoré som nevidel.

Vývoj môjho svetonázoru

Prvé obdobie - vplyv kresťanstva

V období svojho detstva som bol, tak ako väčšina slovenských detí, vedený ku kresťanskej viere. Dúfal som, že je správna a že z nej má ľudstvo prospech. Niektoré jej aspekty som sa však zdráhal prijať. Mal som dostatok tvrdohlavosti alebo lenivosti, aby som si zachoval svoj prístup k životu. Neprijímal som ideu pokory, ktorá mi pripadala poníženecká a nemohol som jej porozumieť. Odmietal som nastavovanie druhého líca, naopak, až donedávna som bol dosť pomstychtivý. Takisto som sa nevzdával viery, že aj človek dokáže robiť zázraky, ak sa spojí s akousi vyššou múdrosťou. Videl som ako hlúpe, keď farár alebo katechétka vyzdvihovali strach z Boha, odopieranie si pôžitkov, život v chudobe, či fanatickú odovzdanosť Bohu, ktorého človek vo svojom živote nevidí a nepočuje. „Je to tak neprirodzené. Prečo musí byť cesta k spáse tak krutá a drvivá pre telo a túžby? Naozaj funguje svet takto tyransky?“

Láska k domovu

Už dlhú dobu si uvedomujem, že pri prechádzke po svojom meste cítim niečo zvláštne. Vyjadriť to ale nie je ľahké. Prostredie historického centra vnímam pozitívne, stráca však svoje čaro kvôli množstvu žobrákov a podobných obťažujúcich osôb. Obzvlášť silne na mňa pôsobí sídliskové prostredie, pokiaľ má dostatok zelene. Práve v sídliskovom prostredí sa cítim byť stopercentne doma, kým prostredie dediny ma nejakým spôsobom rozrušuje. Nízke budovy, ktoré sú ošarpané iným (horším? :D ) spôsobom ako tie sídliskové, vo mne vyvolávajú dojem, že v dedinách je pochybná hygiena a že tu nič nie je po ruke.

3-krát Prečo

Je načase vysypať z hlavy krátke myšlienky, ktoré na seba len málo nadväzujú. Pozrieme sa na moje odôvodnenia, prečo sú niektoré typy jednania neužitočné.

Názory na školstvo

Tentoraz vypoviem niekoľko svojich stručných myšlienok o školstve.

Kompilácia vtipných linkov 3

V tomto diele kompilácií odkážem na filmy, seriály a animované seriály, ktoré stručne predstavím.

Kompilácia vtipných linkov 2

Kompilácia vtipných linkov 1

V rámci prvého dielu Kompilácií vtipných linkov, z ktorých som skoro zahynutý (pochopíte neskôr), s radosťou predstavujem stránky klasického aj faceboovského formátu a videá. Mnohé z nich sú recesie na náboženstvá, preto si ich radšej nepozerajte, ak takýto humor neobľubujete. Nasledujú teda mená videí a odkazy na ne.

Algernon Blackwood – Pikestaffov prípad

Vydal: Formát, Pezinok, 1998

Preložil: Ľubomír Groch

Moje hodnotenie

Útlu knihu tvorí 5 poviedok a doslov Ireny Lifkovej, ktorý hovorí o osobe autora. Ide o príjemné fantastické čítanie s istým nádychom tajomna, no ani v tomto prípade nejde o nič, čo by ma vystrašilo. Sčasti to môže byť aj mojou slabou fantáziou a neschopnosťou vcítiť sa do textu. Ak by som mal od autora dostupných viac preložených poviedok, určite by som ich prečítal. Oceňujem, že sa o paranormálne javy skutočne zaujímal. Uvediem vás teda do poviedok z knihy, bez spoilerov.