Zobrazujú sa príspevky s označením Popkultúra. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Popkultúra. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 9. mája 2021

Recenzia filmu Kardec (2019)

Dĺžka: 110 minút
Réžia: Wagner de Assis
Scenár: Wagner de Assis, L.G. Bayão

„Nie je inteligentný dôsledok bez inteligentnej príčiny.“

V 50-tych rokoch 19-teho storočia sa francúzskou spoločnosťou preháňa vlna salónneho špiritizmu. Ľudia sa zabávajú vystúpeniami s rotujúcimi stolčekmi, kým pôvodní špiritisti sa od týchto senzáciechtivých podujatí snažia dištancovať. V týchto podmienkach sa zoznamujeme s profesorom Rivailom (celým menom Hippolyte Léon Denizard Rivail). Svojím zanietením k poznaniu sa snaží pozdvihnúť ducha svojich žiakov, no nevie zniesť, aby aj na súkromnej škole boli deti indoktrinované povinným katechizmom. Toto nariadenie zaviedol Ľudovít Napoleon Bonaparte, keď prevzal moc a stal sa cisárom. Rivail teda protestuje, jeho námietka však nič nezmení. Následkom toho Rivail opúšťa školu a zarába si súkromnými lekciami, takisto ako účetník.

piatok 6. novembra 2020

Rozbor filmu Limitless (2011)

Réžia: Neil Burger
Scenár: Leslie Dixon
Na motívy knihy Alana Glynna: The Dark Fields
Hrajú: Bradley Cooper, Abbie Cornish, Robert De Niro

Film Limitless chcem analyzovať kvôli motívu produktivity a efektivity, ktorý sa v ňom nachádza. Ide síce o efektivitu získanú prostredníctvom požívania drogy, no inteligentný čitateľ si iste domyslí, že mojím cieľom tu nie je propagácia drog. Mojím cieľom je poukázanie na to, že logika filmu a situácie v deji mohli fungovať podobne aj s iným použitým nástrojom, hoci sú to práve drogy, ktoré sú najznámejšie svojimi vedľajšími účinkami, vyvolávaním závislosti a nezákonnosťou ich prechovávania. Začnime však poporiadku...

Hlavný hrdina menom Edward Morra je na začiatku filmu kvázi-spisovateľom bez akejkoľvek inšpirácie, prakticky sa pretĺkajúcim za hranicou chudoby. Jeho priateľka Lindy ho opustí, keďže nevládze podporovať nikam nesmerujúcu trosku. (Som teda zvedavý na to, ako ju pred dejom filmu vlastne získal.) Onedlho na to Edward stretne brata svojej bývalej ženy a dostane od neho vzorku drogy zvanej NZT-48. Ten mu ju odprezentuje ako chystanú novinku z farmaceutickej firmy, no v skutočnosti vzišla z mafiánskeho podsvetia. Aj keď sa Eddie spočiatku zdráha ju vyskúšať, nakoniec to urobí. Zistí, že droga mu sprístupňuje spomienky aj zo vzdialenej minulosti, pomáha mu spájať rôzne informácie a zúžitkovať ich na dedukcie. Pod vplyvom drogy sa mu odomkne plný potenciál mozgu a Eddie vie jasne, čo má urobiť aj ako to má urobiť.

sobota 31. augusta 2019

John Wick 1, 2, 3 – recenzie

„Má cenu sa brániť?“
***

Dôvodom, pre ktorý som si predsavzal zrecenzovať vydané diely tejto filmovej série je ich nadpriemerná bojová choreografia, vďaka ktorej som si ich obľúbil. V týchto akčných filmoch uvidíte najčastejšie krásne prestrelky na krátke vzdialenosti. Aj iné súboje, napríklad s nožmi sú však dobre spravené a mal som vďaka nim dojem, že by sa bojoví choreografi z iných filmov mali ísť hanbiť do kúta.
Kto je teda John Wick? Hlavný „hrdina“ podľa ktorého sú filmy pomenované je bývalým nájomným vrahom. Aj preto som slovo hrdina ohraničil úvodzovkami. Jeho ruskí kolegovia ho podľa vlastných slov posielali na tých „najhorších hajzlov“ a jeho vôľu a schopnosti považujú za legendárne. Hoci jeho celé meno je Jonathan, prezývali ho Baba Jaga. John však chcel s týmto spôsobom života skoncovať, pretože našiel pravú lásku. Po jej nešťastnej smrti sa však dostáva do situácií, kedy je nútený (často sám sebou) znova zabíjať ako na bežiacom páse. A tak divák fandí Johnovi - možno preto, že je to „napravený“ nájomný vraj, ktorý sa vie dobre obliekať. A možno aj preto, že jeho protivníci sú horší, ako je on, čo spôsobuje podobné vnímanie hrdinu, ako vo filme Hannibal Rising. Poďme si teda zrekapitulovať jednotlivé filmy zo série.


utorok 2. októbra 2018

FPS meditácie?

Po dlhodobej pauze som opäť začal intenzívne hrať FPS hry, teda first person shooters, strieľačky z pohľadu prvej osoby. Mám na mysli predovšetkým dve hry bez lineárneho príbehu: Left4Dead 2 a konkurenčné Killing Floor, dnes už považované za „staršie“, keďže vývoj ide neúprosne vpred. Už pri Left4Dead 2 som si všimol, ako podporuje predstavivosť v priestore, keďže sa v tejto hre na vás valí horda zombií a potrebujete mať neustále prehľad, čo sa deje v priestore okolo. Takisto podporuje načasovanie vašich krokov a krátkodobé plánovanie. Snáď sa ovládanie svojich akcií dá prirovnať k nejakej bojovej verzii manažmentu, v ktorom si musíte správne určiť prioritu akcií a v takomto poradí ich aj vykonať. Hop, jednu zombiu odsotíte smerom doprava a kým sa ona dvíha zo zeme, rýchlo postrieľate ďalšie dve-tri pred sebou pri presune kolmo doľava, kde je voľný priestor. Vytvárate si dynamický prúd pohybu - smery streľby a kráčania meníte nezávisle na sebe každú sekundu, ak nie ešte častejšie. Vidíte, že sa na vás rúti horda nepriateľov? Vyberiete si také miesto na streľbu, aby ste ich zlikvidovali najľahšie. Lezú zombie za vami na strechu? Môžete automatickou zbraňou obstrieľať okraj strechy. Uväznila horda šmejdov vo svojom strede vášho spoluhráča? Tak opatrne obstrieľate jeho – situácia skrátka ako zo života. :-)

 Aj zombie majú svojich „majstrov meditácie“. Drobné „osvietenie“ však pochádza z hráčovej baterky. (Left 4 Dead 2)

streda 4. júla 2018

Todd and the Book of Pure Evil

Todd and the Book of Pure Evil je predovšetkým jedným z mojich najobľúbenejších komedionálnych seriálov, pôvodom z Kanady. V širšom merítku je to však príbeh, ktorý začal krátkym filmom, bol redefinovaný seriálom a až nedávno bol animovaným filmom (nateraz?) zakončený. Práve po príležitosti dočkania sa ukončenia série chcem tento príbeh predstaviť podrobnejšie. Jeho nesledovanie je jedným z najväčších prejavov hlúposti ľudstva.

sobota 25. novembra 2017

Séria hier Quest for Glory

Ako verný fanúšik si dovolím v tomto podrobnom úlete predstaviť (pra)starú hernú sériu Quest for Glory a všetko okolo nej. Hlavným dôvodom je, že sa z toho chcem „vykecať“, navyše Quest for Glory 1 a 4 mali na mňa vplyv v detstve. Spomenutý štvrtý diel dokonca považujem za povinnú jazdu pre milovníkov tajomna. Môj text obsahuje informácie o všetkých dieloch hry, dôležité rady a upozornenia na vtipné detaily. Text som pretkal screenshotmi z hry a fanartmi fanúšikov.

sobota 20. júna 2015

PC hra MageSlayer (1997)

Dôvod, prečo predstavujem staručkú hru vydanú v roku 1997, je jej netypické ovládanie súvisiace s pohľadom na scenériu. Na hrdinu sa dívame zhora v mnohých hrách, ale v starom dobrom MageSlayerovi je to pohľad smerovaný skutočne kolmo voči podlahe. O tom ešte neskôr. Hru vytvorili v Raven Software, teda štúdiu zodpovednému za známejšie série Heretic a Hexen, ktoré sú fantazijným prostredím aj zľahka príbuzné MageSlayerovi. Spolu s hrou Take No Prisoners používa Vampire engine. Tejto hre som sa venoval ešte na základnej škole. Neskôr som ju nevedel nájsť kvôli chybnej interpretácii jej názvu: „Megaslayer“, v ktorom som prehodil dve písmená. Taký bol môj epic fail, trvajúci po mnoho rokov. Možno som túto chybu prevzal od známych.


sobota 31. augusta 2013

Správanie Tieňov z Babylonu 5

Tento článok obsahuje spoilery!  (Aj predošlé vyhlásenie je spoiler! :-) )
Univerzum seriálu Babylon 5 je bohaté na rôzne mimozemské rasy. Medzi staršie rasy patria aj Vorloni a Tiene, obe si na rozdiel od ostatných starších rás vybrali ostať v blízkosti mladších rás a učiť ich. Preferovali úplne odlišný prístup, čo viedlo k vojne kvôli ideológii.