Vyhodnotenie roku 2019

Som rád, že uprostred roka 2019 som plne dokončil svoju migráciu na Blogspot z predošlého blogu na platforme Blog.cz. Skonzumovalo mi to množstvo času - a teda nebyť toho, možno by tento rok pribudlo viac príspevkov. A teraz hurá, silne čarovať, nech Blogspot poskytuje svoju službu aspoň ďalších 20 rokov.

Prelom rokov 2019 a 2020 ma stavia do rozporuplnej situácie. Na jednej strane túžim spropagovať svoj blog, hlavne kvôli mojím knižným review z minulosti, na ktorých som si dal záležať a zaslúžili by si čitateľov, nie nedotknuté zapadať prachom. Na druhej strane viem, že takáto propagácia sa obvykle kombinuje aj s vydávaním nových článkov -a tu nastáva zádrhel. V roku 2020 sa plánujem primárne venovať iným svojim záujmom, než je písanie. Mal by som teda riešiť propagáciu blogu nezávisle na tom, koľko príspevkov budem schopný napísať a nimi (dúfajme!) posilniť záujem potencionálnych čitateľov?

Špeciálne pri rozbore kníh mám aktuálne dojem, že sa im budem venovať menej než doteraz, kvôli ušetreniu času na iné záujmy. Nakoniec, v uplynulom roku som zverejnil 6 rozborov odborných kníh (hoci jednoduchších) čo znamená, že sekcia O prínose kníh bola najsilnejšie zastúpená. Oproti tomu som vydal 4 úvahy a 4 recenzie - týmto žánrom by som sa snáď mohol počas ďalšieho roka venovať. Ďalej si všímam, že za posledné mesiace som mal iba minimum nápadov na nové témy článkov. Paradoxne som za to vďačný, pretože nespracovaných námetov už mám nahromadených dostatok a hromadenie ďalších by mi skôr spôsobovalo frustráciu, než potešenie.

Ako sa na záver roka patrí, prajem čitateľom či náhodným okoloidúcim všetko dobré do Nového roka!

Koncoročný Quan Chi posting. [Derivát zo zdroja]

Zmeny životného štýlu

Dlhú dobu som si kládol otázku: “Aké by bolo experimentovať so životným štýlom a vo vymedzených obdobiach sa venovať len vybraným koníčkom?” Bola to zvedavosť na to, ako by dopadla snaha silnejšie sa zamerať na menší počet činností a možno si na základe výsledkov experimentu potom určiť ideálny pomer týchto činností v každodennom živote. Ku takýmto experimentom som sa nedostal - avšak nevadí to. Každá aktivita si žiada nejaké podmienky a pokiaľ tie nie sú splnené, je zbytočné snažiť sa aktivite venovať. Práve preto je dobré mať rôznorodé koníčky - aby sme sa mohli niečomu prínosnému venovať stále a vždy sa vedeli prispôsobiť aktuálnym podmienkam života. Nebudem predsa čítať knihu vo chvíli, keď susedia vŕtajú kvôli inovácii bytu. Naopak, v takých podmienkach si zapnem akčnú hru, aby mi hluk nevadil. Takto nebude žiaden čas strávený bezduchým čakaním na zmenu podmienok. Monotónny život je sám o sebe sprevádzaný negatívnym pocitom. Taktiež prílišná špecializácia na jednotvárnu činnosť často oslabovala moju citlivosť vnímania – napríklad sa mi zlieval dej prirýchlo čítaného príbehu, alebo som vnímal menej faktov, ak som v rýchlom slede čítal odbornú literatúru.

Vyskúšal som si teda iné zmeny životného štýlu. V praxi to znamenalo, že už od jari 2019 som sa donútil práve do tých činností, do ktorých sa mi predtým „ani za boha“ nechcelo a najviac som ich zanedbával. Boli to tieto: oslovenie nových ľudí; kontaktovanie známych, s ktorými som nebol v kontakte roky; spoznávanie nových lokalít a introspekcia. Tiež som pokračoval vo fyzickom cvičení s ktorým som začal už pred marcom, no ani s ním sa mi pôvodne nechcelo začínať. V počte paralelne rozrobených úloh som neuberal, ako som pôvodne uvažoval, ale naopak, pridal som nové úlohy. Mojou základnou myšlienkou bolo, že v pridaných úlohách nemusím nejako výrazne uspieť – išlo mi hlavne o to prestať podporovať jednostrannosť mojej osobnosti a priblížiť sa rovnováhe. Výsledky pridania týchto nových prvkov do života prekonali moje očakávania a preto sa s nimi podelím.

O blízkosti a naviazanosti

„Čo je príjemnejšie, než mať priateľa, s ktorým môžeme hovoriť tak, ako sám so sebou?“
Autorom tejto rečníckej otázky mal byť Lucius Annaeus Seneca. Hoci som tento výrok už v jednom zo svojich starších článkov použil, potrebujem sa k nemu znova vrátiť. Akákoľvek antisociálna interpretácia sa zdá byť mimo toho, čo mal Seneca na mysli. Verím, že opisoval ideálny stav rozhovoru – takého rozhovoru, v ktorom dokážete inému človeku bez obáv ukázať svoj vnútorný svet a on ho dokáže pochopiť a prijať až do takej úrovne, akoby to bol jeho vlastný vnútorný svet. Dnes by sme takú hlbokú diskusiu nazvali opakom „small-talku“ či rozhovorom medzi spriaznenými dušami. Tiež by sme ju mohli nazvať vezením sa na spoločnej vlne. V týchto vzácnych okamihoch máte blízko nielen k priateľom, ale aj sami k sebe, tj. nejakej úrovni vlastnej bytosti. Podobný citát hlása nasledovné:
„Priateľ je niekto, pred kým môžeme myslieť nahlas.“ (Ralph Waldo Emerson)

Kto už čítal môj starší článok O prechádzkach a vnútornom dialógu, mohol spoznať moju záľubu v „naladení sa“ na atmosféru nejakého miesta. To má analógiu ku priateľstvu, pretože tak, ako sa môžeme naladiť na atmosféru miesta, aby sme si ju vychutnali, sa môžeme naladiť aj na iných ľudí – a vtedy skutočne cítime ich blízkosť, ktorá nás uspokojuje a upokojuje. V takom okamihu si vydýchnete a pocítite úľavu, že niekto zmýšľa podobne ako vy, čo pre vás znamená, že svet sa ešte nezbláznil. Možno sa dokonca vykašlete na neskorú hodinu, či zimu, len aby ste v rozhovore pokračovali. Pod „naladením“ tu nemyslím nejakú ezoterickú formu „senzitivity“, skôr iba emočný stav. Mnohí ľudia by však mohli tvrdiť, že sa tento stav sa so senzitivitou do nejakej miery prekrýva.
Nepoznám žiadne modely, ktoré by spomenutú nepartnerskú formu blízkosti vysvetľovali a preto chcem v tomto článku vypovedať čo najviac svojich postrehov o nej. Okrem blízkosti, ktorá je pozitívna, sa pokúsim opísať aj negatívnu naviazanosť a zamyslieť sa, ako spolu blízkosť a naviazanosť môžu súvisieť. Popri tom sa dotknem svojho obvyklého kritizovania ľudí, avšak pokúsim sa ho okresať na minimum. Mám dojem, že v dnešnej dobe sa veci napísané od srdca častejšie považujú za chybu a nevyspelosť, než za osobné pozitívum. No radšej budem písať od srdca s rizikom odsúdenia mojej osoby, než iba bezducho sledovať trendy určované pretvárkou individualizmu.

***

Reálny pohľad na noise artifact

Poznáte ten pocit, keď váš „úžasný“ sused nerešpektuje vaše právo na pokoj a nedá si povedať po dobrom? Ak áno, neprekvapuje ma to. Súdiac podľa reakcií na internete, je takých prípadov Slovensko plné. Susedské spory sa potom naťahujú, ak nemáte nič, čím by ste mohli na svojho protivného suseda zatlačiť aj vy. Ľudia žijúci v Číne si však povedali „dosť!“ a začali produkovať zariadenia búchajúce na strop, ktoré majú vinníkovi vrátiť, čo mu patrí. Zariadenie býva označované slovnými spojeniami ako: noise machine, noise deadener, sound eliminator/silencer/muffler, či noise artifact. Takto možno nájsť zariadenie aj na Aliexpresse, hoci zariadenie hluk netlmí. V najlepšom prípade tlmí nadutosť problémových ľudí.

Summer McStravick - V proudu snění

Recenzia na (ďalšiu?!) slniečkovú knižku

Počet strán: 140 (bez dodatkov), či 158 (s dodatkami)

Vydalo: nakladateľstvo Anag, 2010

Preložila: Jana Hübschová

Témou knihy V proudu snění je využívanie špecifickej vizualizácie na pozitívne ovplyvňovanie svojho smerovania v živote a nalaďovanie sa na svoje ciele, až po ich dosiahnutie. Nemá teda so snami –okrem denného snenia- veľa spoločného. Súčasťou knihy je CD obsahujúce 5 riadených vizualizačných cvikov. Táto technika, ktorú autorka nazvala Flowdreaming je však niečím iným, než bežné denné snenie či „zasnívanie sa“ v duchovnej neprítomnosti. Využíva sa v nej takzvaný energetický tok, ktorý najprv bližšie zadefinujeme a potom sa pozrieme na ostatné informácie ktoré budú zoradené podľa kontextu, nie podľa chronológie knihy.

Energetický tok, o ktorom autorka píše naprieč celou knihou je vlastne metaforou pre životnú silu, chi, nekonečný potenciál možností, kozmický prúd svetla či prasurovinu mimo čas a priestor. Možno si ho predstaviť ako rieku s prirodzeným a pozitívnym smerovaním využiteľnú pre „zvezenie sa vpred ku naším cieľom a dobru“. Nie sme však vydaní napospas žiadnemu predurčenému smerovaniu, jej smerovanie meníme tým, čo si vizualizujeme. Energetický tok nie je chaotický, riadi sa zákonitosťami. Dôležité pre prax je to, že kto sa „nachádza v toku“, ten si uvoľnene uvedomuje svoju energiu či sa nachádza v tranze, čo znamená, že jeho vizualizácia má pôsobiť efektívnejšie.

Arthur Machen – Bílí lidé

Útla recenzia útlej knižky.

„Menej slávnou, s menej zložitým príbehom ako Veľký boh Pan, avšak s oveľa jemnejšou atmosférou a celkovou umeleckou hodnotou je podivuhodná a vzdialene znepokojivá kronika Bieli ľudia (The White People), napísaná formou denníka či zápiskov malého dievčatka, ktoré opatrovateľka zasvätila do zakázanej mágie a zatratených tradícií odporného čarodejníckeho kultu.“

H. P. Lovecraft – Nadprirodzená hrôza v literatúre, strana 99

Algernon Blackwood – Vrby

Recenzia

Vydalo vydavateľstvo: Vyšehrad, v roku 2018

Do češtiny preložila: Johana Petra Poncarová

Rozsah: 140 malých stránok

Knihu som prečítal za: približne 4 hodiny

Keď som pred piatimi rokmi recenzoval Pikestaffov prípad, akosi som ani nedúfal, že sa s iným prekladom diela Algernona Blackwooda ešte stretnem v oficiálnom knižnom vydaní. Za vyvrátenie tohto omylu som však veľmi vďačný českému vydavateľstvu Vyšehrad, ktoré sa mi postaralo o vynikajúco strávený večer –a verím, že aj mnohým iným čitateľom.

John Wick 1, 2, 3 – recenzie

„Má cenu sa brániť?“

***

Dôvodom, pre ktorý som si predsavzal zrecenzovať vydané diely tejto filmovej série je ich nadpriemerná bojová choreografia, vďaka ktorej som si ich obľúbil. V týchto akčných filmoch uvidíte najčastejšie krásne prestrelky na krátke vzdialenosti. Aj iné súboje, napríklad s nožmi sú však dobre spravené a mal som vďaka nim dojem, že by sa bojoví choreografi z iných filmov mali ísť hanbiť do kúta.

Kto je teda John Wick? Hlavný „hrdina“ podľa ktorého sú filmy pomenované je bývalým nájomným vrahom. Aj preto som slovo hrdina ohraničil úvodzovkami. Jeho ruskí kolegovia ho podľa vlastných slov posielali na tých „najhorších hajzlov“ a jeho vôľu a schopnosti považujú za legendárne. Hoci jeho celé meno je Jonathan, prezývali ho Baba Jaga. John však chcel s týmto spôsobom života skoncovať, pretože našiel pravú lásku. Po jej nešťastnej smrti sa však dostáva do situácií, kedy je nútený (často sám sebou) znova zabíjať ako na bežiacom páse. A tak divák fandí Johnovi - možno preto, že je to „napravený“ nájomný vraj, ktorý sa vie dobre obliekať. A možno aj preto, že jeho protivníci sú horší, ako je on, čo spôsobuje podobné vnímanie hrdinu, ako vo filme Hannibal Rising. Poďme si teda zrekapitulovať jednotlivé filmy zo série.

[Zdroj 1]

Alexander Astrogor - Energetický vampyrismus

Vydala: Eugenika, 2012

Preložila: Tereza Fojtíková

Počet strán: 140

V stručnej knihe, ktorú bez problémov prečítate za jeden deň, autor opisuje výsledky svojho bádania o psychickom či energetickom vampyrizme. Keďže sa jedná o ruského autora, bol som zvedavý v akej mentalite sa kniha ponesie. Nebol som síce sklamaný nejakou formou prílišnej premrštenosti, avšak jeden môj predsudok sa autorovi podarilo splniť – aj keď skúma okultné záležitosti, ponecháva si svoju pravoslávnu vieru a pobožnosť. Pozrime sa teda na informácie, ktoré nám ponúkol. Moje spracovanie tejto knihy je vcelku podrobné.

Pomsta voľnému veršu [moja báseň]

Môj profil hlása, že som neúnavný hejter básní vo voľnom verši. Šlo však skôr o moju vnútornú neznášanlivosť z presvedčenia voči týmto kvázi-wannabe-dielam, než nejaké verejné huckanie proti nim. A tak túto pasivitu napravujem nasledovnou básňou, ktorá môj postoj vysvetľuje. Jedným dychom ale musím dodať, že som si obľúbil blogerku Surly, ktorá voľný verš robieva a tak veľmi dúfam, že tento hrubý výlev nevezme osobne a neurazí sa na mňa. Takisto akceptujem iné bytosti, ktoré tvoria podobným spôsobom, avšak absolútne nemôžem súhlasiť s hodnotou takej štruktúry textu.

Eva Ulmer-Janes - Magie není čarování

Preložil: Vladimír Čadský

Počet strán: 207

Vydala: Euromedia Group k. s., Praha

Pokiaľ hľadáte ľahké čítanie zhruba na dva voľné dni, ktoré vám zrekapituluje mnohé základné myšlienky nachádzajúce sa v iných knihách, potom je táto kniha rakúskej autorky práve pre vás. Celou knihou vás sprevádza dojem, že autorka rôznymi spôsobmi ukazuje, čo je to magické vnímanie sveta a ako sa prelína s bežnou realitou, keď si to ani neuvedomujeme. Akoby až predpokladala, že jej kniha sa dostane do rúk predovšetkým začiatočníkom a nemyslela, že to tak nemusí byť. Práve kvôli tomuto bude aj môj výťah z knihy stručnejší. Hoci je obálka vcelku vydarená, zvláštny názov knihy stále pôsobí rušivo. Čo možno skritizovať, je prílišná inšpirácia informáciami, ktoré ponúkol S. K. King v knihe Mestský šaman, na ktorého autorka sama odkazuje v sekcii doporučenej literatúry. Ja som behom čítania tieto zhody rátal a bolo ich minimálne 9. V čase písania tejto recenzie je kvalitnejší Mestský šaman vypredaný, rovnako aj tento titul, ktorý sa však častejšie dá zohnať v antikvariátoch ako zlomková náhrada.

O rozhodovaní sa

Poznám dve skupiny ľudí. Prvá skupina sa spolieha na osud a s rozhodovaním si väčšinou neláme hlavu. Prečo by sa rozhodovala, keď sa môže vzdať zodpovednosti a nechať rozhodnúť za seba? Osudom ospravedlňuje aj svoje negatívne konanie, nepoučenie sa a neschopnosť predvídavosti. Druhá skupina považuje „osud“ za dve slová, totiž „o sud“, pomenúvajúce ojedinelú sexuálnu polohu. Čo je však dôležitejšie, seba vždy pokladá za aktívny prvok vo vlastnom živote, čo znamená, že na ňu omnoho viac dopadá ťarcha zodpovednosti za každodenné rozhodovanie. Som presvedčený, že patrím ku druhej prezentovanej skupine a všimol som si na tomto rozhodovaní jeden nepríjemný fakt: snáď v každom probléme, pre každú alternatívu riešenia sa dá nájsť hneď niekoľko argumentov, prečo si ju zvoliť. Akákoľvek zvolená možnosť nám niečo dáva, ale aj niečo berie. To nám rozhodovanie sťažuje. Práve na tento fenomén by som rád upozornil a predviedol ho na niekoľkých príkladoch v rôznych oblastiach života. Rozhodovací proces ma zaujal, pretože je dôležitou súčasťou života, avšak v úvahách o ňom sa mi viac darilo plávať po povrchu, než sa dostávať do hĺbky.

Domigrované je!

Svoju migráciu zo zahnívajúceho sveta zvaného Blog.cz do sveta Blogspotu –ktorý dúfajme bude ešte dlho nažive- som avizoval už v októbri minulého roka. Avšak migrácia počas ďalších mesiacov nebola úplne dokončená, keďže som sa niekoľko mesiacov medzitým venoval iným záujmom. Majster Meliško by si na tom zgustol výkrikom: „Už OD OKTÓBRA nevie migráciu spraviť!“

Jeffrey Chappel - Odpovědi z ticha

Počet strán: 340

Vydala: Eugenika, 2011

Preklad: Zuzana Šestáková

Po letmom prelistovaní knihy k nej čitateľ bude zrejme pristupovať nedôverčivo nielen pre jej mäkkú väzbu. Toto prelistovanie totiž odhalí skratkovité rozhovory natiahnuté cez väčšinu knihy. Jej obsah totiž tvorí rozhovor autora s jeho „vyšším Ja“ a teda sa zdá, že ide o literatúru podobnú tej channelingovej.

O mocenskom cykle

Často, keď sa pozerám na historický alebo pseudohistorický film/ seriál/ dokument, čudujem sa istému typu postavy – panovníkovi, ktorý má vládu nad dostatočne veľkou krajinou, no nestačí mu to. Chce stále viac a viac, skrátka si potrpí na tom byť „najväčším vajčákom“. Zamýšľam sa, čo môže stáť za motiváciou v snahe získavať si toľko nadvlády nad svetom. Je to megalomanské zaslepenie, ako by sme mohli ľahko predpokladať? Azda je to profesionálna deformácia, či zvyk, ktorý sa panovníkovi stal „železnou košeľou“, až sa ho nakoniec nechcel vzdať? Alebo je za tým porekadlo „nedáš - dostaneš“ a teda strach, že si ich podrobí niekto iný? Posledná možnosť by korešpondovala s takzvaným princípom červenej kráľovnej:„je potrebné sa snažiť o pokrok čo najviac, už len preto, aby sme nezaostali za konkurenciou.“

Scott Cunningham - Posvátní spánek

Stručné zhrnutie už vypredanej knihy

Vydalo: nakladateľstvo IŽ (Ivo Železný), v roku 2000

Preložila: Alice Brabcová

Počet strán: 201, bez dodatkov a bibliografie len 165 strán

Kniha Posvátní spánek je venovaná snovej inkubácii, teda technike, ktorej cieľom je vyvolať prorocké sny, aby nám dali odpovede na položené otázky. Nakoľko sám autor bol stúpencom kultu Wicca, snažil sa poukázať, že ide o tradície (predovšetkým) predkresťanských kultúr všade vo svete. Ojedinele sa však aj v kresťanstve objavovali učenci, ktorí obhajovali prorocké sny. Autor bol motivovaný vierou, že prorocké sny pochádzajú od božstiev a že o tento spôsob kontaktu sa môžeme individuálne pokúšať k vlastnému prospechu. Na niekoľkých úvodných stranách autor stručne píše o modernom, skeptickom postoji ku snom, o osobnej symbolike snov a rôznych druhoch snov. Okrem ponímania snov ako podvedomých signálov si ich možno vysvetľovať aj ako prejavy telepatického kontaktu medzi osobami, či spomienky duše na cesty v nehmotnej ríši. Podľa autora dostávame najzrozumiteľnejšie sny od božstiev, ktoré uctievame. Sny však môžu zosielať aj iné božstvá – potom je však ťažšie všimnúť si to, ak nepoznáme ich atribúty. Aby som udal veci na správne mieru, musím vysvetliť, že snová inkubácia nie je iba pre pohanov. Pre šamanistov môže byť ich cieľom kontakt s ich spojencom či totemovým zvieraťom a pre individualistu/agnostika vlastné podvedomie, ak sa príslušné rituály obmenia. V každom prípade tu však platí tá istá rada, ako v iných dielach – ak už si vypýtame a získame radu, potom podľa nej konajme. Inak nemá zmysel snovú inkubáciu robiť.

O ufňukancoch a hejteroch

K venovaniu sa nasledovnej téme ma inšpirovali zhodné prvky v rôznych zážitkoch, ktoré zrejme prezrádzajú niečo o mentalite našej generácie. Predovšetkým to bol zážitok z istej internetovej skupiny, ktorý bol silne negatívny, hoci som bol zainteresovaný iba okrajovo.

Clark Ashton Smith - Mimo prostor a čas

Počet strán: 338

Vydalo: Albatros Media

Preložila: Linda Bartošková, Ondřej Hanus (báseň), Antonín Handl (predslov)

Ilustroval: Jakub Gajdošík

Fanúšikova takzvanej „weird fiction“ mohli ešte v júni minulého roka značne spozornieť, keď vyšla kniha od doteraz opomínaného autora - Clarka Ashtona Smitha. Keďže som sa k danej knihe dostal až teraz, recenzujem ju s vyše polročným oneskorením.

Bärbel a Manfred Mohr - Kosmické objednávky

Preložila: Martina Konečná
Vydalo: Nakladateľstvo Anag, 2010
Počet strán: 126

„Čo sa to s Tebou deje, Exe, že nám tu servíruješ nejakú povrchnú slniečkovú knihu pojednávajúcu určite len o populárnej ezoterike?!“
Moja odpoveď na túto auto-reflexívnu otázku pozostáva z dvoch častí: Za prvé, nejde až tak o populárnu ezoteriku, ako o prax vychádzajúcu z havajského šamanizmu v knihe s trochu neprimeraným názvom. Aj o tomto pomenovaní sa však z kontextu knihy dozvieme viac. Za druhé: Je uzatvorenie mieru s čo najväčším počtom svojich častí osobnosti len „povrchnou“ témou? Podľa mňa nie, je to skôr práve naopak – ide o niečo, do čoho treba vyzrieť, aby sa tým človek vôbec chcel zaoberať. Niečo, do čoho sa 14-roční „temní okultisti“ ani nepustia, pretože obsahu knihy ani dostatočne neporozumejú, napriek jej jednoduchosti.

Príhovor 2019

Vitajte na mojom blogu... v poradí druhom blogu!

Mojou úlohou v tomto príhovore je vysvetliť zmeny, ktorými prechádza moja tvorba a tiež zmenu miesta pôsobnosti.