Často, keď sa pozerám na historický alebo pseudohistorický film/ seriál/ dokument, čudujem sa istému typu postavy – panovníkovi, ktorý má vládu nad dostatočne veľkou krajinou, no nestačí mu to. Chce stále viac a viac, skrátka si potrpí na tom byť „najväčším vajčákom“. Zamýšľam sa, čo môže stáť za motiváciou v snahe získavať si toľko nadvlády nad svetom. Je to megalomanské zaslepenie, ako by sme mohli ľahko predpokladať? Azda je to profesionálna deformácia, či zvyk, ktorý sa panovníkovi stal „železnou košeľou“, až sa ho nakoniec nechcel vzdať? Alebo je za tým porekadlo „nedáš - dostaneš“ a teda strach, že si ich podrobí niekto iný? Posledná možnosť by korešpondovala s takzvaným princípom červenej kráľovnej:
„je potrebné sa snažiť o pokrok čo najviac, už len preto, aby sme nezaostali za konkurenciou.“
