S horormi nie je neodmysliteľne späté iba napätie a strach o holý život. Ich súčasťou neraz bývajú aj traumy, výzvy k postaveniu sa čelom proti niečomu desivému a nemysliteľnému, zároveň k prekonaniu svojho minulého ja. Na román To spisovateľa Stephena Kinga sa pozerám ako na najlepší mne známy príklad diela, ktorého cieľom je zachytiť celú radu týchto iniciačných momentov, z ktorých sú niektoré dohnané do extrému. Čitateľ, prípadne divák sfilmovaných verzií diela, spozoruje tento zámer azda už len všimnutím si rozdelenia deja. Prvá časť sa totiž odohráva počas detstva hlavných hrdinov, kým druhá, odohrávajúca sa v dospelosti, istým spôsobom zrkadlí predošlé detstvo.
V nasledovných riadkoch bude mojím cieľom vzdať poklonu šialenej odvahe hrdinov diela, ktorá by sa však nemohla prejaviť bez hľadenia ľudskému aj neľudskému zlu priamo do očí. Pokúsim sa rekapituláciu diela obmedziť a zamerať sa predovšetkým na všetky psychologické faktory, ktorým hrdinovia diela čelili. Musím teda predpokladať, že čitateľ je už s dielom oboznámený až do jeho konca, a moje zhrnutie nebude “spoilerom”, tj. neprezradí pointu predčasne. Odvolávať sa budem ako na knižnú verziu, tak na filmové spracovania, primárne na dvojdielny film z rokov 2017 a 2019 v réžii Andyho Muschiettiho. Staršie a azda aj menej známe sfilmovanie z roku 1990 režíroval Tommy Lee Wallace. Toto staršie sfilmovanie bolo vernejšie predlohe, teda predstavilo menej zmien, vďaka čomu sa postačí na neho odvolávať menej často.