sobota 25. novembra 2017

Séria hier Quest for Glory

Ako verný fanúšik si dovolím v tomto podrobnom úlete predstaviť (pra)starú hernú sériu Quest for Glory a všetko okolo nej. Hlavným dôvodom je, že sa z toho chcem „vykecať“, navyše Quest for Glory 1 a 4 mali na mňa vplyv v detstve. Spomenutý štvrtý diel dokonca považujem za povinnú jazdu pre milovníkov tajomna. Môj text obsahuje informácie o všetkých dieloch hry, dôležité rady a upozornenia na vtipné detaily. Text som pretkal screenshotmi z hry a fanartmi fanúšikov.
Týmto adventúrkam predchádzali staršie Hero‘s Quest 1 a Quest for Glory 2 EGA so 16-timi farbami. Hrali sa systémom písaných príkazov a keďže by som na ne asi trpezlivosť nemal, nebudem ich recenzovať. V prípade série QFG je to –ako hovorí zaradenie medzi point-and-click adventúry- klikanie pomocou rôznych nástrojov, ktoré nahradzujú kurzor myši (chôdza, rozhovor, pozorovanie, akcia, použitie predmetu). Okrem rozhovorov, zbierania predmetov či riešenia hádaniek si v QFG sérii užijete aj trénovanie hrdinu a súboje, sú teda tu prítomné RPG prvky. Práve preto má hrdina svoju profesiu – bojovník, kúzelník, zlodej, či neskôr paladin. Od profesie sa obvykle odvádza riešenie úloh. Systém trénovania vlastností je dobrý v tom, že sa trénujú tie vlastnosti a kúzla, ktoré skutočne používate. Pri hádzaní kameňov sa vytrénuje atribút hádzania, no niekedy sa pridá aj niečo na sile. Pri súboji sa zvýši používanie zbraní, obrana, vitalita alebo obratnosť. Kategórie schopností v jednotlivých dieloch pribúdajú (takisto aj kúzla), preto je najvhodnejšie používať svoju postavu importovanú z predchádzajúcich dielov, možno však zmeniť jej profesiu. QFG však nedominuje len RPG prvkami a prenosom postavy, ale aj znovuhrateľnosťou a tým, že sa rôzne úlohy dajú riešiť naraz (pokiaľ na žiadne nevyriešené nenadväzujú). V iných adventúrach mali úlohy iba jedno riešenie, navyše sa vždy aktuálne riešila iba jedna úloha - preto tak obmedzené a nudné adventúry nazývam jednoducho hlúposťami. V QFG na rozdiel od nich nestojí čas, striedajú sa tu dni a noci nezávisle na tom, či úlohy plníte.
Samotný hrdina je na začiatku príbehu vážne zelenáč - čerstvý absolvent dobrodružného korešpondenčného krúžku. Treba mu nastaviť meno, pri čítaní o jeho príbehu sa používa prednastavené meno Devon Aidendale. V hre za bojovníka vidím zmysel hlavne v prvých dvoch hrách, aby sa z neho mohol stať paladin. Neskôr je bojovník ochudobnený o sidequesty, špecifické body získava za víťazstvá nad protivníkmi, ktoré by si hráč ajtak chcel získať. Najčastejšie majú unikátne sidequesty vymedzené paladin a čarodej. Zlodejské sidequesty bývajú väčšinou dosiahnuteľné pre všetkých hrdinov s vhodnými atribútmi.


Informácie o dieloch QFG prinášali viaceré české hráčske časopisy: Score, Excalibur a Hráč. Takmer vždy šlo o pochvalné recenzie alebo návody. Môžete si ich prečítať po vyhľadaní konkrétneho dielu QFG na stránke http://www.oldgames.sk/ , kde sú aj dosboxové preložené verzie hier. Preložené verzie hier pribaľovali do CD v časopise Score. Celkovú popularitu série dosvedčujú doterajšie diskusie na fórach obchodov Steam či GOG, kde sa ukazuje, že nejeden fanúšik z detstva sa vrátil ku QFG aj v dospelosti a že aj tí skúsenejší niekedy v hrách objavia nové drobnosti.
V priebehu série kolíše voľnosť v tom, ako možno plniť dané úlohy. Niekde vzniká fixácia riešenia a dostupných zážitkov na základe profesie hrdinu. Nepríjemné na tom je, keď napríklad tretí či piaty diel sa zdajú byť v niektorých riešeniach obmedzenejšie, než prvý diel. Aby ste potom zažili všetky perspektívy príbehu, musíte hru hrať znova za inú profesiu. Taktiež tu vznikajú drobné nekonzistencie vo výzore postáv a v deji kvôli rôznym profesiám hrdinu. Príkladom nekonzistencie je vypustenie kúzla plachtenia v QFG5 alebo vzhľad čarodejnice Erany, ktorá v QFG4 vyzerá ako anorektická víla, kým v QFG5 vyzerá relatívne v poriadku. Naprieč sériou sa vraj nachádzajú odkazy na iné hry od Sierry, či úplne iné médiá, ktoré mali vývojári radi.
Keďže v hrách možno naraziť aj na bugy, mal by záujemca silne zvážiť rozvíjanie svojho hrdinu všetkými spôsobmi a jeho prenesenie do ďalších dielov. Všestranný hrdina môže niektoré bugy obísť vďaka širším možnostiam atribútov či kúziel, ak v nich je dostatočne vycvičený, aby úlohu splnil. Vševediaci hybrid je dobre uplatniteľný predovšetkým v QFG4, kde bývali závažné bugy, ale zároveň voľnosť v riešeniach úloh. Chybou v hre však nemusí byť, ak hrdina niečo nevie urobiť, možno len o riešení „nepočul“ a treba pozornejšie preskúmať možnosti dialógov s osobami. Tiež nie je hanba hľadať pomoc na internete v podobe návodov, sprievodcov, máp, technických opráv či zoznamov dosiahnuteľných bodov skóre.


Quest for Glory 1: So you want to be a hero (VGA remake, 1992)
Mesto Spielburg leží v doline obklopenej malebnými horami. Div, že malé múriky tohto mesta neprelezú trollovia z priľahlých lesov. Spielburg je sužovaný lupičmi, čo kazí obchod s inými mestami a spôsobuje úpadok. Miestny barón zas pred dlhými rokmi po kliatbe Baby Jagy stratil oboch svojich potomkov, syna aj dcéru, ktorí sa doteraz nenašli. Do mesta však prichádza potencionálny hrdina, ktorý chce problémy miestneho obyvateľstva vyriešiť.
Medzi obyvateľmi Spielburgu nájdete šerifa s pomocníkom, dobrodruha teoretika, pôvabnú kentaurku, štramgastov, liečiteľku, podozrivého počerného Bruna (chudák vykreslený rasovo stereotypne?) a ďalších. Inde v údolí sa nachádza pustovník, dryáda, víly, Baba Jaga, veľký čarodejník Org... eh, vlastne Erazmus. Hádam najsvojráznejšie miesto je tu cech zlodejov. So šéfom s ktorým môžete hádzať dýky na stávky, a Borisom, ktorému predávate „požičané“ predmety ide o skvelý zlodejský cech, aký v iných mestách chýba. Neskôr sa môžete tešiť aj na stretnutie s prvým „diskordiánom“. :)


Dialógy si užijete iba u niekoľkých postáv, ktoré majú toho veľa čo povedať. Sú však statické a takmer vôbec sa neobmieňajú, preto s väčšinou postáv stačí prehovoriť raz. Obmeny som spozoroval asi len pri dvoch postavách, ktoré hrdinu „znova videli“. Nudu trocha kompenzovali dialógy Erazma so svojím pomocníkom Fenrusom.
Predmety sa v QFG1 vôbec nekombinujú. Najdrahším predmetom je brnenie, po jeho zakúpení vás však začnú napádať veľké dinosaury. Bojovník má tak ako v každom diele výhodu, že začína s mečom a štítom v inventári, iné postavy ich nevedia získať a používajú nože.
Kúzla: Pre sériu QFG je charakteristické, že obsahuje bojové kúzla, podporné kúzla (oslepenie, nabitie zbrane či upokojenie nepriateľov) a kúzla pomáhajúce pri úlohách (otvorenie zámkov, prinesenie predmetu, detekcia cudzej mágie a pod.). Vcelku pekný je tu koncept kúzla Trigger, ktoré aktivuje alebo deaktivuje iné kúzla, napríklad pasce. QFG1 obsahuje 8 kúziel, z ktorých je jedno dostupné len pre čarodeja. 


Boj v QFG1 je spracovaný dobre a je trocha náročný, pokým váš hrdina nie je trénovaný. Ak vám počas boja dôjde stamina, končí sa to vašou smrťou. Bojovanie prebieha ako minihra v špeciálnej obrazovke, v ktorej bojovníci používajú dva útočné a dva obranné pohyby, prípadne útek. Zlodeji a mágovia majú možnosť túto navigáciu prepnúť na iné okno obsahujúce kúzla. Počas začiatočných štádií hrdinu vidieť, že mu boj dáva zabrať a aby vôbec zvládal pokročilejšie príšery, musí na sebe zapracovať – to je len dobre.
Protivníci striehnuci v lese patria medzi teropodov (dvojnohých dinosaurov), magické lietajúce raje, goblinov a trollov, s ktorými nie sú žiadne žarty. Ak teda vidíte niečo pohyblivé a zelené, sekajte hlava-nehlava. Keď vás prepadnú lupiči, tiež to nemôžete mať na háku. Najzvláštnejším tvorom spielburgskej fauny je antverp – skákajúci mech podobný flubberovi, žiaľ si s ním blobby volley nezahráte.

Fotomontáž tak krásna, že vo svete nemá obdobu.

Hudbu v QFG1 nechválim, ale ani mi nevadí. Obľubujem melódiu pri chatrči na kuracích nôžkach a v Eraninom mieste.
Bugy poznám štyri: ak nemá hráč nastavené meno hrdinu, nemôže sa dostať cez chrliča k čarodejníkovi Erazmovi a hra sa vypne. Pre dokončenie hry nie je potrebné tam ísť, no pre plný počet bodov áno. Druhý bug sa deje na hrade, keď sa pri prechode do inej obrazovky táto obrazovka neukáže, ale hrdina začne levitovať vo vzduchu. Teda treba byť opatrný pri ukladaní pozície v priestoroch hradu. Podobný problém nastal pri stretnutí s „krídlofilom“, ktorý akosi levitoval privysoko a tak trebalo k nemu podísť bližšie, aby sa vôbec spustilo okno súboja. Po dlhšom hraní sa zas zvyknú ukázať zle farby, čo rieši reštart hry. Tiež je ťažké konečne poraziť v boji učiteľa šermu, no chce to len veľký počet pokusov, teda nejde o bug, ako by sa frustrovaný hráč mohol domnievať.
Easter eggy: Skoro ráno sa na cestičke východne od Spielburgu dá stretnúť dinosaurus ponáhľajúci sa do práce s aktovkou. Na jazierku sa zas dá spozorovať „lochnesská príšera“.
Minihry: Pokiaľ nepočítame súboje, tak prvou minihrou je Erazmova magická hra a druhou vrhanie dýk so šéfom zlodejov. V hre na vrhanie dýk sa dá za ľahkú námahu bohatnúť do nekonečna.
Verdikt: QFG1 patrí medzi najdôležitejšie hry môjho detstva. Atmosféra je podarená a hoci hra toho neobsahuje mnoho, jednoducho vedela a vie prebúdzať fantáziu. Pri aktuálnom hraní som si všimol jednu oblasť, ktorú vytknem najviac – dialógy. Ich nemennosť by som ustál, ale vadila mi ich plytkosť a opakovanie rovnakých tém v rozvetvenej štruktúre ma až iritovalo. V detstve som sa v QFG1 dlhodobo nepríjemne zasekol na záverečnej sekvencii. Pozitívom je prvotná relatívna bojová obtiažnosť, či obtiažnosť ekonomická - s tou sa však zlodeji vedia vyrovnať veľmi efektívne. Zlodeji majú tiež najuniverzálnejšie počiatočné rozloženie bodov a môžu dosiahnuť, aby mali prístupné všetky atribúty (hádzanie, lezenie, kúzlenie atď.), kým ostatné postavy by museli nielen rozumne investovať svoje body, ale navyše aj počkať do ďalších pokračovaní hry. Určite musím spomenúť aj vtipné momenty, keď Baba Jaga posiela hrdinu pre koreň mandragory a pred touto výpravou ho takmer zabudne zo žaby premeniť späť na muža. Z času na čas sa vypíšu hlášky o tom, že by ste si mali nájsť niečo na jedenie. Jedna taká sa mi zobrazila práve vo chvíli, keď sa Baba Jaga premenila na žabu... skvelé. Takisto na trénovanie s pakľúčom v nosnej dierke už nezabudnem asi nikdy. Kto hru už pozná ju prejde asi na 2-4 posedenia, pokiaľ svojho hrdinu netrénuje na maximálne štatistiky.  

Quest for Glory 2: Trial by fire (VGA remake, 2008)
VGA remake pre Quest for Glory 2 bol vytvorený až v roku 2008 a nie spoločnosťou Sierra, ale fanúšikmi - AGD Interactive, navyše ako freeware. Keďže je táto hra najnovšia, je na nej jasne vidieť, že obsahuje najzábavnejšie prvky z celej série a väčšinou poskytuje viac voľnosti pri plnení úloh. V QFG2 je možné nastaviť si jednak systém dialógov (stromový, pôvodný vyhľadávací, alebo ich kombináciu) aj systém mestskej mapy (zobraziť len dôležité uličky, alebo všetky bočné ulice. Druhá možnosť sprístupňuje vedľajší quest zvaný Sweeping Sir James).
Príbeh: Hrdina sa s novými priateľmi zo Spielburgu ocitá v Shapeire – orientálnom meste, ktoré má problémy s elementálmi. Vedľajšie mesto Raseir však upadlo omnoho viac a odkedy zmenilo panovníka, šepká sa o tamojšej surovej diktatúre.  
Obyvatelia: Hrdina Devon nachádza v Shapeire svojho zrejme najbližšieho priateľa, liontaura Rakeesha, ktorý ho môže učiť ceste paladina (4.profesii postavy). Kým mačací druh Katta je dvojnohý a vzpriamený (podobný najrozšírenejším podobám Khajitov z univerza The Elder Scrolls), Liontauri majú 2 ruky a 4 nohy, teda sú podobní Cheetaurom z QFG1 alebo Chakatám či Wemicom z iných fiktívnych univerz. Zvyšok obyvateľstva okrem obchodníkov Katta, je tvorený ľuďmi hovoriacimi cudzími rečami, niekoľkými potrebnými obchodníkmi (lekárnikom, mágom), astrológom a strážami.  
Shapeir má svoje cechy – mág tu môže zložiť svoju iniciačnú skúšku, nachádza sa tu aj bojovnícky cech. A možno si aj privyrobíte, ak viete, komu ukázať to správne znamenie. Kradnutie je v QFG2 napínavé a zábavné, podobne ako bojovanie.


Dialógy sú dynamické, nové témy sa pridávajú vtedy, keď sa v meste niečo deje. Tiež sa hrdina vie pýtať na miesta a osoby, ktoré už navštívil. Pribudla funkcia s ikonou úst kliknúť na hrdinu a hovoriť o jeho témach, čo sa bude používať až do 4.dielu a niekedy je to dôležité pre posunutie sa vpred. Žiaľ stále neviem o tom, že by hru niekto preložil do češtiny alebo dokonca slovenčiny.
Predmety: Ste v Oriente a teda o ceny tovaru budete jednať, súvisí to s atribútom komunikácie. Pokiaľ idete na púšť, je myslím potrebné mať so sebou mechy s vodou, aby hrdina neuhynul.
Kúzla: Pribudlo kúzlo levitácie, nové útočné kúzlo a obrátenie kúzla proti zosielateľovi.
Bojový systém QFG2 je najlepší z celej série. Bojovanie sa ovláda numerickými klávesmi a šípkami, obsahuje kombá a je zábavné, keďže trénuje postreh. Tak ako sa v ňom trénuje postava, sa v ňom trénuje aj hráč. Tiež však je v ňom možné priamo použiť kúzla, či hádzanie dýk. Bojovník, ktorý chce používať kúzla, musí svoj štít odložiť do truhlice v hostinci, aby si uvoľnil ľavú ruku predtým držiacu štít. Počiatočné súboje môžu prebiehať pomaly kvôli netrénovanej postave, stávalo sa však aj to, že rýchlosť súbojov záhadne kolísala. Zlodej vie vďaka zakrádaniu sa prekvapiť nepriateľov na púšti zozadu a hodiť do nich dýku. Pri púšti okolo mesta Raseir sa dá dokonca bojovať z chrbta červeného jazdeckého dinosaura. Po dohraní hry s plným skóre a uväzneným pizza elementalom v škatuli v inventári sa vraj má sprístupniť otváranie bojových scenárov bez potreby hľadať nepriateľov v púšti.
Protivníci: Pokiaľ nepočítame bojovníčku Uhuru a Rakeesha ako sparring partnerov, máme 5 typov protivníkov v púšti: lupiča, škorpióna, jackalmana, ghoula a terrorsaura. To vlastne aj postačuje, pretože sa im treba vedieť prispôsobiť.


Hudba je skvelá, samozrejme je prispôsobená prostrediu a teda pôsobí orientálne. Jediným sklamaním sú práve hluché momenty v mestských uličkách, kde nehrá nič. Potešil ma remake pôvodného motívu z QFG1, s ktorým sa vlastne stretávame naprieč sériou.
Bugy: Hre by som vytkol okrem meniacej sa rýchlosti medzi jednotlivými súbojmi to, že po jej minimalizovaní sa dialógové okná preblikávali prirýchlo a bolo ju nutné reštartovať. Samozrejme to kritizujem iba preto, že ide o najnovšiu hru a od starších by som ošetrenie proti minimalizácii neočakával.
Easter eggy: Pri prechádzaní po uličkách Shapeiru možno na chvíľu zazrieť rôzne zvláštne postavy, napríklad levitujúceho žraloka. Na púšti možno stretnúť a bojovať s pizza elementálom, ktorého je ľahšie oklamať a poslať preč, pretože súboj s ním je extra náročný. Tiež možno zazrieť na púšti stíhačku, golfistu, či topiaceho sa človeka v jaskyni. V meste je dielňa s tuningovaním jazdeckých saurusov. Tiež existuje easter egg pri množstve darovaných kytíc Sheme, či vylovenie modrej žabky z jazierka pri Dervišovi.
Minihry: Mimo bojovania som narátal 4 minihry, z toho 2 magické. Zvyšné dve sú o pretláčaní sa a o balansovaní pri chôdzi na lane.


Verdikt: QFG2 vie byť spočiatku návykové. Dokonca aj vtedy, keď som väčšinu času venoval trénovaniu postavy sa mi chcelo pokračovať. Bojový systém je samozrejme tiež chytľavý. Keďže dĺžka trvania dní sa zdá dlhšia a zároveň hrdinovi stačí menej odpočinku na regeneráciu staminy, sú tu na tréning veľmi vhodné podmienky. Nepríjemné vedia byť iba cesty mestom, pokiaľ ste si zvolili zobrazenie všetkých uličiek a ešte nemáte všetky destinácie umiestnené na mape (vtedy na ne stačí kliknúť a postava sa presunie). Jednotlivé udalosti je potrebné stihnúť presne. Hráč na ne býva väčšinou upozornený, no pokojne a bez výčitiek si môžete čítať aj návody - takto si vopred zabezpečíte potrebné predmety či tréning a vyhnete sa problémom. Niektoré riešenia vo VGA verzii sa vraj líšia od staršej EGA verzie, preto je pri hľadaní rady ideálne sa podľa toho zariadiť. Ani na návody a walktrough z Youtube sa nemožno zakaždým spoľahnúť. Blokácie niekedy vznikajú kvôli tomu, že o riešených problémoch potrebuje hrdina povedať postavám, na čo sa používa klikanie na hrdinu. Moja idealistická predstava o QFG2 sa pošramotila až v záverečnej sekvencii, keď som pre riešenie problému musel hľadať pomoc na internete. Vtipné momenty boli zlodejské vlúpačky, alebo keď jazdecký dinosaurus hľadal hrdinu v meste a na úteku zo stajní sa nedal zastaviť. Tiež mi nie je jasné, prečo Devon prijal adopciu od sultána, aj keď nie je sirota. Dědictví, vole? :) Každopádne tým dostáva titul Prince of Shapeir.
 

Quest for Glory 3: Wages of war (1992)
Pyramídové mesto Tarna obývajú silné tvory, liontauri spolu s ľuďmi, hoci mnohí z liontaurov sa nad ľudí povyšujú. Niekoľko dní cesty savanou od neho leží dedina putovného kmeňa pastierov dobytka - Simbani. Obyvatelia Tarny aj Simbani sú znepokojení útokmi zo strany leopardích ľudí sídliacich v džungli a sú odhodlaní vyhlásiť im vojnu. Vládca Tarny, arogantný Rakeeshov brat tiež k zmierneniu situácie neprispieva. Ako vyplýva z uvedeného popisu, prostredie je inšpirované Egyptom, savanami a dažďovými pralesmi.


Dialógy: Ako vo väčšine série, obmieňajú sa pri niektorých udalostiach a to je postačujúce. Na dialógy s Rakeeshom alebo Uhurou sa celkom aj tešíte. Uhura vysvetľuje, že v jej kmeni nie je zvykom, aby bola vydatá žena bojovníčkou. A tak šla do Shapeiru „napustiť sa“ a vrátila sa do Simbani s dieťaťom, aby bola matkou aj bojovníčkou. Rakeesh si napriek svojej ceste paladina dokáže hrdinu ceniť, aj keď je zlodejom a vie o tom. Okrem jeho rozprávania o paladinizme zaujme aj rozprávanie príbehov v dedine Simbani alebo rozsiahla veštba v chráme Sekhmet. Preklad z dielne Score je plný chýb, zamieňa sa tykanie a vykanie, mužský a ženský rod. Pokiaľ si k tomu pričítame vložené trápne reklamy na časopis, nie je to profesionálne odvedená práca.
Predmety: kombinuje sa lano a kotva. O predajných cenách sa aj tu jedná, ale obchodnícke okná nie sú spracované dobre, navyše preklad spôsobuje prekrytie textov.
Kúzla pribudli 3, no 2 z nich sa dajú získať len za kúzelníka.

Murderface, si to ty?

Boj ma v tejto časti série úplne sklamal. Funguje podobne ako v QFG1, ale vycvičené importované postavy, zvlášť paladin nenájdu v protivníkoch najmenšiu výzvu. Ani rýchlosť súbojov mi nebežala správne. Dokonca by som povedal, že súbojové okno vyzerá horšie ako v QGF1.
Protivníkmi sú opäť dinosaury, obrovské mravce, leopardí a krokodílí ľudia, okrídlené hady. Pozastavme sa pri leopardích ľuďoch: ich predobrazom zrejme bol reálny africký kult útočiaci po nociach na dediny. (Viď: http://magazin.atlas.sk/spektrum/fakty-x-vrazdiaci-leopardi-ludia/858747.html ) Zaujímavý bol aj záverečný záporák.
Hudbu z tohto dielu neobľubujem, páčila sa mi len melódia zo Simbanskej dediny.
Bugy: Počas aktuálneho hrania mi hra raz spadla bez nejakej viditeľnej príčiny, na iné si nespomínam, okrem vtipného, zle vykresleného váľania sa po zemi po zoskočení z tréningového mostíka.


Viem o troch easter eggoch v QFG3: predávkovanie sa cez vodnú fajku, stretnutie vojakov hľadajúcich cudzineckú légiu a ponechanie otvoreného ohňa na savane.
Medzi minihry patrí hra s kameňmi medzi Simbanmi alebo súboj o rovnováhu na mostíku. Na hrdinu tiež čaká bojovnícka skúška v tomto černoškom kmeni. Zvláštne, že chcú prijať medzi svojich bojovníkov niekoho, kto je v krajine úplne nový, no budiž.
Verdikt: Negatívne hodnotím silné obmedzenia v riešeniach úloh, ktoré vyplývajú z hrdinovej profesie. Dá sa však hovoriť aj o princípe nepovinných úloh, ktoré splniť nemusíte, ale zmeškáte tým obsah hry. Atmosféra QFG3 sa mi zdá nudná, aj napriek mnohým pochvalám iných hráčov jej neviem prísť na chuť. Dobrou správou je, že ak hru už poznáte, viete ju absolvovať podobnou rýchlosťou ako QFG1, teda je prívetivá pre speedrun. Tento diel mám najmenej rád, pretože v ňom neviem nájsť nič unikátne a lepšie, ako v dieloch ostatných. Hovorí sa, že QFG3 je zo strany Sierry „neplánovaným dieťaťom“ ktoré v pôvodných konceptoch nefigurovalo. Opäť poviem formou spoileru o istej vtipnej veci: v závere leopardia žena tvrdí, že sa vydá za černoškého bojovníka Yesufu z kmeňa Simbani. Predtým ale strávila noc s hrdinom, ktorý si evidentne škrtol na savane nielen kresadlom, navyše aj v záujme vyššieho dobra. Ako sa asi bude Yesufu tváriť, keď prvorodené dieťa bude vykazovať znaky mulata? Ako sa tváril hrdina už vieme.


Quest for Glory 4: Shadows of darkness (1993, 1994)
Mordávia. Tak príhodné meno pre miesto, kde sa hrdina ocitá. Teda až po takej vtipnej historke s prebudením sa v hroznej jaskyni, úteku z jej čeľustí (doslova), stretnutí tajomnej Katriny, zobratí zvláštneho symbolu a pochode severne od menhiru obklopeného slizom. Hoci sa QFG4 odohráva hneď po QFG3, hrdina sa stihol prezliecť do nových farieb. Mordávske prostredie má evidentne neblahý vplyv na domáce obyvateľstvo, ktoré je k cudzincom maximálne nedôverčivé, obzvlášť k cudzincom ktorí sa nemali ako dostať cez močiar. Spočiatku teda hrdina nevie, prečo sa sem dostal. Až neskôr sa dozvedá, že situácia je vážna a mal by zachraňovať svet, a rozvrátené manželstvo.
Miestni, veľmi obľubujúci cesnak, ani neočakávajú, že v Mordávii niekto cudzí ostane, alebo prežije. Aj rázny starosta sa neustále pýta, kedy už konečne vypadnete. Návštevníci hostinca sú konšpiratívni, dedko na ulici zas hľadá svoju stratenú ženu. O „hrobný humor“ sa stará hrbatý tesár pomníkov Igor, ktorý sa vždy úprimne teší, že nie ste jeho zákazníkom... zatiaľ. Medzi postavami vyčnieva Dr. Cranium, vedec ktorý sa do tohto prostredia chronologicky nehodí. Je to vlastne napodobenina Frankensteina a avizuje, že si chce vytvoriť ženu na niečo, čo nazýva vedeckými experimentmi. (Možno je Cranium predsa len génius. Veď kto by prišiel na nápad, že by si skutočne mohol zložiť ženu len z komponentov, aké sa mu páčia?) Vďaka Craniovi sa znova stretávate s prazvláštnym hopsajúcim tvorom, antverpom. Pokiaľ sčítame nemŕtve postavy a protivníkov, tak je ich hádam viac ako v predchádzajúcich dieloch dohromady. Stretneme sa hneď s niekoľkými duchmi, na topenie ľudí v jazierku má monopol rusalka, inak skvelé dievča. Znova sa stretávame aj s kulinárkou Babou Jagou. Veštenie, ktoré sa stalo v sérii už tradíciou, je tu dostupné v cigánskom tábore.
Dialógy sú obmieňané omnoho častejšie ako v predchádzajúcich dieloch, čo veľmi oceňujem. Je teda čo skúmať aj po dlhšiu dobu a hráč sa nenudí. Portréty postáv pri dialógu už prekrývajú celú obrazovku, nie len jej časť. Takzvaná Talkie verzia hry vydaná v roku 1994 obsahuje čo ešte v sérii nebolo – dabing! Čo sa týka prekladu titulkov z časopisu Score, je v ňom menej chýb ako v QFG3 a možno pochváliť prebásnenie veršov.


Predmety: Spomínam si len na jedno skombinovanie predmetov pri oslobodzovaní rusalky. O ceny kupovaných predmetov sa tu už nejedná. Tiež sa lepšie ovládajú interakcie, keď po kliknutí na prostredie vybieha menu rôznych možností.
Kúzla: Pribudlo až 7 kúziel, jedno sa však využije len v spojitosti s príbehom. Sú tu aj paladinské schopnosti, najpoužiteľnejšie je liečenie výmenou za staminu.
Bojové okno QFG4 je úplne odlišné, ako v predchádzajúcich hrách. Hrdina videný zboku sa podľa mňa ovláda dosť zle, mal som problémy s jeho obranným pohybom a preto tieto boje vykonávam hlavne mágiou. Existuje tu aj možnosť určiť hrdinovi stratégiu, podľa ktorej bude bojovať samočinne, čo tiež prestavuje východisko z problémov, ak obrana nefunguje. Zlodej má dostupný špeciálny útok vykonávaný klikom na hrdinu, držaním tlačidla a potiahnutím kurzora na oponenta.
Protivníkmi sú wywerni, zombie, agresívne zajace, zmutovaní mnísi Chernovy a nekrotauri-mäsité psy. Dobre odmeňované sú nočné súboje s duchmi, tých je ale obmedzený počet. 


Hudba je niekedy podarená a vystihuje tajomnú atmosféru. Niekedy zas atmosféru kazí- napríklad v bojovom okne, alebo v cechu zlodejov sa do prostredia nehodí. Na melódiu Meeting with Katrina sa zabúda ťažko. Motív pri rusalke je znepokojivý. Seriózne však nováčikom v hre navrhujem experimentálne hranie so zapnutou hudbou skupiny Nox Arcana, ktorá sa sem hodí mnohonásobne viac ako soundtrack, prinajmenšom v nočných úlohách, ktorých je väčšina.
Bugy: Pozor na ne! QFG4 obsahuje mnoho bugov. Jeden z nich spočíva v tom, že isté dievčatko treba zachrániť a navrátiť rodine, až keď je všetko ostatné hotové – pri predčasnom splnení tejto úlohy vás hra nepustí k dokončeniu. Niekomu vraj zvykne hra padať aj v obrazovke s menhirom uprostred slizu, z ktorého treba dostať preč malý bonsaj – to sa pravdepodobne deje len pri hádzaní kameňov do hrádze. Preto opakujem, aké je dobré mať univerzálneho hrdinu schopného riešiť úlohy rôznymi spôsobmi. Tak ako v QFG3, aj tu mi pri poslednom hraní raz hra spadla bez viditeľnej príčiny. Niektorí hráči sa sťažovali na bug kvôli ktorému nemohli stretnúť Domovoja, ten som ja nezažil. Za bug býva považovaná aj čierna obrazovka pri hľadaní popisu rituálu v močiare, tá je však zapríčinená kúzlom znetvorených mníchov a dá sa prekonať citlivým klikaním do neznáma pre vstup do bojového okna alebo (vraj) kúzlom Juggling Lights. V danej lokalite sa však bugy vyskytujú. Autorom treba odpustiť aj chyby dabingu, keďže ten na niektorých miestach absentuje a inde sa nezhoduje s textom. V GOG verzii mi vadilo, že hrdina sa pohyboval akosi trhane, avšak ostatné chyby okrem dabingových boli opravené. Na jednom z Youtube gameplayov bolo vidno sekvenciu, kedy dedinčania chceli na hranici upáliť cigána Davyho, no hrdina sa im poza chrbty prekradol do kancelárie starostu a videl tam stále uväzneného Davyho. Tomu sa hovorí bilokácia... alebo programátormi neočakávané správanie hráča! :-)
Easter eggy: za tie by som považoval prístroje, ktoré sú „mimo dobu“. Vlastne celé prostredie vyzerá byť neskoršie oproti predchádzajúcim hrám.
Minihier a puzzle je tu toľko, že hráča skôr obťažujú než tešia, teda aspoň v prístupe ku Dr. Craniovi a pri zlodejskom hľadaní pascí. Spomenutému Craniovi treba diktovať kombinácie elementov, ktoré sa však odpisujú z herného manuálu – teda ako minihra to vôbec nemá zmysel, len to zdržiava.


Verdikt: Prečo je QFG4 skvelé aj napriek početným chybám? Najviac to bude jeho atmosférou. Presne toto mi chýbalo v treťom diele. Odkazy na slovanskú mytológiu, na Poe-ove amontilladské víno a inšpirácia Lovecraftovou tvorbou. Pekne vykreslená príroda podfarbená zvukmi vtáctva. Eranino miesto podobné japonskej záhrade. Väčšie množstvo dialógov a dabing. Irónia, že keď sa situácia pokašle, hrdina spolupracuje s temnými silami, len aby si zachránil svoj biedny život, čo je dosť netradičnou „hrdinskou výpravou“. (Niečo podobné sa už stalo v QFG2, avšak cez vplyv hypnotizáciou.) V hre sa znova objavuje voľnosť v plnení úloh, každá postava môže použiť hociktorý zo spôsobov riešenia a bez toho, aby si zablokovala prístup ku skóre bodom svojej profesie. V tomto diele série je najlepší paladin a je vcelku dobre kombinovateľný aj so zlodejom, keďže body cti (akési sekundárne hodnotenie) sa mu nestrhávajú za zlodejinu tak výrazne, ako v piatom diele. V Mordávii budete mať veľmi kvalitný nočný život – brodenie sa močiarmi, stretávanie sa s neznámou dievčinou, vkrádanie sa do krypty, či kláštora temného kultu. Vlastne sa začnete zamýšľať, či máte niečo na práci aj cez deň. Tvrdím, že sa v recenziách autori nezmieňujú o dôležitom fakte: práve v tomto diele nejde v drobných úlohách o zbieranie predmetov, je to viac o pomoci ľuďom, ktorých príbehy sú dobre vyrozprávané, čo má za následok motiváciu a precítené hranie.

„She lies in her watery grave, her heart broken by a lover untrue...Sweet Rusalka by Ranmacmh

Tiež sa zdá, že tu do istej miery odpadlo náročné trénovanie postavy, niektoré atribúty sa totiž celkom pekne zvýšili aj počas bežnej hry. Pri aktuálnom hraní som hru prešiel za 3 dni (v hre to bolo 18 dní) s čítaním všetkých dialógov a pri plnom skóre. GOG verzia s dabingom mi zas trvala cca 6 dní kvôli pomalému štartu.   

Quest for Glory 5: Dragon fire (1998)
Posledný diel série sa ukázal drasticky zmenený od predošlých dielov: prostredie je tu vykresľované kvázi-trojrozmerne, čo pre mňa spočiatku nevyzeralo príjemne, no postupne som túto zmenu prijal. Lepšou zmenou je zjednodušené ovládanie postavy, kedy sa nástroj interakcie vymieňa s nástrojom pozorovania, prípadne predmetom/kúzlom na kurzore.     
O čo ide v príbehu? Starý známy Erazmus sa rozhodne, že teplá grécka krajina Silmaria potrebuje hrdinu aktuálne najviac, a tak vás teleportuje priamo tam. Nemusíte súhlasiť. Na mieste sa dozvedáte, že niekto otrávenou dýkou zabil kráľa krajiny a tak sa usporiadajú súťaže, ktoré majú určiť nového kráľa. Krajinu tiež napádajú cudzí žoldnieri a nenašla sa kapacita, ktorá by bránila domácich. Problémy s tritónmi zaznamenali rybári - nikto nevie, prečo tieto bytosti začali byť nepriateľské. Uchádzačov o trón, medzi ktorých sa hrdina zaradil, niekto postupne cielene likviduje.
Miestni: Opäť sa stretávame s Rakeeshom, čo sa na koniec série hodí. Obyvateľstvo Silmarie je tvorené hlavne ľuďmi, príslušníkmi rasy Katta či Kentaurami. Potešíme sa prítomnosti žien, ktoré si hrdina môže nakloniť až po ich súhlas so svadbou. Fajnšmekri tvrdia, že v starších verziách hry bolo možné zasnúbiť sa s viacerými ženami v jednej hre. Primárne však závisí od profesie hrdinu, ktorá zo štyroch možných žien ho môže akceptovať. Každú z týchto žien už hrdina aspoň raz stretol – ide o Elsu von Spielburg z prvého dielu, tanečnicu Nawar ktorá mala byť v druhom diele, vampírku Katrinu z QFG4, či láskavú čarodejku Eranu.
Dialógy sú riešené ako zmeny celých dialógových zostáv podľa toho, či sa udialo niečo v spojitosti s danou NPC postavou. Tiež sú nadabované, verzia hry bez dabingu tentoraz asi neexistuje. O preklade pre tuzemské jazyky neviem.
Predmety býva zábavné vyhadzovať z inventáru, keďže je vyobrazené ako rotujú vo vzduchu. Prvýkrát sa nosené predmety prejavujú aj na vzhľade hrdinu, dokážu však aj znižovať niektoré vlastnosti. Hrdina už môže používať zbrane nezávisle na svojej profesii a sú dostupné aj sekery, kopije, či vrhacie oštepy. O ceny pri predávaní sa opäť dohaduje. Inventár je realizovaný pomerne dobre, to isté možno povedať o všetkých menu. Predmety sa kombinujú kliknutím ikonky predmetu na veľký náhľad predmetu v inventári vľavo. Pribudla možnosť brať porazeným nepriateľom zbrane a tie predávať.
Kúziel je v hre už toľko, že spočiatku stratíte prehľad o tom, na čo ktoré slúži. Konečne sa v obchode dá dokúpiť viac kúziel ako predtým. Pri kúzlach, tak ako pri predmetoch a činnostiach treba rozlišovať medzi použitím klávesovej skratky (hotkey) a použitím s kurzorom myši pre zacielenie účinku. Práve z tohto dôvodu nefungujú kúzla (vrátane levitácie) správne, ak sa stlačí klávesa, pretože nemajú zadaný cieľ kurzorom. Pribudli aj nové paladinské schopnosti.
Boj už nemá vlastné okno a tak sa so zbraňami bojuje klikaním, podobne ako napríklad v Diable 1. Niekedy lezie na nervy, ak hrdina nepočúva ako by mal, vyvažuje to však používanie kláves čísel na predmety ako oživovacie elixíry. Treba si naštudovať aj písmenové hotkeys, keďže sa na niektorých miestach hry (súboj pred Dead Parrot Inn, zakrádanie) musia použiť. Protivníci sú rôznorodí, najviac si zabojujete s obrovitými goonmi a ľudskými okupovateľmi. Stretnete však aj lietajúce potvory (vrátane draka), kostlivcov v podsvetí, hydru a duchov. Veľmi dobre sa mi bojovalo kúzlami, ktoré pohodlne pacifikujú nepriateľov. Smrtonosné je Frost Bite, a keď sa skombinuje s kúzlom neviditeľnosti, alebo oslepením, protivníci sú takmer bezmocní. Podobne je to pri kombinácii Fascination (prilákanie hlúpych monštier) + Boom (výbušná pasca), alebo Fastination + Dragon Fire. Tiež dobre fungovalo kúzlo Zap (nabitie zbrane) na silné zbrane ako paladinský meč alebo očarovaná sekera. Takto sa dalo zabiť nepriateľov aj na jednu ranu. V boji proti nemŕtvym nepriateľom dominovala jedna z paladinských schopností, Destroy Undead.


hudbe QFG5 sa ja staviam neutrálne, no bola masovo predávaná a získala ocenenia - pozri článok Universal Music Group Releases Landmark 'Quest for Glory V' Original Game Soundtrack: http://www.soundtrack.net/news/article/?id=946
Bugy: Objavil sa mi bug pri vchode do podzemia, ktorý sa nedal obísť a vypínal hru, čo nemalo horšie následky, ak som sa lokácii vyhol. Takmer pred koncom hry ma však zaskočil bug s Minosom a zabraňoval dohraniu. Patch dokonca znemožnil hrať hru úplne. Našťastie GOG verzia hry akceptovala uložené pozície, ktoré som jej podsunul a mohol som hru za daného hrdinu dohrať. V GOG verzii sa vyskytoval problém, keď hrdina začal skackať do boku, akoby tancoval. Riešilo sa to reštartom počítača. Viac než bugy si v QFG5 možno všimnúť drobné príbehové nezrovnalosti.
Easter egg som si v hre všimol len jeden, sú to nápisy na stĺpoch v Hall of kings. Je tu možnosť malého hacknutia, keď pomocou Hex editora zmeníte reťazec opisujúci šípy za luk a iba tým sa k nemu dostanete. Luk bol z nejakého dôvodu zrušeným či nedokončeným konceptom, teda k nemu chýba animácia, používať sa ale dá.
Minihry a puzzle: Hra obsahuje otravné kvízy. Sú tu aj pasce, ktoré musí zlodej obchádzať a fungujú podobne ako pexeso obmedzené na čas a počet pokusov. Pred koncom hry sa mi však zdali byť dosť náročné a tak som podvádzal. Nechal som predviesť polohu daných obrázkov, ktorú som nahrával programom na zachytávanie obrazu, pozastavil hru cez menu a potom podľa videa pripravil výsledky vopred. Časové obmedzenie a zmena polohy obrázkov po reštarte puzzle ma nútili k takémuto zložitému riešeniu.
Verdikt: QFG5 si berie ako vzor inšpirácie grécke báje. Oceňujem, že sa tu môžeme vďaka úplatnému Cerberovi dostať aj do podsvetia a odviesť si z neho späť potencionálnu nevestu.


Je trochu škoda, že bojovanie chladnými zbraňami nie je realizované lepšie, no zabavíte sa aj napriek tomu, že hrdinove bojové pohyby sú otrasné. Tak ako v iných častiach série, aj tu sú mi nepríjemné „odbočky z doby“, ktoré do prostredia nezapadajú, napríklad terminály na kvízy už pripomínajú počítače. Odrádzajúce býva dlhšie cestovanie mestom, dokonca chvíľu trvá, kým sa naučíte ako sa medzi lokáciami prechádza. Negatívom je ešte potreba prechádzania hry za iné profesie, aby ste mohli vidieť ich vlastný obsah alebo sa zasnúbiť s inou ženou. Napriek tomu je QFG5 dosť dobrým zakončením série, kvôli veľkým zmenám ale potrebuje čas, aby si hráča získalo. Mal som dojem, že hlavné a vedľajšie úlohy boli od seba zreteľnejšie oddelené, než v predchádzajúcich dieloch. Pre nájdenie všetkých vedľajších úloh odporúčam čítať texty od znalcov – návody/sprievodcov. Aby ste sa nezasekli a úlohy splnili správne, je to vhodné.

Záhada čierneho sokola
V každej hre zo série je ukrytá socha čierneho vtáka, ktorý by ale mal byť sfarbeným sokolom, nie havranovitým druhom. V QFG1 je lokalizovaný až v miestnosti s vodcom lupičov. V QFG2 ho vlastní veliteľ mestských hliadok Raseira. V Tarne (QFG3) ho vidí iba zlodej na trhovisku a môže ho kúpiť. To sú ale pomery, keď si zlodej niečo musí kupovať! Kraj Mordávie, teda QFG4 ponúka vzácnu, záhadnú sošku v kláštore Prastarých... pardon, Chernovy (chápadlá ako chápadlá a kto nechápadlá, ten tu nemá čo robiť. Mimochodom, podpaľačom sa bude v Mordávii náramne páčiť.)
Otázky pre mňa boli: čo tieto sošky symbolizujú? Aký je ich pôvod a význam? Prechodom medzi hrami sa nedá zozbierať celá sada ani pri importovaní postavy, pretože už prvú sochu hrdina neberie so sebou. Extrémne prebúdzali moju zvedavosť a cit pre záhadu. Podobné sošky niekedy vídavam aj vo svojom okolí – ide o balkónové imitácie havranov, ktoré slúžia ako strašiaky proti holubom. Len škoda, že sú tak vysoko! Zábavné bolo, že raz ma pred balkónom práve s takouto soškou dieťa bezdôvodne označilo za zlodeja (viď koniec článku O prechádzkach a vnútornom dialógu).
Rozriešenie tejto hernej záhady ponúka až QFG5. Získanie pravej sochy zaručí hrdinovi titul majstra zlodejov, no svetom koluje viac falzifikátov. Evidentne sa autori hry inšpirovali filmom Maltézsky sokol (1941), ktorý zas vychádzal z literárnej predlohy. Čo dodať... snáď sa raz zobudíme do lepších zajtrajškov, kedy okrádanie NPC postáv bude medzinárodným elektronickým športom. :)

Prečo Quest for Glory?
So sériou QFG (ale aj upravenými neexistujúcimi hrami) som mal slušný počet snov aj vtedy, keď som aktívne QFG nehral. Z času na čas sa vynorili, podobne ako sny s Age of Empires. Čo tieto sny znamenajú? Alebo, ešte lepšie: na čo môže odkazovať samotná hra? Pripadá mi to, akoby samotné hry boli vhodným symbolom pre život, ktorý nežijeme len pre seba, ale aj pre iných. Môže to byť aj inak a hra mi môže pripomínať detské ideály, alebo stav, kedy som o sebe úplne nekriticky predpokladal, že som bezúhonný. V každom prípade stále môžu hry pripomenúť otázky: Čím by si sa do knihy hrdinov zapísal/-a ty? Načúvaš, čo svet okolo teba potrebuje a čo v ňom chýba? Je pre teba náprava neprávostí dôležitejšia ako vlastný strach a komfort? Čo robíš pre to, aby si realizoval/-a svoje ideály? Aj Devon začínal ako študent korešpondenčného kurzu, ale neostal pri ňom natrvalo.
Na paladinoch si možno všimnúť, že pôsobia skoro ako premotivovaní hrdinovia putujúci tam, kde ich kozmos povolá. Pripomínajú mi rytierov Jedi z Hviezdnych vojen už len pre ich plamenný meč, pri ktorom si vybavujem svetelné meče zo SW. Zaujímavá je tu aj dvojpólovosť zlodejského hrdinu. Ten si v menšej miere prilepšuje na úkor obyvateľov miest. Nepriateľov pri riešení hlavných questov skôr obchádza a vyhľadáva cestu najmenšieho odporu. (V realite by najprv musel skúsiť všetky cesty, aby zistil, ktorá dáva najmenší odpor.) Ani tento spôsob zakrádania sa nie je bez rizika, a vystavovanie sa riziku pôsobí ako protiklad k okrádaniu obyvateľstva. Motivácia či model sveta zlodeja je malou záhadou. Verzia, že zlodejovi ide len o to rozprúdiť v mestách nový pohyb a obchod, aby vôbec bolo koho okrádať, sa mi zdá dosť nepravdepodobná.

Predchodcovia a nasledovníci
Za priamych nasledovníkov QFG možno považovať predovšetkým Heroine‘s Quest, Quest for Infamy, a hry, ktoré sú stále vo vývoji: Quest for Infamy: Roehm to ruin, Hero-U, Mage’s Initiation. Špeciálnym prípadom je paródia Quest for Glory 4 & 1/2, o ktorej vyznávači pôvodných hier niekedy nechcú ani počuť. Zrejme je príliš zlá aj na paródiu a tak jej na fórach dávajú len málo miesta a tolerancie. Nádych paródie by mala mať aj krátka adventúra Hero of Infamous Kingdoms. Existuje samozrejme množstvo pozliepaných a nedokončených fanúšikovských projektov. Predchodcov a súčasníkov QFG produkovaných zo Sierry vymenujem spolu, keďže v prípade viacdielnych sérií sa z predchodcov postupne stávali súčasníci: King‘s quest, Police quest, Conquest of Camelot, Conquest of the Longbow,  Space quest, Gabriel Knight.

Aktivity fanúšikov QFG
Slávu a obľúbenosť tejto série dobre ilustrujú aktivity fanúšikov. Narazil som na weby, diskusné fóra o QFG, encyklopédie, fanarty a súkromné pokusy o vytvorenie nových hier či fanfiction príbehov. Samozrejme aj na Youtube môžeme nájsť nahrávky z celých postupov hrami, speedrunov, kompilácie všetkých spôsobov úmrtí a podobne. Uveďme však len najzaujímavejšie linky poporiadku.
To, že aj inak prácne obrázkové návody sa dajú spracovať vtipne je dokázané na webe: http://lparchive.org/Quest-for-Glory-1-5/
Screenshoty z hry sú doplnené fiktívnymi komentármi hrdinu, ktoré sa v hrách nevyskytovali a dodávajú návodom vtipný rozmer:
„How did you get so good in only five days?!“
„Stamina potions, bitch! Hi-keeba!“
Podrobní a užitoční sprievodcovia pre QFG:
Fanarty okrem tých, ktoré som predviedol v texte, nájdete na nasledovných linkoch:
Medzi youtubermi, ktorí nahrávali svoj postup hrou si pamätám hlavne Ratbird Champion(-ku) pre jej príjemný hlas a Pawdugan(-a) kvôli jeho pokusom rapovať verše Omara z QFG2. Existujú aj české gameplaye s preloženými verziami hier.
Príbehy niektorých postáv sú spracované na: http://www.theschoolforheroes.com/questlog/tag/quest-for-glory/
Fanfikcie sú zozbierané na adrese: https://www.fanfiction.net/game/Quest-For-Glory/
Najväčšie diskusné fóra ku hrám sú na adrese: http://www.questformoreglory.com/forums.html
Modifikácie hier:
Modifikácia prvého dielu, Quest for Glory: Extended Edition ktorú sledujem: http://www.zchek.com/quest-for-glory-extended-edition
Snaha prvý diel dostať do 3D prostredia vyzerá skvelo aj keď ide len o prostredie: https://questfor3dproject.wordpress.com/


Narazil som dokonca na pozliepanú modifikáciu hry Hexen - Quest for Glory IV 3D (ZDoom Hexen mod): https://www.youtube.com/watch?v=tD8SwPYLuQc
Zhrnutie projektov a modifikácii od fanúšikov sa nachádza na retro stránke: http://blakessanctum.x10.mx/Games/QFGSeries/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.