sobota 29. júna 2019

Pomsta voľnému veršu [moja báseň]

Môj profil hlása, že som neúnavný hejter básní vo voľnom verši. Šlo však skôr o moju vnútornú neznášanlivosť z presvedčenia voči týmto kvázi-wannabe-dielam, než nejaké verejné huckanie proti nim. A tak túto pasivitu napravujem nasledovnou básňou, ktorá môj postoj vysvetľuje. Jedným dychom ale musím dodať, že som si obľúbil blogerku Surly, ktorá voľný verš robieva a tak veľmi dúfam, že tento hrubý výlev nevezme osobne a neurazí sa na mňa. Takisto akceptujem iné bytosti, ktoré tvoria podobným spôsobom, avšak absolútne nemôžem súhlasiť s hodnotou takej štruktúry textu.

Pomsta voľnému veršu

Neviem, ký to zrodil strašný ďas
Pseudoumelci sa prejavili zas
Nehodné riadky vypustili do internetu
Dostanú za to patričnú odvetu

„Veľdiela“ stvorené za minúť desať
Tvorca si dal námahu strašnú
Svetlá nádeje na vývoj hasnú
Prihlúpli followeri začínajú plesať

Vidia umenie tam, kde nie je nič
Chvália voľný verš, ten zasraný gýč
Imitáciu myšlienky s úbohou formou
Hrešenie proti umeniu urobili normou

Babrák dostáva podporu od davov
Že nepredal posolstvo, nesie vinu
Tomu, čo sa snaží, ostalo len chmárov
Lebo ľudí pobláznila absencia rýmu

Čo o autoroch taký paškvil svedčí?
To, že aj raperi sú stokrát lepší?
Hanbím sa, že v tomto pokolení žijem
Radšej než takým byť, v zabudnutí zhnijem!

Stúpenci im kričia obdivné slová na raty
Veriac, že dívajú sa na honosné šaty
Kiežby som tak mohol teraz preklopiť váhy,
s prstom vztýčeným zvolať: „Hľa! Cisár je nahý!“

Touto básňou sa nesnažím propagovať myšlienku, že aby umenie bolo kvalitné, musí sa autor jeho tvorením mučiť a trápiť. Nie, to si nemyslím. Avšak akceptovať opačný stav, keď sa niekto postaví do umeleckej pózy bez poriadnej snahy a čitatelia mu to žerú aj s navijakom, vedie iba ku degradácii umenia a ku vzájomnému utvrdzovaniu sa vo svojej hlúposti. Zabitie nárokov na seba bude nasledované jedine úpadkom.
Voľný verš vnímam ako akustickú obdobu tzv. „zeleného štvorca na modrom poli“, teda moderného maliarskeho „umenia“, ktoré sa draží za obrovské sumy peňazí, ale jeho „hodnota“ je mizivá, o absencii myšlienky ani nehovoriac. Tá „hodnota“ je len umelo vytvorená pajácmi, ktorí pristúpili na pravidlá divadielka biznisu. Nakoniec, podobne to je aj v rozprávke Cisárove nové šaty – je tu analógia ku videniu niečoho, čo neexistuje. Okrem nej sa však poukazuje aj na pretvárku, ktorú hrali cisárovi ministri. Tvrdilo sa, že látku šiat môžu vidieť iba múdri ľudia. A keďže sa ministri báli o svoje miesta, báli sa byť hlúpi a priznať, že nevidia nič. Možno na to nemali dostatok guráže, alebo osobnej integrity. A tak podstatu veci odhaľuje až jednoduchý pravdovravný chlapec, ktorý neprijal deformáciu z vonkajšieho sveta.
Mojím ideálom je vziať myšlienku –pokiaľ možno z hĺbky ducha, kde nebola objavená mnohými- a vypovedať ju v čo najdokonalejšej, ale aj najzrozumiteľnejšej forme. Keďže forma voľného verša je degradovaná, tento cieľ nemôže splniť. Navyše ani myšlienky v týchto básňach prezentované často nie sú konzistentné a robia dojem zaneseného kaleidoskopu, z ktorého sa nedá posolstvo čítať úplne jasne. Tým sa degraduje aj pointa, akoby autorovi bolo ukradnuté, či bude pochopený čitateľmi. Čo teda zostáva na voľnom verši, alebo jeho autorovi na obdivovanie? Skutočne nič - pretože písať diela ktorým rozumejú len autori samotní, to nie je vôľa alebo kreativita. Je to chorobná samoľúbosť. Cisár zo spomenutej rozprávky, ktorý sa dennodenne samoľúbo promenádoval pred svojimi poddanými tiež nemal iný cieľ, okrem toho predviesť sa pred nimi. On si však aspoň dal záležať, aby to bolo v luxusných šatách. No autori voľného verša si nedajú záležať ani na forme svojho diela, ako už bolo spomenuté.
Dôvod, prečo sa voľnému veršu mstím možno objaviť krátko po polovici básne.

2 komentáre:

  1. Tak je asi pravda, že je najskôr nutné priučiť sa pravidlám svojho remesla, aby sa mohli porušovať. Niekto si je toho vedomý odjakživa, niekto "ehm, ehm" sa to učí tou ťažšou cestou a niekto iný je voči danému faktu absolútne ignorantský.

    Navyše iná vec je mať množstvo voľnoveršia napísaného pre vlastné odreagovanie a niečo iné je zdieľať so svetom každý päť minútový výlev, no niesť následky sa už akosi nikomu nechce.
    Ja ani nekritizujem voľnoveršie, či tvoj názor.

    Ja naopak kritizujem reakcie niektorých blogerov na akúkoľvek reakciu na ich tvorbu, ktorá nevyzerá nejak takto: "Máš úžasný blog, píšeš tak super."
    V istom zmysle s tebou súhlasím, zároveň však mám dojem, že "trápením sa" nad takýmito vecami si v konečnom dôsledku len sebe škodíš. Samozrejme, že sa môžem mýliť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Uf, až teraz som si všimol komentár, prepáč za neskorú odpoveď. Nuž čo k tomu... blogeri si už na starom blog.cz navzájom hladkali brušká, takže boli na výmenný biznis s pochvalami zvyknutí. Potom keď niekto príde so skutočným názorom, tak asi na to nie sú psychicky pripravení. :) Som rád, že si sa neurazila. Skrátka môj názor má základ v snahe o kvalitu, ktorá musí byť sprevádzaná iba nárokmi na seba, a ak toto neuvidím, tak nasleduje rozčarovanie z toho, prečo to ľudia tak obdivujú.

      Odstrániť