Počet strán: 140 (bez dodatkov), či 158 (s dodatkami)
Vydalo: nakladateľstvo Anag, 2010
Preložila: Jana Hübschová
Témou knihy V proudu snění je využívanie špecifickej
vizualizácie na pozitívne ovplyvňovanie svojho smerovania v živote
a nalaďovanie sa na svoje ciele, až po ich dosiahnutie. Nemá teda so snami
–okrem denného snenia- veľa spoločného. Súčasťou knihy je CD obsahujúce 5
riadených vizualizačných cvikov. Táto technika, ktorú autorka nazvala
Flowdreaming je však niečím iným, než bežné denné snenie či „zasnívanie sa“
v duchovnej neprítomnosti. Využíva sa v nej takzvaný energetický tok,
ktorý najprv bližšie zadefinujeme a potom sa pozrieme na ostatné
informácie ktoré budú zoradené podľa kontextu, nie podľa chronológie knihy.
Energetický tok, o ktorom autorka píše naprieč celou
knihou je vlastne metaforou pre životnú silu, chi, nekonečný potenciál
možností, kozmický prúd svetla či prasurovinu mimo čas a priestor. Možno
si ho predstaviť ako rieku s prirodzeným a pozitívnym smerovaním
využiteľnú pre „zvezenie sa vpred ku naším cieľom a dobru“. Nie sme však vydaní
napospas žiadnemu predurčenému smerovaniu, jej smerovanie meníme tým, čo si
vizualizujeme. Energetický tok nie je chaotický, riadi sa zákonitosťami. Dôležité
pre prax je to, že kto sa „nachádza v toku“, ten si uvoľnene uvedomuje
svoju energiu či sa nachádza v tranze, čo znamená, že jeho vizualizácia má
pôsobiť efektívnejšie.
Ako teda technika
autorky funguje?
Neuvedeným (nultým) krokom je samozrejme vybranie cieľa pre
vizualizáciu.
Nasleduje prvý krok: zavretie očí, nádychy a výdychy,
uvoľnenie tela postupne po častiach. Na rozdiel od cvikov z iných zdrojov,
tu sa nepostupuje v uvoľňovaní od nôh nahor, ale od hlavy nadol.
Druhý krok je snaha dostať sa do „energetického toku“, čo
znamená nájsť si spôsob či symbol, ako sa naladiť do tranzu. Niekto si vizualizuje
prejdenie dverami, iný cestu loďkou na rieke či rozpúšťanie svojho fyzického
tela. Môžeme vnímať daný prúd, možno sa nám jeho rýchlosťou snaží podvedomie
naznačiť niečo o tempe nášho života. Mali by sme si nájsť svoju
techniku/cestu k tomuto stavu a používať ju stále, aby si na ňu myseľ
navykla a my sme sa dostávali do väčších hĺbok tejto „vibračnej sféry“.
Môžeme si tieto predstavy posilňovať svojím vnútorným hlasom - hovoriť si, čo
vidíme.
V treťom kroku si predstavujeme situáciu, ktorú chceme
zažiť a to pomocou čo najväčšieho počtu zmyslov. Takisto do daného stavu
zapájame dobré emócie – to čo by sme cítili pri splnení cieľa; to čo chceme,
aby sa nám vrátilo; alebo skrátka radosť a vďačnosť. Kým v iných
zdrojoch bývajú emócie považované za motor procesu, tu je to len trocha iné: sú
prirovnávané ku pohonnej látke. Čím viac emócií do činnosti vložíme, tým
skoršie a podarenejšie majú byť výsledky. Kým v bežnom živote
považujeme svoje emócie len za reakciu na podnety, a dokonca za zviazanú
reakciu, ktorá by „mala byť v zhode s očakávaním sociálnych noriem“,
vo vizualizácii majú byť pocity magnetom ku priťahovaniu želaných situácií.
Čo sa týka obrazov a predstáv – tie neprichádzajú samé od
seba, aktívne ich vytvárame my. Niektorí ľudia môžu mať problémy s tým
vidieť obrazy, no ak používajú svoje emócie, potom vizualizácia nebude
zbytočná. Niečo, čo behom vizualizácie môže prísť samo od seba sú metaforické
odkazy od Vyššieho Ja. Postupne sa vo vizualizovaní dostávame do ďalších úrovní
a tak je dobré chápať ju aj ako proces skúmania, v ktorom môžeme realizovať
svoju zvedavosť.
Štvrtým krokom je vrátenie sa späť do energetického toku a potom
z neho späť do bežného vedomia. Po dokončení vizualizácie je energia
človeka preprogramovaná a pomáha mu dosahovať jeho ciele.
Ako vieme, že sa vo vizualizácií postupne dostávame
„hlbšie“? Prezrádzajú to strany 90 až 92:
„Neexistuje zde nic, čeho by mělo být dosaženo. Avšak následující návod vám umožní vyhodnotit
stupeň vizualizace, kterého nakonec můžete dosáhnout.
1. Během vizualizace ztrácíte pojem o čase.
2. Cítíte vibrace, tíseň, chvění nebo třes v těle,
hromadící se příval energie v určité části vašeho těla, nebo pocit
lechtání, láskaní, nebo pocit „husí kůže“ v průběhu vizualizace.
3. Neuvěřitelne jasně vidíte jeden, nebo i více jevů,
které si v duchu představujete.
4. Prožíváte dlouhé nebo krátké návaly silných emocí.
5. Kdykoliv můžete zažívat náhlý, ohromný pocit sjednocení
nebo propojení se vším, co si představujete (může se vám zdát, že vaše tělo
začíná splývat s vašimi vizemi nebo představou výsledného stavu). Tento
stav naprosté jednoty si budete chtít udržet co nejdéle, jakmile k němu
dojde.
6. Zažíváte naprostý pocit jistoty obklopující to, co si
představujete.
7. Přicházejí k vám představy, slova, emoce nebo jiné
pocity – skoro jakoby z jiného (pozitivního) zdroje – a sdělují vám
něco, o čem jste sami dosud nikdy nepřemýšleli. Může se jednat
o zprávu týkající se určité situace, jakési vize, nebo náhle porozumění –
ale především to vypadá, ako by se vám někdo snažil něco sdělit a vy pouze
neočekávaně přijimáte tuto informaci.
Pokud se to stane, pokládajte to za štěstí, neboť vaše Vyšší
Já vám posílá vzkaz. Přijměte ho. Jestliže není dostatečně jasný, požádajte váš
energetický tok, aby vám ho objasnil. Nebojte se ptát opakovaně, až Vám bude
zřejmé, o co se jedná. Není to hlavolam, který musíte rozluštit – je ve
vašem vlastním zájmu komunikovat co nejsrozumitelněji.
8. Prožíváte zlé předtuchy. Uvědomte si, že energetický tok
plyne mimo čas, takže se nalézáte ve stavu, kdy budoucnost splývá
s přítomností. Vidíte-li něco, co má podle vás spojitost
s budoucností, postupně to přijměte a zahrňte pozitivními pocity. (Já
sama pravidelně přijímám velmi krátkodobé zlé předtuchy – k situacím,
které se maji stát další den.)
9. Máte pocit, že jste schopni „cítit“ vzduch kolem vás,
téměř jako lepkavou tekutinu nebo vazký gel. Přímo cítíte, jak na sebe vzájemně
působíte.
10. Za bdělého stavu prožíváte fázi REM (rapid eye movement
– rychlý pohyb očních víček – pozn. překl.). Přitom pociťujete, jako by se vaše
oční víčka rychle chvěla, a to bez jakéhokoliv úsilí z vaší strany.“
Ako to už býva, stretávame sa s radami, ktoré dobre
korešpondujú s odporúčaniami z podobnej literatúry a ktoré
nemusí byť zlé si zopakovať. Sú to nasledovné body:
- varovanie pred príliš špecifickými cieľmi, ktoré by mali
len obmedzené cesty, ako sa splniť.
- varovanie pred prácou na navzájom konfliktných cieľoch,
ktoré by nás po splnení postavili do role ťažkého rozhodovania sa „čo ďalej“.
- upozornenie na to, že si niekedy iba namýšľame, že vieme, čo
je pre nás najlepšie. Kvôli tomu si môžeme skrátka priať to najlepšie
a nechať na energetickom toku, aby nás tam zaviedol.
- varovanie pred nečinnosťou vo fyzickom svete. Najlepšie
povedané, vizualizácia má pritiahnuť do života príležitosti – a tie treba
využiť svojím konaním. Ideálne konať s ľahkosťou a s načúvaním
intuícií. Kto nebude konať, môže tieto príležitosti na splnenie cieľov prepásť.
- rada veriť aspoň počas vizualizácie, že energetický tok
existuje a že mu udávame smer.
- Ak vo svojom živote sme s „tokom“ zladení, darí sa nám
dobre. V prípade, ak cítime, že momentálne sme nasmerovaní zle, akoby „proti
energetickému toku“ a nič sa nám nedarí, autorka radí zmeniť svoju
momentálnu činnosť na niečo iné.
- O prianiach týkajúcich sa iných ľudí McStravick píše,
že sa také priania splnia len ak energetický tok daných ľudí má k nim
predispozíciu. V opačnom prípade môžeme zistiť, že sme začali „plávať
proti prúdu“, tj. blokovať samých seba. Tiež píše, že ak by sa toto prianie
nesplnilo, môžeme získať niečo prínosnejšie. Na inom mieste zas písala v zmysle:
„prajte si to najlepšie pre všetkých zúčastnených a všetci budú spokojní“.
- Autorka radí neveriť v to, že niečo je až „príliš
dobré, aby to bola pravda.“ Na základe toho by sme si mohli zablokovať svoj
prístup, ak by sa to „nesmierne dobré“ naozaj stalo. Viackrát sa zmieňuje
o zotrvačnosti pocitov a ich tendencii narastať. Aj kvôli tomu je dôležité
snažiť sa žiť pozitívnymi pocitmi, aby narastali a aby sme zabránili nekontrolovanému
narastaniu negatívnych, škodlivých pocitov.
- Spomína sa možnosť prehrávať si pozmenené scenáre
z minulosti, čo umožňuje zaujať k minulosti iný postoj a inú
„konfiguráciu energie“ formujúcu našu budúcnosť. Naopak, neustále prehrávanie
si negatívnych scenárov so strachom je tu spomenuté ako patologický stav.
Posledná (siedma) kapitola knihy je o vedeckom
experimentovaní s vplyvom mysle na fyzický svet. Veď to poznáte: „mágia
existuje, lebo kvantové niečo alebo tak nejako“. Autorka tu zaujíma negatívny
postoj ku karme ako „odplate za minulé životy“ a ku predestinácií či
osudu. Za tieto postoje som ju chválil, avšak v skorších častiach knihy sa
zdalo, že v istú formu či podmnožinu osudu verila: totiž v to, že
nedosiahneme ciele, ktoré by nám uškodili; teda že sme chránení pred tým
uškodiť si sami.
Za poslednou kapitolou nasleduje krátke predstavenie
vizualizačných cvikov priložených na CD. Ďalej autorka udáva linky na vedecké
inštitúcie, ktoré sa zaoberali opomínanými témami ako sú synchronicity
a vplyv mysle na realitu. Za citovanými zdrojmi ešte nasleduje krátka informácia
o autorke, čo je už úplný koniec knižky. S autorkou sme si teda veľa
zábavy neužili, ale aspoň vysvetľovala vecne a zrozumiteľne. O niečo vtipnejšie
píše na svojom blogu. Kniha tiež obsahovala isté rozbory materializmu, vzťahu
mysle a mozgu, ale tie som neparafrázoval, rovnako ako zmienky
o vedeckých výskumoch mysle.
Môj komentár ku knihe
a cvikom z CD
To, že McStravick navrhuje používať tranz, či zahĺbenie
mysle spoločne so silnými emóciami sa zdá byť v rámci týchto techník ideálne.
No práve v tom som ihneď od začiatku videl potencionálny problém – ideálna
kombinácia prvkov neznamená, že je automaticky dobre vykonateľná. Sama autorka udáva,
že pokým meditácia je o vypustení vnemov, vizualizácia je o naplnení
sa vnemami z čo najväčšieho počtu zmyslov. Z vlastného sústredia však
cítim, že už to je pomerne náročné a keď si k tomu ešte pridáme opakovanie
afirmácie a snahu o čo najdokonalejšie, intenzívne preciťovanie
svojho „uskutočneného“ sna, potom sa myseľ prelaďuje z jedného vnemu na iný,
neudrží si ich naraz. Navyše, tranzy ktoré som poznal z magických operácií
boli unavujúce tranzy, teda také, pri ktorých by človek zo seba ledva dostal aspoň
nejaké emócie. Chápem, že tranz, ktorý popisuje autorka nie je o úplnom
vysilení, ale skôr o uvoľnení tela, keď máme energiu, ale relaxujeme. Avšak
v týchto stavoch uvoľnenia som sa zas cítil pomerne neutrálne, emócie sa
mi nevyužívali dobre. Preto využitie tranzu a emócií spoločne mi skrátka
viac vytvára dojem nesúrodosti a ťažšej praktizovateľnosti, pokiaľ sa
naozaj snažíme o vnímanie viacerých zmyslov. Prvé dva cviky z CD sa
zaoberajú rozvíjaním vnímania svojho emočného centra a svojej energie.
Ďalšie tri cviky sú už praxou pre ciele: pre ideálny život, harmonické vzťahy
a zlepšovanie svojej finančnej situácie. Pri cvičení si všimnete, ako ich
dlhšie praktizovanie sťahuje ku spánku. Preto pre mňa nebolo vhodné púšťať si
viac ako 2 až 3 riadené vizualizácie za sebou. Mal som dojem, že vnímaný hlas
sprievodkyne môže fungovať aj na báze sugescie, pretože keď sa blížite
k zaspávaniu, inštrukcie sa počúvajú ťažšie, povel vám vypadne a nevizualizujete
príliš pilne. Nezávisle na tom niekedy máte pocit, že inštrukcie skrátka
nasledujú rýchlo a nestihli ste ich vykonať tak, ako by ste chceli. Preto
môže byť veľmi dobré brať nahrávky z CD len ako vzorové cviky, ktoré si
potom vykonáte sami vo svojom tempe, pri ktorom nebudete mať dojem, že
nestíhate, ani nebudete uspávaní. Existuje ešte jedno kontroverzné využitie
nahrávok: práve za účelom upokojiť a uvoľniť sa natoľko, aby vás krátko po
ich precvičení navštívil spánok, keď predtým sa vám vyhýbal. Na takýto účel
neboli nahrávky vytvorené, avšak ich schopnosť uvoľňovať môže byť takto využitá.
Zaujímavosť
Summer McStravick bojovala s rakovinou a vyliečila
sa z nej. Niektoré články na jej blogu sa venujú tejto téme. Našiel som
nasledovné:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.