"Dvesto bude! DVESTO!!!"
Počet rôznorodých zápiskov ktoré som prinajmenšom 16 mesiacov neupratoval je ohromujúci a to som uviedol iba približné číslo z aplikácie SimpleNote. Vynechal som koncepty v e-mailoch, náhodné screenshoty, poznámky na papieri či záložky v internetových prehliadačoch. Počet duplicitných alebo zastaralých poznámok je podľa očakávania skromný, no počet tých združujúcich rôzne informácie do jedného objektu je hojný. Čert aby to vzal.
Pri takýchto okolnostiach si človek uvedomí niekoľko vecí.
1. Bolo mi na hovno dbať na názory iných o "raste, efektivite a rozvoji", keď som na dlhú dobu zanedbal udržiavanie svojho vlastného poriadku (a navyše ani tak neurobil druhú stranu spokojnou). Nasrac.
2. Tým, že položky dám na im priradené miesto nikdy nemám úplne vyhrané. Ich roztriedenie ešte nemusí vypovedať nič o stave ich spracovania. Takisto sa pridávaním položiek do adresára postupne mení charakter samotného adresára, ktorému by sa po nejakom čase hodila jeho vlastná revízia.
4. Zrejme mi neostáva iná možnosť, ako ešte viac prioritizovať svoje činnosti a médiá na spotrebu, a prestať precízne evidovať všetko, čo mi pripadalo zaujímavé. Namiesto toho viac vecí pustiť jedným uchom dnu a druhým von, keďže nemám kapacitu na ich spracovanie. Odkazy na médiá od kamarátov sa len ťažko dostanú k pozornosti, ak máte niekoľko strán svojich vlastných tipov pre viaceré druhy médií. Radšej sa ani nepýtajte, koľko z týchto tipov sa mi za poslednú dobu "podarilo" spracovať. Vždy pritom hovoríme len o tipoch na médiá vytvorené niekým iným, nie o nápadoch na niečo, čo by som mohol vytvoriť ja, ani o nápadoch na úpravy meditačných cvikov...
Ak odbočím a pozriem sa špecificky na čítanie kníh, vynorí sa ďalší problém. Predpokladajme, že cieľom čerpania informácií nie je naučiť sa hŕstku odborných termínov a následne sa behom dialógov tváriť múdro. Prosím, žiadne fancy pičoviny! Cieľom pri literatúre faktu je extrahovať zo zdroja informáciu a snažiť sa ju vo svojom živote aplikovať. Hádajte, čo táto aplikácia žiada. Samozrejme len ďalšie jednotky času. Keďže sa snažím klásť dôraz radšej na aplikáciu rád (a ani to sa mi vždy nedarí), v čítaní kníh výrazne zaostávam za mojimi známymi.
5. Môže byť vlastne vtipnou problematikou rozoberať to, čo u človeka v jeho činnosti prevláda, respektíve vyhráva v konkurencii iných alternatív, zvlášť keď si tieto alternatívy (činnosti či médiá) personifikujeme a predstavíme si, že medzi sebou bojujú. Povedzme, že mám dostatok času, motivácie aj materiálu na nový článok, no zároveň mám chuť prečítať si knihu, ktorú som si kúpil už dávno. Snáď len "mikroskopickí bohovia" vedia, čo a v akom čase vyhrá. Týchto mikroskopických bohov predstavil v rámci myšlienkovej hry v knihe Bizarní atraktor autor Jaroslav A. Polák. Ide vlastne o vírusy zápasiace v ľudskom tele, pričom mozgovú aktivitu človeka a jeho nálady sú spôsobené aktuálne vyhrávajúcimi kmeňmi vírusov. Keďže v tomto modeli nemá človek nezávislú vôľu, je hračkou svojich vírusov. Čo teda vyhrá dnes, zajtra, alebo o týždeň? Bude to predvídateľná rutina, alebo niečo celkom nové, netypické a teda nepredvídateľné? A naopak, ktorý sektor života sa mi podarí v dôsledku mikroskopických zmien zanedbať?
6. Aj keď sa zdá, že držať veľké množstvo informácií je zbytočné a náročné, už sa mi podarilo zažiť veľmi priaznivé obdobie, kedy okolnosti do seba zapadli a ja som sa bol schopný sa výrazne pohnúť vpred. Šlo vtedy len o zhliadnutie množstva filmov, ktoré však takmer vynulovalo môj predtým veľký zoznam. (S veľkým prichádza veľká zodpovednosť!) Navyše som nepociťoval, že by toto obdobie bolo na úkor iných hodnôt. (Huh, rozhodne to nebolo na úkor mojej mzdy.) Táto drobná príhoda zo života bola určená tým, ktorí potrebujú veriť alebo aspoň dúfať, že sa veci dejú v správnu dobu. Občas si zmienenú príhodu o "elektronickej obdobe opierania sa o lopatu" pripomínam aj ja so želaním, aby nastali podobné obdobia aj pre vynulovanie iných zoznamov. Na jednej strane je fajn mať pripravené rôzne činnosti vhodné do iných podmienok, aby sa nestalo, že sa za špecifických podmienok začneme nudiť. Avšak je tu aj skrytý psychologický faktor: mať celé zoznamy vecí ktoré ma zaujali azda môže byť deprimujúce, pretože ich rýchlejšie pribúdanie než ubúdanie si človek môže vysvetľovať ako svoje zlyhanie. Dávnejšie som sa v článku o workoholizme vyjadril takto: "Rozhliadať sa po svete treba s mierou a vo vlastnom záujme musí časť síl vždy smerovať aj ku spracovávaniu predošlých objavov. Treba vedieť, kedy sa pozastaviť, kedy si všimnúť namiesto nového staré, namiesto vonkajšieho vnútorné."
8. Je iróniou, že máme čas evidovať všetky úžasné možnosti,
na ktoré už nemáme čas. No je ešte väčšou iróniou, ak si do (elektronického)
diára zapíšeme nápad o tom, ako produkovať menej podobných poznámok.
Nazdar. No ale horšie ako perfekcionizmus je potom už asiiba perfekcionizmus, ktorý sa tvári ako lenivosť (alebo ak sa chceme tváriť múdro, tak prokrastinácia).
OdpovedaťOdstrániťPri šiestom bode som sa zamyslela. Neviem, či je to aspoň podobná skúsenosť. No mám pocit, že ja mám najväčší problém so zoznamami, ktoré sa mi v diári hádam kotia. A to práve kvôli tomu, že si minulé generácie išli na doraz. Generácie workoholikov, ktoré aj generácie po nich sa snažia dotlačiť do multitaskingu. A ľudia sa len začínajú spamätať, že tento mindset pre väčšinu nie je ani splniteľný a ešte vyvolá výčitky svedomia, kvôli nesplneniu to do listov. Aj ku mne len posledný rok, dva dorazil nápad na mindfulness. Stále zachovávam zoznam, no snažím sa niečo dokončiť pred tým, než sa pustím do niečoho iného. Pokiaľ teda ide o projekty, ktoré zaberajú veľa času. Pomohlo mi zistenie, že mať rozrobených veľa vecí naraz a každý deň mať na ne čas pol hodinu alebo hodinu, nie je cestou pre mňa. :-D
PS: páčia sa mi "fancy pičoviny", už si si to dal patentovať. Či ti treba platiť, ak si to budem chcieť požičať. :-D
PS: ak mám chyby, nie preto, že by som znevažovala tvoj článok ale proste píšem ako tátár.
Ahoj, priznám, že som trocha zmätený z toho, čo máš na mysli. Ja to totiž mám tak, že tlak z okolia veľmi necítim a čo som si nabral na ramená som si nabral z vlastnej vôle a preto tam necítim vplyv minulých generácií. No a mindfulness teda používaš asi ako nástroj na to, kedy sa zastaviť, zavnímať pred ďalším krokom? Samozrejme že nechcem mať veľkých vecí rozrobených veľa naraz, to tiež robím tak. Dokonca z teórie časového manažmentu varujú pred prepínaním pozornosti z témy na tému, lebo vraj to berie tiež nejaké jednotky času. Samozrejme sa mi niekedy stane, že pred dokončením projektu niečo prevládne, zoberie si pozornosť do dokončenia a až potom sa vrátim k predošlému projektu, možno sa tak deje ak sa objaví nejaká prekážka. Mal by som to volať, že "ma preplo". :)
Odstrániť