Jarné upratovanie a informačné toky

"Dvesto bude! DVESTO!!!"

Počet rôznorodých zápiskov ktoré som prinajmenšom 16 mesiacov neupratoval je ohromujúci a to som uviedol iba približné číslo z aplikácie SimpleNote. Vynechal som koncepty v e-mailoch, náhodné screenshoty, poznámky na papieri či záložky v internetových prehliadačoch. Počet duplicitných alebo zastaralých poznámok je podľa očakávania skromný, no počet tých združujúcich rôzne informácie do jedného objektu je hojný. Čert aby to vzal. 

Pri takýchto okolnostiach si človek uvedomí niekoľko vecí.

1. Bolo mi na hovno dbať na názory iných o "raste, efektivite a rozvoji", keď som na dlhú dobu zanedbal udržiavanie svojho vlastného poriadku (a navyše ani tak neurobil druhú stranu spokojnou). Nasrac.

2. Tým, že položky dám na im priradené miesto nikdy nemám úplne vyhrané. Ich roztriedenie ešte nemusí vypovedať nič o stave ich spracovania. Takisto sa pridávaním položiek do adresára postupne mení charakter samotného adresára, ktorému by sa po nejakom čase hodila jeho vlastná revízia.

3. Obávam sa o to, koľko času vlastne viem získať na "ofenzívne" činnosti, teda tie ktoré znamenajú investovať do seba, niečo si aj vychutnať alebo tvoriť. S pribúdajúcim vekom sa totiž nepríjemne znižuje množstvo voľného času a zvyšuje podiel "defenzívnych" činností, ktoré iba niečo udržiavajú - zdravie, rozpočet, chod domácnosti, prípadne sú úlohami delegovanými od rodiny, ktorá potrebuje pomoc. Iste, záleží od osobnosti či si cielene vytvára prienik "ofenzívnych" a "defenzívnych" aktivít. Napriek tejto možnosti pociťujem riziko týkajúce sa toho, koľko zo svojich plánov v dlhodobom horizonte vlastne dokážem uskutočniť.

4. Zrejme mi neostáva iná možnosť, ako ešte viac prioritizovať svoje činnosti a médiá na spotrebu, a prestať precízne evidovať všetko, čo mi pripadalo zaujímavé. Namiesto toho viac vecí pustiť jedným uchom dnu a druhým von, keďže nemám kapacitu na ich spracovanie. Odkazy na médiá od kamarátov sa len ťažko dostanú k pozornosti, ak máte niekoľko strán svojich vlastných tipov pre viaceré druhy médií. Radšej sa ani nepýtajte, koľko z týchto tipov sa mi za poslednú dobu "podarilo" spracovať. Vždy pritom hovoríme len o tipoch na médiá vytvorené niekým iným, nie o nápadoch na niečo, čo by som mohol vytvoriť ja, ani o nápadoch na úpravy meditačných cvikov... 
Ak odbočím a pozriem sa špecificky na čítanie kníh, vynorí sa ďalší problém. Predpokladajme, že cieľom čerpania informácií nie je naučiť sa hŕstku odborných termínov a následne sa behom dialógov tváriť múdro. Prosím, žiadne fancy pičoviny! Cieľom pri literatúre faktu je extrahovať zo zdroja informáciu a snažiť sa ju vo svojom živote aplikovať. Hádajte, čo táto aplikácia žiada. Samozrejme len ďalšie jednotky času. Keďže sa snažím klásť dôraz radšej na aplikáciu rád (a ani to sa mi vždy nedarí), v čítaní kníh výrazne zaostávam za mojimi známymi. 

5. Môže byť vlastne vtipnou problematikou rozoberať to, čo u človeka v jeho činnosti prevláda, respektíve vyhráva v konkurencii iných alternatív, zvlášť keď si tieto alternatívy (činnosti či médiá) personifikujeme a predstavíme si, že medzi sebou bojujú. Povedzme, že mám dostatok času, motivácie aj materiálu na nový článok, no zároveň mám chuť prečítať si knihu, ktorú som si kúpil už dávno. Snáď len "mikroskopickí bohovia" vedia, čo a v akom čase vyhrá. Týchto mikroskopických bohov predstavil v rámci myšlienkovej hry v knihe Bizarní atraktor autor Jaroslav A. Polák. Ide vlastne o vírusy zápasiace v ľudskom tele, pričom mozgovú aktivitu človeka a jeho nálady sú spôsobené aktuálne vyhrávajúcimi kmeňmi vírusov. Keďže v tomto modeli nemá človek nezávislú vôľu, je hračkou svojich vírusov. Čo teda vyhrá dnes, zajtra, alebo o týždeň? Bude to predvídateľná rutina, alebo niečo celkom nové, netypické a teda nepredvídateľné? A naopak, ktorý sektor života sa mi podarí v dôsledku mikroskopických zmien zanedbať?

6. Aj keď sa zdá, že držať veľké množstvo informácií je zbytočné a náročné, už sa mi podarilo zažiť veľmi priaznivé obdobie, kedy okolnosti do seba zapadli a ja som sa bol schopný sa výrazne pohnúť vpred. Šlo vtedy len o zhliadnutie množstva filmov, ktoré však takmer vynulovalo môj predtým veľký zoznam. (S veľkým prichádza veľká zodpovednosť!) Navyše som nepociťoval, že by toto obdobie bolo na úkor iných hodnôt. (Huh, rozhodne to nebolo na úkor mojej mzdy.) Táto drobná príhoda zo života bola určená tým, ktorí potrebujú veriť alebo aspoň dúfať, že sa veci dejú v správnu dobu. Občas si zmienenú príhodu o "elektronickej obdobe opierania sa o lopatu" pripomínam aj ja so želaním, aby nastali podobné obdobia aj pre vynulovanie iných zoznamov. Na jednej strane je fajn mať pripravené rôzne činnosti vhodné do iných podmienok, aby sa nestalo, že sa za špecifických podmienok začneme nudiť. Avšak je tu aj skrytý psychologický faktor: mať celé zoznamy vecí ktoré ma zaujali azda môže byť deprimujúce, pretože ich rýchlejšie pribúdanie než ubúdanie si človek môže vysvetľovať ako svoje zlyhanie. Dávnejšie som sa v článku o workoholizme vyjadril takto: "Rozhliadať sa po svete treba s mierou a vo vlastnom záujme musí časť síl vždy smerovať aj ku spracovávaniu predošlých objavov. Treba vedieť, kedy sa pozastaviť, kedy si všimnúť namiesto nového staré, namiesto vonkajšieho vnútorné." 

7. Tak ako žijeme v informačnej dobe, žijeme aj v dobe kalendárov, pripomienkovačov a užitočných aplikácií. Predpokladám, že nepotrvá dlho, kým sa objaví agregátor našich poznámkových blokov. Iné, radiace aplikácie mohli byť navrhnuté aj za použitia znalostných systémov a teda sú efektívnymi poradcami pre zdravý životný štýl. Ak myslíme dopredu, zrejme sa jedného dňa objaví agregátor podobných aplikácií, ktorý bude schopný predpísať každému individuálne tú správnu stravu a cvičenia na základe medicínskych poznatkov, no takisto najzábavnejšie médiá s prihliadnutím na naše poznámky a vyhľadávania, či dokonca momentálnu náladu. Budeme mať možnosť žiť "optimalizovane" po všetkých stránkach naraz - no nebudeme mať v živote o to menej tajomného a prekvapivého?

8. Je iróniou, že máme čas evidovať všetky úžasné možnosti, na ktoré už nemáme čas. No je ešte väčšou iróniou, ak si do (elektronického) diára zapíšeme nápad o tom, ako produkovať menej podobných poznámok.

Toľko z mojich aktuálnych myšlienkových pochodov. Čitateľ aspoň vie, že som to stále ja, keďže aj tento článok má formu zoznamu, ako to u mňa býva zvykom.

 

PS: Stretneme sa nabudúce, keď ma k napísaniu nového článku opäť privedú mikroskopickí bohovia. :) (Alebo keď aspoň doupratujem tie hordy nazbieraných záležitostí.)

PS 2: žiadne fancy pičoviny!