Kniha Life before life výskumníčky Helen Wambachovej nebola od jej vydania v roku 1979 dodnes preložená do slovenčiny, ani češtiny. Jej názov, doslovne preložený ako Život pred životom, zrejme mal naruby obrátiť meno predchodcu, knihy Raymonda Moodyho s názvom Život po živote, ktorú som predstavoval ako jednu z prvých. Aby neboli mená tak jednoznačné, Moody je tiež autorom dvojtitulu: Cesty do minulých životov... Život pred životom. Fanúšikov podobnej literatúry mohli pomýliť aj Joel L. Whitton a Joe Fisher názvom titulu Life between life a veľmi podobne nazvané dielo, Life between lifes, napísal známy regresný terapeut Michael Newton, pri ktorom sa ešte zastavíme.
Vráťme sa však k Helen Wambachovej. Svojou prvou knihou nastavila latku veľmi vysoko, pretože v nej prezentované údaje pôsobili tak, akoby bola na stope buď naozajstným minulým životom, kolektívnemu nevedomiu, alebo inému nehmotnému zdroju objektívne vyzerajúcich informácií. Konštatujem, že druhá kniha nedokázala taký husársky kúsok tromfnúť, stále však priniesla k téme nové a povzbudivé poznatky. Keďže sa mala Wambachová narodiť 18.8.1925, dnes si ku stému a nedožitému výročiu jej narodenia predstavíme jej druhú knihu. Technická šikovnosť, ktorou prevýšila ostatných regresných terapeutov, duch inovátorstva a jej túžba po pravde by nemali byť neprávom zabudnuté, ale naopak, byť vzorom pre výskumníkov pokračujúcich v jej stopách.
Vráťme sa však k Helen Wambachovej. Svojou prvou knihou nastavila latku veľmi vysoko, pretože v nej prezentované údaje pôsobili tak, akoby bola na stope buď naozajstným minulým životom, kolektívnemu nevedomiu, alebo inému nehmotnému zdroju objektívne vyzerajúcich informácií. Konštatujem, že druhá kniha nedokázala taký husársky kúsok tromfnúť, stále však priniesla k téme nové a povzbudivé poznatky. Keďže sa mala Wambachová narodiť 18.8.1925, dnes si ku stému a nedožitému výročiu jej narodenia predstavíme jej druhú knihu. Technická šikovnosť, ktorou prevýšila ostatných regresných terapeutov, duch inovátorstva a jej túžba po pravde by nemali byť neprávom zabudnuté, ale naopak, byť vzorom pre výskumníkov pokračujúcich v jej stopách.
