Mnoho o princípe príťažlivosti

Cieľom tohto článku je zhrnúť všetky potrebné informácie pre používanie princípu príťažlivosti a vysvetliť metódy použitia, na ktoré som narazil. Niektoré myšlienky, ktoré tu uvádzam, sú opačné od bežného zmýšľania spoločnosti, tak dúfam, že nebudú pôsobiť fanaticky.

1. Úvod - čo je to princíp príťažlivosti?

Teória o princípe (respektíve zákone) príťažlivosti tvrdí, že každá emócia priťahuje situáciu, ktorá takúto emóciu spôsobuje. Je to akoby človek vyslal do univerza signál alebo energiu, ktorá sa s časovým odstupom vráti znásobená. Všeobecne platí, že pocity sú ľudskými reakciami na situácie, avšak funguje to aj opačne- pocity priťahujú odpovedajúce situácie a práve toto hovorí princíp príťažlivosti (ďalej len PP). Prinajmenšom by to vysvetľovalo časté reťazové šťastie alebo nešťastie v ľudských životoch. PP je často nazývaný napríklad aj Tajomstvom (The Secret) podľa knihy a dokumentárneho filmu Rhondy Byrne. Tento zákon môžeme považovať za objektívny, teda existuje nezávisle od toho, či o ňom vieme, alebo nie.

Jedinci poznajúci tento zákon sa ho snažia využívať vo svoj prospech rôznymi metódami. Je použiteľný na dosiahnutie ľubovoľného cieľa -od vzťahov, uzdravenia choroby, cez peniaze ku psychickým schopnostiam. Samozrejme neide len o to, čo máme, ale aj o to, kým sme. Toto používanie pozostáva predovšetkým z vyhýbania sa negatívnym emóciám a preciťovania pozitívnych emócií, akoby sme dopredu precítili udalosť, akú si prajeme zažiť, napríklad nájdenie si výborného pracovného miesta. Touto tématikou sa zaoberajú mnohí autori kníh, ktorí majú často blízko k ezoterike a tvrdia, že používaním PP sa dá dosiahnuť všetko, jediné obmedzenia sú v našom myslení.

Pochopiť to, čo som písal vo vyšších riadkoch je ľahké, ale s používaním Tajomstva to je ťažšie, je v tom viacero háčikov. Napríklad je zbytočné preciťovať nejakú udalosť, keď si ajtak myslím, že si ju nezaslúžim, že je to nesprávne, alebo nedokážem uveriť, že sa práve deje. PP funguje neustále, bez prestania vytvárame svoju budúcnosť - teda ak precítim príjemnú udalosť, ale po zvyšok dňa pochybujem o tom, že sa mi splní, neuspejem, pretože som vytvoril viac neúspechu ako úspechu. To znamená, že naše trvalé presvedčenie - ktoré je najsilnejším prianím - nesmie pracovať proti nám. Preciťujeme to, že niečo už máme, nie že niečo chceme, pretože to by len zvyšovalo naše chcenie. Treba si uvedomiť, že toto preciťovanie nie je klamanie samého seba, ale formovanie reality. Je dobré nachvíľu odstaviť svoju racionalitu, ktorá by nám preciťovanie úplne kazila. Takisto nestačí len myslieť na želanú udalosť, ako niekto tvrdí. Treba veriť, nestačí dúfať.

Univerzum, ktoré nám naše "objednávky" odosiela, nerozlišuje dobré a zlé, odosiela to, na čo sa sústredíme. Nepríjemné situácie si priťahujeme do života práve svojím strachom, hnevom alebo odporom. Ak ste niekedy skúsili nemyslieť na niečo zlé, viete, že je to zbytočné, pretože takto na to myslíte ďalej a neúčinne sa to snažíte zapierať. Jedinou možnosťou je to ignorovať a zamerať sa na niečo iné, najlepšie na opak tejto negatívnej myšlienky.

2. Zaujímavosti o PP

a) Koordinačné a subordinačné body

V tejto časti čerpám z knihy Jane Roberts - Sethovy promluvy. Dúfam, že som jednotlivé informácie preformuloval správne, pretože kniha je často ťažko zrozumiteľná.

Koordinačné a subordinačné body sú také body, v ktorých sa prelínajú rôzne roviny reality. Práve vďaka nim funguje princíp príťažlivosti. Ak naša myšlienka alebo emócia dosiahne určitú intenzitu, aktivuje sa niektorý z týchto bodov. Bod zosilní myšlienku, ktorá ho aktivovala a zrýchľuje realizáciu myšlienky, jej premietnutie do fyzického sveta. Čím väčšia bola jej intenzita, tým rýchlejšie bude jej uskutočnenie. Tieto body možno prirovnať k víru, ktorý najprv vsaje naše myšlienky, po čase ich vyplaví stelesnené vo fyzickom svete.

Koordinačné aj subordinačné body sú zdrojmi energie, hlavný rozdiel medzi nimi je v množstve energie.

Hlavné koordinačné body sú 4 (nebolo uvedené kde). Všetky svetové náboženstvá vznikli v blízkosti hlavných koordinačných bodov. Zároveň v ich blízkosti je ľahšie pozorovať vnútorný stav ľudstva, pretože pozitívne aj negatívne myšlienky sa tam uskutočňujú rýchlejšie ako vo vzdialenejších miestach. Koordinačné body (nie len hlavné) je možné vnímať v určitom stave tranzu.

Subordinačných bodov je nekonečné množstvo, teda sú hustejšie rozložené. Majú vplyv aj na bežný život, napríklad prospievajú rastlinám. Niektoré z týchto bodov sú silnejšie, respektíve "vodivejšie" ako iné.

b) Kolektívne vedomie

Čím viac ľudí myslí rovnaké myšlienky a preciťuje rovnaké emócie, tým skôr sa realizujú im odpovedajúce situácie. Príťažlivé sily rôznych jedincov sa teda sčítavajú. Vyplýva to aj z predchádzajúceho odstavca.

c) PP po smrti

Ezoterici zastávajú názor, že po smrti fyzického tela človeka jeho vedomie ostáva v astrálnom (jemnohmotnom) tele a ocitá sa v astrálnom svete. Tento svet je opisovaný ako predobraz fyzického sveta, v ktorom neexistuje čas a priestor. V súvislosti s PP chcem povedať, že v tomto prostredí sa myšlienky stávajú skutočnosťou ihneď. Jednotlivci, ktorí počas života verili na peklo a na to, že si zaslúžia ísť do neho, ho môžu zažiť - nie preto, že by existovalo, ale preto, že si ho vytvoria svojou vierou. Našťastie v ňom neostanú natrvalo.

d) Tajomstvo nie je karma, ale karma je Tajomstvom :-)

Iste poznáte tvrdenie, že každý človek má svoju karmu, že naše zlé skutky spôsobia zlé skutky iných ľudí vykonané na nás, že ak poskytnete pomoc, dostane sa pomoci vám atď. Toto si netreba zamieňať s Tajomstvom. Karma vraj spôsobuje, že "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva". To znamená, že nasmerovanie udalostí ide najprv z vnútra človeka do okolia a potom z okolia k človeku. Podľa Tajomstva "nasmerovanie" udalostí je vždy namierené z vnútra človeka do okolia. To znamená, že ak niekomu pomôžem (/alebo naopak, uškodím) tak tým neprivolávam situáciu, v ktorej niekto pomôže mne, ale iba situáciu v ktorej znova budem nabádaný k pomoci (/škodeniu).

Týmto však nevzniká žiaden bludný kruh, pretože v budúcich situáciách mi ostáva moja slobodná vôľa a budem sa môcť rozhodnúť inak ako v minulosti - v našom príklade: nepomôcť (/neuškodiť).

Podľa môjho názoru je teória karmy náboženský nános v ezoterike, s ktorým sa môžeme stretnúť veľmi často. Myslím si, že karma funguje iba na ľuďoch, ktorí v ňu veria - je to preto, že viera podporuje platnosť myšlienok. Človek si myslí nasledovné: "Urobil som niečo zlé, znamená to, že si zaslúžim trest". A tak trest sa teda dostaví, pretože je pritiahnutý vierou človeka veriaceho na karmu. V opačnom prípade človek vykoná niečo, čo považuje za dobré a verí, že si zaslúži odmenu a tak ju môže dostať. Dostávam sa k záveru, že ak na niekom funguje karma, potom je to len prestrojený PP.

( Podobne je podávaný názor, že zlo vykonané mágiou je hodné horšieho trestu, ako zlo vykonané fyzickou silou. Aký je však medzi tým rozdiel? Nič neprirodzené, či nadprirodzené neexistuje, sú len veci ktoré sa vymykajú známym zákonom ale to znamená, že sa stále riadia vyššími zákonmi. Rozdiel medzi "nadprirodzeným" a prirodzeným je len taký, ako medzi viditeľnými a neviditeľnými vecami - pohľad človeka. Podľa tohto je celkom logické, že ak počujeme o násilí, mali by sme ho tiež nazývať "zneužívaním fyzickej sily" tak ako niektorí ezoterici hovoria o "zneužívaní vysokých duchovných právd" či podobných smiešnych frázach. )

e) Slobodná vôľa

Ak používame PP, naše želanie sa realizuje veľmi pravdepodobne cez slobodnú vôľu iných ľudí. Ak by som napríklad chcel nové zamestnanie, niekto predsa musí rozhodnúť o mojom prijatí. Použitie PP však nemanipuluje vôľu iných. To znamená, že chcieť napríklad dostať darom finančný obnos od konkrétneho človeka môže, ale nemusí byť zbytočné. Výsledok závisí od jeho vôle.

( Ovplyvňovanie vôle je bežné v mágií, väčšinou je používané na vyvolanie sympatií k mágovej osobe u jeho nepriateľa. Týmto sa mág "zbaví" nepriateľa, respektíve nepriateľstva a zabráni horším konfliktom. )

3. Kniha Miluj svoj život od Louise L. Hay(-ovej)

Autorka knihy je psychoterapeutka. Jej život v detstve bol otrasný, no postupne sa so všetkým vyrovnala a nielen to - svojimi vedomosťami pomohla najbližšej rodine a množstvu svojich pacientov. Kniha je zameraná liečebným smerom, dozvedáme sa z nej mnohé o našich názoroch na samých seba. Hayová pri každom zo svojich pacientov hľadá psychické návyky, ktoré zapríčinili ich ochorenia. Mnohí z pacientov, ktorí dostali úlohu pozerať sa do zrkadla a povedať, že milujú samých seba, sa rozplakali, alebo dokonca chceli ujsť. To dokazuje, akú mienku o sebe mnoho ľudí má. Táto mienka vzniká už v detstve, je odpozorovaná od rodičov, súrodencov, alebo celej spoločnosti. Každý z nás by sa mal zamyslieť, či máme tendencie obviňovať samých seba, že sme zlí a prečo. Čo nám prinášajú názory, že sme hlúpi, škaredí, že sexualita je hriešna, alebo že peniaze kazia človeka? Sú to len polopravdy alebo úplné nezmysli, o ktorých sme pravdepodobne presvedčení kvôli spoločnosti a ich následkom je žiaľ znížená kvalita života, pocity viny a menejcennosti, strach, aj vážne choroby. Nezáleží na tom ako dlho sme boli smoliarmi, svoju budúcnosť vytvárame teraz - zmeňme názor a zmeníme svoj život.

Hayová učí svojich pacientov, aby prijímali seba takých, akí sú a boli so sebou spokojní. O takejto myšlienke som počul už dávno, ale vtedy som jej nerozumel, pretože nebola dostatočne vysvetlená. Je -z môjho pohľadu- iné, keď je so sebou spokojný človek, ktorý má na seba vysoké nároky a keď je so sebou spokojný taký, ktorému stačí po svete chodiť s dobrým srdcom a tromi kilami špiny pod nechtami. Potrebné vysvetlenie je tu: Pripomeňme si - to na čo sa sústredíme, rastie. Byť so sebou spokojný, teda neznamená "uspokojiť sa s málom", ale sústrediť sa na to dobré v sebe a tak to rozširovať. Hayová považuje sebelásku za všeliek. Je to mocná podpora, ktorá prináša takú istotu, až prestáva záležať na tom, čo sa deje okolo vás.

- Autorka sa ďalej sústredí aj na odpúšťanie druhým, pretože nedbanliví alebo ubližujúci ľudia sú tiež len "obete obetí".

- Kniha obsahuje aj zoznam psychických návykov s odpovedajúcimi chorobami. Súvislosť medzi návykom a chorobou je v 90-95 % prípadov. Niekoľko príkladov:

Choroba:                    Psychický návyk:

Hluchota                    tvrdohlavosť, odmietanie

Infarkt                        vypudenie radosti zo života

Leukémia                   ubíjanie inšpirácie

Krátkozrakosť            strach z budúcnosti

Žalúdočné problémy  strach z nového

Rakovina                    silný odpor

- Zaujalo ma pekné prirovnanie: Ľudia stojaci na brehu mora. More predstavuje nekonečnú hojnosť, ktorá je každému dostupná. Pre každého je dosť, avšak nie všetci ľudia sú rovnako "bohatí", pretože každý z nich drží nádobu (na vodu) inej veľkosti. Tieto nádoby -väčšie alebo menšie- predstavujú ľudské vedomia a ich schopnosť pripustiť si hojnosť a prijímať ju.

- Ďalšie prirovnanie: Ak niečo pevne držíme v ruke, zabraňujeme týmto zovretím päste dostať na dlaň niečo nové. Týmto sa myslí nasilu nelipnúť na minulosti, starých zvykoch, názoroch, starých predmetoch atď. ale byť pripravený prijať iné. Autorka verí, že ak niečo odíde z nášho života, uvoľní to miesto pre niečo nové a lepšie. Dokonca často vyhadzuje staré predmety, tvrdí že nezaberajú len miesto v byte, ale aj miesto v mysli.

- Ako teda autorka používa PP? Cez pozitívne tvrdenia, ktoré sa majú opakovať aj niekoľko sto krát za deň. Je to pomalý, ale ľahký a spoľahlivý spôsob. Hayová odporúča napríklad tvrdenie "Som so sebou úplne spokojný /-á." opakovať 300 až 400-krát za deň po dobu mesiaca. Ak si myslíte, že si nezaslúžite dobro (čo je častý problém), potom pomocou pozitívnych tvrdení vlastne zmeníte názor a svoje emocionálne vyžarovanie. Určite by vám pomohli tvrdenia ako "Zaslúžim si lepší plat." , "Zaslúžim si dobrých priateľov." a iné. Taktiež je užitočné niekedy si tvrdenia napísať, Hayová si ich dokonca pospevuje.

Po menšom zamyslení mi začalo vŕtať hlavou, či človek používajúci pozitívne tvrdenia z nich má naozaj prospech, pokiaľ ich opakuje automatizovane. Od kamaráta sa mi dostalo odpovede, že so stavom mysle pri tvrdeniach si netreba robiť starosti. Uvedomelé opakovanie sa hodí na krátkodobé ciele, na dlhodobé ciele stačí aj automatizovanejšie opakovanie, ktoré najprv vychádza z uvedomelého a ukladá sa postupne do podvedomia.

(Ak by ste z nejakého dôvodu chceli predísť tejto automatizácii, ale konať čo najuvedomelejšie, môže vám pomôcť ísť na nové miesto, alebo sa doma posadiť či ľahnúť si na také miesto, odkiaľ máte iný, neobvyklý pohľad na okolitý nábytok ako za všedného dňa.)

Keďže hovoriť si popri pozitívnych tvrdeniach ešte aj ich poradové čísla pre orientáciu by len zdržovalo, vymyslel som si malý zlepšovák. Pri každom tvrdení jemne pokrčím jedným z desiatich prstov oboch rúk, pri ďalšom tvrdení nasledujúcim prstom a tak ďalej. Keď vystriedam všetky prsty, potom k celkovému počtu tvrdení pripočítam desať a cyklus opakujem. Pravdepodobne je vám jasné, že pozitívne tvrdenia fungujú rovnako ako na zmenu, tak aj preventívnym spôsobom.

Práca na sebe nemusí byť pre vás len ďalšia "povinnosť", naopak, je lepšie aby to pre vás bola zábava. Neobviňujte sa kvôli chybám ktoré pri tejto práci urobíte, veď sa z nich poučíte.

- ŠPECIALITA: Podľa autorky dokonca funguje, keď si hovoríte pozitívne tvrdenia o správaní sa druhých ľudí k vám. Pre príklad si predstavme kolegu v zamestnaní, ktorý je neprívetivý ku všetkým ostatným. Po používaní pozitívnych tvrdení sa k vám začne správať milo, zatiaľ čo k ostatným ostane nepríjemný. Domnievam sa, že to funguje skôr na báze nejakej mimozmyslovej komunikácie, ktorú opisuje napríklad kniha Tajomstvo príťažlivosti sŕdc. Informácie z tejto knihy v článku neuvádzam, pretože je zameraná iným smerom a nepamätám si z nej skoro nič.

4. Kniha Jak si správně přát (autor Pierre Franckh)

Keďže kniha obsahuje mnoho informácií o ktorých píšem v iných častiach článku, prejdem rovno k tipom:

- Autor nazýva svoju "techniku" úspešným prianím. Tieto priania sú odoslané jednorázovo a je potrebné ich správne formulovať (opäť v prítomnom čase) - kľudne aj do detailov, viacerými vetami. Vyplnia sa totiž tak, ako sme ich formulovali, čo niekedy nie je tak, ako sme ich mysleli. Napríklad autor si prial hrať vo filme "tak aby ho všetci videli". Prianie sa splnilo, no humorné ostáva to, že vo filme hral a bolo ho vidieť, vo svojej roli však nemal povedať nič a tak ho nebolo vôbec počuť. Vo formulovaní by sa nemali používať ani slová so zápornou predponou ne-. Musím poznamenať, že pri niektorých slovách v slovenčine sa mi ani nepodarilo nájsť kladný náprotivok. Ak chceme niečomu zabrániť, je dobré použiť formuláciu v zmysle "Vyhnem sa" alebo "Budem mať pokoj od...".

Formulácia priania môže byť aj natoľko detailná, že by obsahovala napríklad vlastnosti vysneného partnera/partnerky a podobne. Môžeme v nej aj odpovedať na otázky: Kde? Kedy? Za akých okolností?

Zaujímavé je, že formulácie autora vychádzajú z myšlienky, že je preňho niečo vytvorené a určené už teraz a hľadá si to k nemu cestu. Podľa iných zdrojov sa má preciťovať už konečná situácia, no verím, že funguje aj táto metóda.

- Z knihy je postup trochu nejasný. Je približne takýto:

1. Vyhradíme si nerušenú chvíľu, považujeme ju za významnú.

2. Formulujeme svoje prianie.

3. Prianie "odosielame", preciťujeme vďačnosť. Dlhšiu dobu držíme tento pocit vo vedomí - nestačí si len tak nepozorne letmo na niečo pomyslieť.

- Dôležitá je "schopnosť prijímať". Život môže byť ľahký, pokiaľ si to vieme pripustiť. Naša schopnosť prijímania súvisí s naším uvoľnením sa. Ťažšie sa plnia priania tomu, kto akoby stále "bojoval proti svetu" , všetkým sa zaťažoval a psychicky sa namáhal. Je známy výrok, že to, proti čomu bojujeme, pretrváva. Prečo proti svetu bojovať, keď si z neho môžeme urobiť spojenca? Stačí začať mu dôverovať a prenechať na neho svoje starosti, uvedomiť si, že všetko sa deje v náš prospech. Keď sa do takejto miery uvoľníme, všetko sa vyrieši samé. Franckh si vedel takto úspešne priať už v rokoch svojho detstva, avšak v čase dospievania načas o túto schopnosť prišiel kvôli racionálnemu uvažovaniu, ktoré niečo také zapiera. Rozum totiž považuje samého seba za toho, ktorý vie, čo je možné a čo nie, a cíti sa ohrozený, ak sa deje niečo mimo neho.

Myslím, že mne samému sa podarilo účinky uvoľnenia sa a psychického namáhania porovnať pri hraní počítačových hier. Pri namáhaní sa mi darilo stále menej, až som bol čoraz viac nahnevaný, zatiaľ čo pri uvoľnenom hraní sa mi darilo vynikajúco. Je to jednoduchý príklad, skôr pri zábavnej ako vážnej činnosti, avšak o nič menej platný ako v iných oblastiach.

Ak na svoje odoslané prianie vôbec nemyslíme, je isté, že nevytvárame pochybnosti - a tak môžeme na prianie aj kľudne zabudnúť.

- Nedôležité priania sa môžu vyplniť skôr, práve preto, že sa tak psychicky nezaťažujme a sme prístupnejší ich splneniu. Preto sú vhodné na nácvik, kým prejdeme k dôležitejším prianiam. Zároveň týmito menšími úspechmi začneme presviedčať rozum, že priania sa plnia.

- Z viacerých dôvodov môže byť užitočné si svoje priania zapisovať, najlepšie spolu do zápisníka. Prianie vraj získa na sile, ak opustí našu myseľ. Môžeme odkontrolovať, či sa splnilo tak, ako sme ho formulovali. Ak sa prianie splnilo, záznam v zápisníku nám dáva ďalší dôkaz pre racionálne uvažovanie. Kniha prianí sa tak môže meniť na knihu úspechov.

K tomuto môžem pridať aj niečo z vlastnej praxe: Nebavilo ma ostávať stále pri jednej technike a tak som väčšinou na jeden cieľ používal rôzne techniky. Preto bola moja prax dosť chaotická. Som presvedčený, že pozitívne výsledky som už mal. No nie som si istý, ktorá z techník mala na tom najväčší podiel. Preto ak si plánujete robiť takýto zápisník, doporučujem vám zaznačiť aj techniku, akú ste použili. Samozrejme sa hodí napísať aj podrobnosti o splnení priania, čo Franckh zabudol vyjadriť.

- Podľa autora je potrebné očakávanie splnenia priania. V tomto si dovolím zásadne nesúhlasiť, pretože je veľký rozdiel medzi vierou a očakávaním. Očakávanie teda nie je to, čo nám zaručuje úspech alebo radosť, je to len to, čo nás vystavuje riziku sklamania a to zbytočne. Podľa menšieho rozboru svojich pocitov si myslím, že očakávanie môže spôsobiť netrpezlivosť. To je ďalším negatívnym faktorom. Netrpezlivosť je vlastne pocit, že niečo nemáme, teda ňou potvrdzujeme realitu opačnú od nášho želania. Náš cieľ sa nám (paradoxne?) splní tým skôr, čím viac sme trpezlivejší. Očakávanie je možno tou najčastejšou príčinou utrpenia a tak je vhodné zbavovať sa ho.

- Môže byť nevýhodné priať si niečo príliš špecifické, obzvlášť ak si priania nezapisujete. Autor si prial 77 777 mariek. Vyhral automobil, ktorý sa niekoľko mesiacov nedal v autosalóne predať, ani po niekoľkých zníženiach ceny. Po stanovení ceny na 77 777 mariek sa predal takmer ihneď.

( Aký bol zisk autosalónu, o tom sa v knihe nedočítame nič. Ak sa automobil naozaj predal za spomenutú sumu a autosalón mal z predaja podiel, potom autor nedostal celú želanú sumu. Alebo dostal zvyšok peňazí z iného zdroja? To by bolo možné, ak formulácia priania neurčovala, že celú sumu musí dostať naraz a od jedného zdroja.)

- Želania sa často plnia takými prekvapivými spôsobmi a cestami, ktoré by nám ani vo sne nenapadli. Preto je dobré nebyť presvedčený o žiadnom konkrétnom spôsobe, akým by sa nám želanie malo splniť. Bolo by to ako byť zahľadený iba do jedného smeru, zatiaľ čo by sme nezbadali svoj cieľ prichádzajúci inou cestou.

- Realizáciu cieľa vraj urýchľuje také správanie, ktoré odpovedá vyplnenému cieľu, teda "robenie ako". Vysvetlíme si to na peniazoch: Ak si prajem mať viac peňazí, ale s pomyslením, že ich mám málo šetrím každý cent, správam sa naopak ako učí PP. Ako by som sa správal, keby som už dostatok peňazí mal? Pravdepodobne by som aj niečo minul bez akýchkoľvek obáv. Samozrejme to neznamená začať vo finančnej tiesni míňať úplne bezhlavo, len skutkom dokázať, že svoju situáciu neberieme ako problém.

- ŠPECIALITA 1: Pomocou "úspešného priania" môžeme dostať aj odpovede na konkrétne otázky, ktoré chceme. Stačí si priať a byť trochu vnímavý k okoliu. Odpoveď sa k nám dostane napríklad cez nadpisy v novinách, cez slová v rádiu alebo podobne. V tomto nemám prax, no pravdepodobne by mi robilo problém rozoznať odpovede, ktoré som si prial. Preto opäť navrhujem zlepšovák: Do svojho priania formulujte aj to, že odpoveď je veľmi výrazná, že si ju musíte všimnúť a ľahko ju rozoznáte. Týmto by ste sa mali vyhnúť pochybnostiam o tom, či text ktorý sa k vám dostal je, alebo nie je odpoveďou.

- ŠPECIALITA 2: Autorovi dokonca funguje, že sa mu želania plnia do časového limitu, ktorý si určí. Predpokladám, že tento čas je súčasťou formulácie priania. V celej knihe som nenašiel ukážku takto časovo limitovaného priania. Myslím, že by malo byť nasledujúceho tvaru: "Ďakujem, že už teraz je pre mňa rezervované XY a dorazí do Z dní." 

- Pocit vďačnosti má tiež svoje využitie. V prvom prípade sa zameriame na všetko dobré, čo vo svojom živote už máme a funguje tak ako chceme. Ak sme za to vďační, rozmnožujeme dobré a skrášľujeme svoj život. V druhom prípade ďakujeme dopredu za to, čo sa ešte len má splniť. Autor ho používa na akési potvrdenie a odoslanie želania. Takéto ďakovania som dokonca videl aj v kníhkupectve, alebo v zoologickej záhrade na tabuliach, ktoré majú usmerniť správanie zákazníkov. V ZOO to bolo: "Ďakujeme, že nás nekŕmite." (Hmm, je to dobre formulované, ak to obsahuje zápor?)

- Neľakajte sa, ak sa vám stane niečo, čo v tom momente považujete za negatívne. Veľmi pravdepodobne to bude nakoniec k vášmu prospechu. Napríklad môžem zmeškať autobus, a tak počkám na ďalší, v ktorom stretnem starého známeho, ktorého som dlho nevidel.

- K splneniu nášho priania nás môže doviesť intuícia - napríklad v prípadoch, keď niečo hľadáme. Ak intuíciu nepočúvneme, nič sa nestane, prianie sa dostaví inou cestou.

- Zlé názory odstránime tým, že vypátrame dôvod, prečo si ich myslíme, kto nás k nim ovplyvnil, v akej dobe vznikli, aké udalosti nás o nich presvedčili.

- Ak nás napadajú pochybnosti o tom, že prianie sa splní, neprisudzujme týmto myšlienkam žiadnu silu. Takto nebudú narušovať priebeh splnenia. Je plne logická otázka: Prečo stále pochybovať o tom dobrom? Prečo nezačať pochybovať o zlom? Dá sa povedať, že neexistuje nedôvera, ale len dôvera v nesplnenie. To má opäť znamenať, že víťazí silnejšie prianie, teda funguje to, len sme to nevyužili vo svoj prospech.

- Ďalšou chybou z ktorej sa Franckh poučil, bolo keď chcel písať knihy. V bare ho sám od seba oslovil nejaký vydavateľ, ktorý mu ponúkal, že bude vydávať jeho práce. On sám však na to ešte nebol psychicky pripravený, bol presvedčený že nevie písať. Je teda možné dostať vďaka úspešnému prianiu aj príležitosti, na ktoré ešte nie sme pripravení.

- Autor tvrdí, že energia iných ľudí pôsobí tiež na naše prianie. Preto je dobré zo začiatku mlčať o svojom želaní, kým sa nesplní, alebo kým nie sme pevne rozhodnutí dosiahnuť ho. Zosmiešnenie zo strany iných ľudí by nás mohlo odradiť, kým naša myšlienka ešte nie je dosť silná.

- V závere knihy sa autor venuje dosť podstatnej otázke, či po splnení svojich želaní budeme šťastnejší. Splnené priania menia náš život aj naše osobnosti, takže nad týmito dôsledkami by sme sa mali zamyslieť ešte pred tým, než si niečo prajeme. Sme naozaj pripravení prijať, to čo chceme? Ak túžime pracovať vo veľkej firme, neznamená to napríklad, že sa budeme musieť presťahovať? Možno povedať, že ak v sebe nevieme nájsť šťastie teraz, tak ho nenájdeme ani po splnení želaní, pretože šťastie pramení z vnútra. Vždy keď dosiahneme svoje ciele, vraj príde niečo nové, po čom budeme túžiť.

5. Moja prax

Keď som sa prvýkrát dopočul o Tajomstve z dokumentárneho filmu, uveril som že takto funguje. V tejto fáze som sa ho ešte nesnažil uplatniť na konkrétne zámery. Iba som si začal dávať pozor na negatívne myšlienky o svete a sebe samom, a vymieňať ich za pozitívne. Postupne som si na to zvykol stále viac, až sa negatívne myšlienky prestali objavovať. Takto to trvalo asi rok. Časom som dostával odpovede na svoje otázky a rozumel som Tajomstvu stále viac, a tak som sa snažil využiť ho na ovplyvnenie udalostí. Ako som už spomenul, moja prax bola chaotická, pretože na jeden cieľ som používal viacero techník. Najčastejšie však používam nasledovnú a pravdepodobne mala aj najväčší podiel na plnení:

Jednoducho si ľahnem, zavriem oči, akoby som šiel meditovať. Vyčistím si hlavu od vonkajších vplyvov, prestanem sa na nich zameriavať. Potom si formulujem svoj cieľ, len jednou vetou a uverím, že v tomto momente je už dosiahnutý. Začnem sa sústrediť na emócie - nepreciťujem tak celkom dosiahnutý výsledok, ale lepšie povedané radosť z dosiahnutého výsledku. A to čo najintenzívnejšie. Na vytváranie obrazov v mysli sa nesústredím, ak nejaké vznikajú, tak skôr ako vedľajší produkt. Tento spôsob mi niekedy zaťažuje hrudník a občas aj stred čela. Preto nezaškodí aj trocha opatrnosti, nespôsobujte si bolesť. Nevýhoda je možno tá, že pri tomto emocionálnom vypätí zrejme niesom veľmi uvoľnený, takže je to možno technika "hrubej sily". Potencionálnou, ale nie preverenou výhodou je, že vďaka takýmto a podobným meditáciám by ste mohli vedieť lepšie ovládať svoje emócie aj počas bežného dňa.

Niekoľkokrát som skúšal aj iný postup:

Menej intenzívnu (nie maximálne) emóciu som sa snažil v sebe držať dlhšiu dobu, počas klasického dňa. Darilo sa mi to celkom dobre, ale zvyklo sa potom stať, že som bol o niekoľko hodín, alebo na ďalší deň unavený a so zlou náladou. Raz sa stal opak, že som chcel znova cítiť úspech, akoby bol úspech návykový. Už som ho však nevedel tak dobre zadržiavať.

Domnievam sa, že v prospech priania pracuje aj akékoľvek uvoľnenie tela a mysle. Jeden večer som bol v miernom opojení z alkoholu (piva a vína) a použil som moju prvú opísanú techniku. Prvé následky môjho priania sa prejavili už na druhý deň, asi o 10 hodín od meditácie. Bola to náhoda? Skutočne alkohol uvoľňuje telo, ale funguje len na odstavenie pochybujúceho rozumu?

( Gérard Encausse píšuci pod menom Papus hovoril o malých množstvách alkoholu ako o takzvanom magickom dráždidle na ľahšie vytváranie nových nápadov. Neváhajte, intoxikujte sa v záujme Tajnej vedy! :) )

Som presvedčený, že sa mi už podarilo ovplyvňovať udalosti, pretože v niektorých prípadoch sa mi ukázali akoby "znamenia", že to tak bolo. Zatiaľ som však nemal tak dobré výsledky v pokusoch o liečenie svojho tela. Možno je potrebné na liečenie tela používať viac viery ako radosti. Je však ťažké veriť tvrdeniu, že som už zdravý ak neustále pri pohľade na seba vidím niečo iné. Ľahšie sa dá veriť tomu, že sa práve liečime. Takéto tvrdenie v sebe ale obsahuje riziko, že sa liečenie bude stále naťahovať.

6. Moje úvahy

- Človek prirodzene vyjadruje svoju radosť a víťazstvo zdvihnutím rúk nad hlavu. Možno toto gesto niečo mení v ľudskom tele a tak by mohlo byť užitočné pre používateľa Tajomstva.

Keďže Hayová odporúča spev, myslím že rovnako dobre by fungovalo zakričať si od radosti, alebo si pustiť hudbu, aká v nás spôsobuje eufóriu a pri jej počúvaní sa tešiť z cieľa. Ešte efektívnejší by mal byť tanec, pokiaľ sa naozaj vybláznite z radosti. Akoby hudba a tanec vytvárali časť radosti, ak však uveríme, že celá naša radosť pochádza z vyplneného cieľa o to viac energie sa na realizáciu odošle. Dúfam, že táto moja dedukcia je správna.

- To čomu veríte, je dôležitejšie ako to, čo vnímate. Aj mne to znie už trocha fanaticky, no vysvetlíme si to na známom vedeckom príklade. Svojím zrakom vnímame svoje telo a okolité predmety ako súvislé a pevné. Pritom však vieme, že sa skladáme z atómov, ktoré neprestajne kmitajú. Medzi jedným a ďalším atómom je voľný priestor, rovnako ako medzi atómovým jadrom a elektrónmi. Skutočnosť je teda iná, ako ju vnímame. Ja dokážem na malú chvíľu uveriť takmer hocičomu, ak chcem. Úvaha, ktorú som chcel k tomuto doplniť je nasledujúca: Ak máme veriť univerzu, neznamená to veriť aj samému sebe, alebo ostatným ľuďom, keďže sme súčasťou univerza?

- Ak sa nám niečo dlhodobo nedarí napríklad cvičenie alebo podobné činnosti, stáva sa, že strácame chuť pokračovať v tom, vzdávame sa. Pre tieto prípady by nám mohlo byť užitočné tvrdenie "chcem...", o ktorom sme sa v inom kontexte učili, že je nesprávne. Tvrdenie "chcem..." neuskutočňuje cieľ, ale vyvoláva v nás chuť umelým spôsobom. Ak si takto vytvoríme chuť pokračovať a budeme s ňou pristupovať k činnosti, mohli by sme sa v nej zlepšovať týmto nepriamym spôsobom.

- Nie som si istý, či funguje priať si niečo pre iného človeka. Želanie pomôcť by však podľa mňa fungovať malo, pretože v ňom figuruje osoba, ktorá si praje. Nespoliehajte sa však na to, že vám bude prejavená nejaká vďačnosť.

- Dve rady ktoré som dostal: 1. Potrebovať niečo znamená potvrdzovať, že to nemáme, na rozdiel od chcenia. 2. Veci, čo chceme zmeniť nebrať ako problémy, ale ako skutočnosti, ktoré chceme vylepšiť.

Obe rady podľa mňa poukazujú na negatívne vplyvy, ktoré spomaľujú alebo rušia realizáciu našich prianí. Podobne ako netrpezlivosť, aj bezradnosť zosilňuje nevyhovujúcu skutočnosť. Teda by sme mali byť zmierení so súčasnou situáciou - tým sa okľukou vraciam ku knihe Miluj svoj život.

- Počul som aj tvrdenie, že dosahovanie cieľov zaisťuje vôľa a viera je len jej vyjadrením. Ja sa zatiaľ riadim tým, čo je napísané vyššie, pretože toto hľadisko nemám dostatočne naštudované. Nechcem zmiasť čitateľov na koniec článku, uvádzam to len pre úplnosť. Rád by som sa vyhol kritike, že sa mýlim, tak ako sa pravdepodobne mýlia obhájcovia karmy. Počul som o prípadoch, v ktorých vystupovala sila vôle, napríklad si nejaká žena vyliečila bradavice do presne určeného dátumu. Vôľa spolu s imagináciou sú najhlavnejšími nástrojmi v klasickej mágii.

Ďakujem všetkým, od ktorých som čerpal cenné informácie, rovnako všetkým, ktorým sa to chcelo prečítať až do konca. Na záver motivačná myšlienka, ktorá mi napadla pri čakaní na autobus MHD: Cieľ je možno za rohom - nevidno ho, ale je blízko.