Konstantinos – Upíři žijí

Pozitíva: okultná časť o psychickom vampirizme, autorova osobná skúsenosť, obrázok na obale knihy :)

Negatíva: trochu prehnane preložený názov (v originále Vampires), preklad slova Wicca na „vika“

Knihu som prečítal za: 3 dni

Kniha vyšla v češtine v roku: 2007 (druhé vydanie)

            Prvá časť tejto knihy je skôr mytologická, zaoberá sa rôznymi bytosťami s vampírskymi črtami, v existenciu ktorých verili rôzne komunity v iných častiach sveta a v iných dobách. Nájdeme tu aj niekoľko prípadov, v ktorých malo ísť o pôsobenie upírov- nemŕtvych, ale aj príbehy historických osobností obvinených z vampirizmu. Ako ďalšie v poradí sú listy od súčasných anonymov, ktorí sa z nejakého dôvodu samy považujú za „upírov“ a metódy, aké mali proti upírom pôsobiť. Druhá časť tejto knihy je okultnej povahy a zaoberá sa psychickými upírmi – nezámernými ako aj zámernými, ich metódami odsávania energie a obranou proti nim. Autorova odbornosť v okultizme ma milo prekvapila, neočakával som, že bude na takej úrovni.

Čo hovoria staré záznamy

            Dôležité pre začiatok je uvedomiť si, že všetky historické výpovede o upíroch sú úplne iné, ako romány o týchto tvoroch napísané neskôr. Ľudia, ktorí prvú literatúru o upíroch písali, ju považovali za literatúru faktu a často boli učencami. Staré popisy hovoria niekedy o upíroch, ktorí pôsobia telesne a inokedy o takých s vlastnosťami prízraku. To by bolo najhlavnejšie delenie na 2 skupiny.

            Telesných upírov neopisovali v plášti, ale v rubáši, teda tak, akoby mali práve vstať z hrobu. Nemali byť ani bledí a chudí, ale s nádychom červenej farby v koži a nafúknutí kvôli presýteniu krvou. Mali mať ostré zuby, ale nie abnormálne dlhé. Tiež mali mať nadprirodzené, červené oči.

            Upír v podobe nehmotného ducha mal útočiť na ľudí v noci počas ich spánku. Levituje, prechádza cez hmotu, nejaké puto ho spája s mŕtvou telesnou schránkou. Obeť môže ale nemusí rozoznať jeho identitu, opisujú ho ako temnú siluetu, niekedy zazrú tvár iba na okamih. Ďalej obete opisujú pocit niečoho ťažkého na hrudi a paralýzu celého tela, teda nemôžu sa hýbať. Niekedy sa zdá, že prechádzajú z nehmotnej podoby do telesnej podoby.

            Oproti románovým upírom či mytologickým sa v záznamoch nehovorí nič o tom, že by telesní upíri mali mať nejaké zvláštne schopnosti, alebo žeby im škodilo slnko.

Príklady na mytologických upírov

            Sumeri verili v bytosť zvanú ekimmu, ktorá si stále bez oddychu hľadala obete, nehovorí sa však priamo o satí krvi. Vznikala nedbanlivým pochovaním alebo násilnou smrťou človeka. Je skôr nehmotného charakteru, trýzni obete pokým kňaz či kňažka nevykoná exorcizmus.

            V oblasti Iraku verili na ghúlov, čo môžu byť živé alebo mŕtve tvory, ktoré sa živia jedením pozostatkov tiel alebo napadnutím živého. Ghúl sa môže zmeniť na odlišnú formu bytosti, ak bol predtým živý a umrel.

            Bohyňa Kálí v Indii má upírske črty a je tak zobrazovaná – s tesákmi, či v krvavom kúpeli. Uctieval ju thugský kult.

            V oblasti Malajzie to bol zas langsuir – tvor, ktorý má vzadu na krku otvor k satiu krvi. Stávala sa ním žena, ktorá umrela pri pôrode a jej dieťa bolo mŕtvo narodené. Bolo jej možné vrátiť normálny život, ak otvor na krku zapchali vlastnými vlasmi a nechtami tejto postihnutej ženy.

            Čiang-ši v Číne mal trhať svoje obete na kusy a pojedať, vznikol násilnou smrťou. Musel však utiecť pred pochovaním, inak nemohol opustiť svoj hrob.

            Africký obajifo je čarodejnicou, ktorá opúšťa svoje telo a vysáva v noci obete. Popis je teda celkom blízky popisu psychického upíra, ďalej autor naznačuje, že krv môže byť v tomto prípade metaforou pre energiu.

            Najintenzívnejšia viera na upírov bola v Európe. Starogrécky mýtus hovorí o Lamii, ženskej bytosti s hadím telom napádajúcej deti. V Rumunsku verili podobne ako v Afrike na nehmotných útočníkov zvaných strigoi vii, ktorí neboli nemŕtvi, ale živé osoby opúšťajúce telá. Psychický upír v Južnej Amerike bol nazvaný asema.

Pátranie po upíroch

V minulosti bolo poznanie procesu rozkladu ľudského tela na slabšej úrovni, preto sa každé telo mohlo zdať „podozrivým“, že v noci vstáva, aby sa nasýtilo krvou. „Lovcom upírov“ bolo podozrivé živšie pôsobenie tela a červenkastý nádych kože. Toto nastáva, keď opadne vrchná vrstva kože a ostane na tele spodná vrstva kože. Telo sa ďalej aj nafúkne, kvôli činnosti plynov pri rozklade. V dôsledku toho sa z tela vytláčajú tmavé tekutiny v miestach, kde majú najmenší odpor – telesnými otvormi. Telám starších osôb môžu zmiznúť vrásky, čím vyzerajú mladšie. V konkrétnom prípade, keď kolom prebodli telo srbského vojaka Arnolda Paole-a, z jeho hrdla vyšiel zvuk. Podľa autora to tiež mohli spôsobiť plyny v tele.

Čo vytvára istý dojem vierohodnosti v prípadoch, keď mal byť upírom zosnulý človek, je fakt, že ľudia v dedinách skutočne umierali po sťažnostiach na útoky. V prípade Petra Plogojowitza umrelo 9 ľudí za 1 týždeň, pričom sa útoky neopakovali po spálení jeho tela. Na tomto prípade bolo zvláštne, že telo vraj nevydávalo zápach. Dá sa o tom však pochybovať, pretože nevieme, v ktorom ročnom období bolo telo vykopané a takisto v tejto dobe -okolo roku 1725- ešte ľudia zo Srbska nedbali na svoju hygienu a tak nemuseli zápach rozlíšiť. Ľudia unavení z napadnutí upírov sa po likvidácii tela zvykli uzdraviť, čo mohlo a nemuselo byť placebo efektom.

Verilo sa aj, že osoba vyhostená z cirkvi nemá po smrti pokoj, pretože exkomunikácia je vlastne prekliatie. Zaujímavou teóriou je, že takzvaný upír mohol vzniknúť posadnutím mŕtveho tela démonom, pričom mu krv slúžila ako výživa. Preto upír mohol útočiť aj na rodinných príslušníkov nebožtíka a bál sa svätých symbolov.

Likvidácia „nemŕtvych“

Iste ste už počuli o metódach, ktoré mali zlikvidovať telo upíra, prípadne aj o ich preventívnej aplikácii na pozostatky osôb, ktoré ešte nikto neobvinil z útokov. Časté bolo prebitie tela kolom, ktoré malo zničiť srdce v tele (inokedy bolo vybrané z tela), alebo pribiť telo k zemi, aby nemohlo vstať. Hlava sa od tela často odsekla a premiestnila, aby si ju upír nemohol znova nasadiť. Niekedy sa hlava nasadila na telo obrátene – tu nechýba autorovi vtipná poznámka, že takto by stále mohol upír chodiť dozadu. Niekedy sa telo spálilo.

            Inými metódami sa ľudia snažili upírov držať od svojho domu. Rozsypávali zrno, pretože verili, že upír bude musieť spočítať jednotlivé kúsky a to mu bude trvať až kým vyjde slnko. Verilo sa, že upíri neznášajú pach cesnaku, alebo síry, chcú sa vyhnúť ostrým predmetom a dokáže ich zahnať zrkadlo – tým, že v ňom nič neuvidia, prípadne tým, čo uvidia. Ďalej sa ukladali nebohému do truhly náboženské predmety, ktoré mali zabrániť zlému duchu zmocniť sa tela, alebo telu opustiť truhlu. Problematika týchto predmetov je rozsiahlejšia – je možné aj to, že predmety sa dajú nabiť istým druhom energie. Náboženské predmety mohli fungovať ako ochrana vďaka viere ich používateľov. Podľa niektorých románov má ísť o predmety, ktoré mŕtvy uznával za života.

            Populárne bolo aj vkladanie predmetov do úst nebohého – ústa boli považované za bránu, ktorou duša môže z tela vystúpiť alebo do tela vstúpiť. Zabraňovalo sa tým posadnutiu tela, alebo naopak, zlej duši, aby opúšťala telo. Ak duša mala pokračovať v inej existencii, vraj odišla z tela hneď po smrti, ak však neodišla, mala nekalé úmysly a bolo jej potrebné zabrániť pôsobiť vo svete. Takáto úvaha, prisudzujúca upírom nehmotnú podobu vysvetľovala, prečo môže upír útočiť bez toho, aby porušil pôdu na svojom hrobe. Paradoxne sa neuvažovalo, ako si do hrobu prenesie celkom hmotnú krv, ktorú mal vysať.

Historické osobnosti obvinené z vampirizmu

            Okrem slávnejších osobností ako Vlad Dracula či Alžbeta Báthoryová sa tu dočítame aj niečo o francúzkom šľachticovi menom Gilles de Rais. Narodil sa v roku 1404, patril k vyšším vrstvám a stal sa slávnym vojakom, spolubojovníkom Jany z Arku. Ostatným šľachticom sa zrejme stal podozrivým kvôli svojmu záujmu o mágiu a alchýmiu. Obvinili ho z únosov miestnych chlapcov, ktorí zmizli. Sám Gilles sa priznal k týraniu, vraždám a pitiu krvi týchto chlapcov, čo bolo priznanie samozrejme až po mučení. Preto nám ostáva nejasné, čo sa skutočne stalo. Popravili ho v roku 1440.

(O tomto šľachticovi vydala v roku 2008 skupina Cradle of Filth album nazvaný Godspeed on the Devil’s Thunder.)

Listy od „upírov“

Autor podal inzerát do svojej organizácie Vampire Information Exchange, aby mu napísali ľudia, ktorí samy seba považujú za upírov. Dostal 82 listov z ktorých mnohé iba imitovali románových upírov. Od odosielateľov, ktorí dokonca samy seba považovali za nesmrteľných, prišli listy s hrubými gramatickými, ale predovšetkým historickými chybami čo ich „nesmrteľnú existenciu“ vyvracia.

Z ostatných vyplývajú nasledovné črty týchto ľudí:

- Cítia vnútornú túžbu, nutkanie piť krv. Stačí jej malé množstvo, aby sa upokojili, boli spokojní či dokonca cítili extázu. Niekedy by sa tejto túžby chceli zbaviť, aby im neprinášala utrpenie.

- Majú radšej noc, kedy cítia svoje zmysli zaostrené. Tiež mávajú dobrú intuíciu či empatiu.

- Cítia sa byť iní ako ostatní ľudia, bývajú osamelí a majú záujem o nadprirodzeno.

- Majú pokožku náchylnú na spálenie, pričom na slnku cítia nevoľnosť, spomalia sa. Aj ich oči sú citlivé.

Jeden z odosielateľov predložil zaujímavú teóriu, že fyzický upír mohol útočiť v dedinách oblečený v rubáši a keď ľudia zničili nejaké telo nedávno pochovaného nebožtíka, presunul sa do inej dediny. Dedinčania boli spokojní v domnení, že svoj problém vyriešili a jediný útočník mohol takto vytvárať zdanie vampírskej epidémie aj na rozsiahlom území.

Ďalší odosielateľ je presvedčený, že krv nesie vitálnu energiu a upír, ktorý ju požíva viac ako treba, získava schopnosti ako sú výbušná sila a rýchlosť, ale aj manipulácia mysle.

Záujemcov o pitie krvi autor varuje pre hlbokými zraneniami, chorobou AIDS, ale aj pred prenosom baktérií z úst do rany. Vypitie väčšieho množstva krvi ako 2 dcl spôsobuje vracanie. Psychická potreba piť krv sa nazýva Renfieldov syndróm, podľa postavy z románu Dracula.

 / Ak si spomínam správne, potvrdenie pokrvného bratstva bolo v indiánskych kmeňoch vykonávané nie priložením otvorených rán na seba, ale vzájomným pitím krvi, ktorá bola zriedená s vodou. /         

Psychickí upíri

Psychických upírov rozdeľujeme na zámerných a nezámerných. Nezámernými upírmi bývajú starí alebo trvalo chorí ľudia, ktorí si už nedokážu dostatok energie vytvoriť samy. Nie sú si vedomí toho, že energiu odsávajú.

Zámerní upíri podľa autora pokračujú v odsávaní energie pre udržanie svojho astrálneho tela aj po smrti, pretože astrálne telo si vraj nevie samo vytvoriť energiu na prežitie. Je pritom možné, že ostane zachovalé aj fyzické telo mŕtveho.

Zážitky vykazujúce znaky psychických útokov podrobne skúmal David J. Hufford a rozpoznal 4 základné znaky týchto zážitkov:

1.Zážitok nastáva tesne pred zaspatím alebo pri prebudení.

2.Obeť vidí, počuje, alebo cíti, že sa k nej niečo blíži – vidí siluetu, červené oči, alebo môže počuť zvuk vetra. Pociťuje hrôzu skôr než zazrie bytosť.

3.Obeť cíti tlak na hrudníku, bez ohľadu na pozíciu bytosti.

4.Obeť je paralyzovaná, nemôže sa hýbať a hovoriť. Paralyzácia nastáva zo strachu alebo z manipulácie bytosti.

Po týchto útokoch obete znova zaspia, čím sa im doplní časť stratenej energie. To, ako veľa z upíra vníma obeť závisí podľa autora jej senzitivitou. Tento druh útoku je možný aj cez deň, ak obeť spí. Upír sa nemusí obete dotknúť, stačí ak sa prekryjú ich astrálne telá, ktoré prečnievajú nad pokožku. Huffort vytvoril dotazníky, z ktorých zistil, že 23% opýtaných sa zobudilo paralyzovaných a mnoho z nich uviedlo aj iné spomenuté príznaky.  Formulár nenaznačoval, čo sa snaží zistiť - bol zostavený nesugestívne.

Existujú však aj iné typy útokov, prvý z nich sa realizuje fyzickým dotykom. Človek vydáva energiu tou rukou, ktorú používa majoritne, pričom opačnou rukou energiu čerpá – väčšina ľudí teda čerpá energiu ľavou rukou. Astrálne telo si na schopnosť brať energiu zvyká a neskôr vytvára úponky, ktoré túto funkciu plnia pri tesnom priblížení k iným ľuďom. Posledné štádium tvorí satie energie vďaka zameraniu pohľadu, avšak tak ďaleko sa pravdepodobne nedostanú nezámerní upíri.

Autorove skúsenosti s vampirizmom

V roku 1993 sa Konstantinos stretol prvýkrát s psychickým vampirizmom osobne. Bol na oslave v dome svojho kamaráta z kapely. Na tejto oslave sa zúčastnila aj žena vo veku asi 50 rokov, ktorej diagnostikovali rakovinu. Konstantinos sa cítil unavený, ocitol sa vo zvláštnom stave vedomia, na prahu spánku. V tomto stave uvidel úponky vychádzajúce zo spomenutej ženy k iným hosťom, mala okolo seba aj tmavo purpurovú auru. Evidentne si neuvedomovala, že pomocou úponkov astrálneho tela odsáva energiu ostatným na oslave. O tom, čo Konstantinos videl sa porozprával s matkou svojho kamaráta, ktorá už mala nepríjemné tušenie. Prežila totiž nočný útok, v ktorom zazrela purpurové svetlo a stočeného hada na svojej hrudi, ktorého hlava nadobudla tvár starej pani. Vysvetlil jej teda, že to staršia pani robí nevedome a odporučil magické očistenie svojho domu. Následne sa o 8 dní opakoval už len úvod útoku – matka Konstantinovho kamaráta cítila niečiu prítomnosť a videla slabé purpurové svetlo, ale ďalšie fázy útoku nenastali.

Druhý prípad, s ktorým sa autor stretol je tajomnejší a znepokojivejší. Pozná ho však len z rozprávania. V roku 1994 viedol Konstantinos prednášku o parapsychologických fenoménoch a po skončení za ním prišiel asi 30-ročný muž. Sťažoval sa na divnú atmosféru v novom dome a pocit, že prechádza pavučinami. Neskôr bol v dome vždy unavený, no lekár nenašiel príčinu tejto únavy. Včas ráno sa zobúdzal neschopný pohnúť, v strachu. Nad sebou videl stojace temné siluety, bolo ich asi 6 až 7. V okne sa objavilo purpurové svetlo, začul svišťanie. Zo svetla pomaly prišla postava, ktorá ho zhora prikryla. Cítil tlak na hrudi, videl červené oči, neúspešne sa snažil kričať a omdlel. Zobudil sa slabý, nešiel do práce.

Na ďalšom stretnutí s Konstantinosom už mal na čele hrču. Vo svojom dome počul bzučanie a keď chcel zistiť, čo zvuk spôsobuje, niečo ho udrelo a vymrštilo do steny. Otočil sa a videl posteľ stáť na hrane. Niečo hnedé a priehľadné zo bzučania vytvorilo vetu, aby nehovoril o „ich spoločenstve.“ Z tohto stretnutia chlapík odišiel, nechal po sebe odkaz, že sa do domu nevráti a aby ho Konstantinos nehľadal.    

Obrana proti psychickým upírom

Autor považuje okultizmus v istom zmysle za vedu budúcnosti. Predkladá nám niekoľko spôsobov, ktoré zabraňujú psychickým útokom, nielen upírskym.

a) Očista tela, ktorá sa vhodne robí pri kúpeli či sprche. Je to skôr prípravné cvičenie, ktorého podstata je pri fyzickej očiste vizualizovať a cítiť, že sa prečisťuje aj naša aura. (Aby bolo jasné, myslím, že tu autor používa slovo aura ako synonymum astrálneho tela.)

b) Zapovedací rituál – slúži na vyčistenie miestnosti od negativity, do vyčisteného priestoru nebudú môcť upíri vstúpiť. Podľa jeho postupu sa priestor kruhu očisťuje štyrmi elementmi, ktoré sú zastúpený štyrmi pomôckami. Inak sa podobá na rituály rovnakého typu, používané pred a po magickej operácií. Iné názvy pre tento druh rituálov sú: centrovací rituál, banishing.

c) Pretrhnutie pút. V prípade opakovaných útokov je možné, že upír po sebe zanechal akési úponky, aj keď nie je v blízkosti. Preto sa snažíme vnímať, či takéto úponky na sebe máme a následne vizualizovať ich odseknutie. V prípade, že ich necítime, vizualizujeme úponky a potom ich odseknutie.

d) Programovanie astrálneho tela. Autor ho odporúča opakovať aspoň raz do mesiaca, dobre sa robí v sede, ale aj ležmo. Predstavujeme si, že s nádychom nafukujeme svoje astrálne telo, až kým sa nafúkne do veľkého objemu v tvare bubliny. Potom z neho necháme vyrásť bodce a sústredíme sa, aby nás vždy chránil tento štít. Nakoniec stiahneme bodce a telo vrátime do normálneho rozmeru. Po ukončení sa zameriame na každodenné činnosti.

Porovnanie knihy s inými informáciami

Iné zdroje hovoria o tom, že tiaž na hrudi behom nočných útokov vidia obete v tvare netopiera, sovy, či iného zvieraťa.

            Rád by som pripomenul stretnutia s bytosťami, ktoré podľa opisov pripomínajú psychických upírov. Prvým typom bytosti sú takzvaní Shadow People, ktorí sú pozorovaní pomerne často, hlavne v noci v rohoch izieb. Sú to vysoké tmavé siluety, ktoré pôsobia ako pozorovatelia. Zriedkavejšie majú červené oči. Rýchlo sa pohybujú bez zvuku. Napriek tomu, že na ľudí neútočia, sa ľudia desia ich prítomnosti – majú pocit strachu, prítomnosti zla. Druhým typom bytosti je Mothman, ktorého opisujú s veľkými krídlami (ktorými pri lete nezvykne mávať) a červenými očami, pričom sa vyskytuje na miestach, kde sa stanú nehody, katastrofy. Pôsobí agresívnejšie, v jednom prípade akoby prenasledoval ľudí, v inom nedovolil vstúpiť baníkom do bane, ktorá sa o chvíľu zrútila.   

            V závere knihy Magie autora Josefa Veselého ma najviac zaujali nasledovné informácie:

a) Upír je astrálne telo mŕtveho človeka, ktoré má stále spojenie s fyzickým telom, ktoré odoláva rozkladu. (potvrdzuje informácie vyššie)

b) Upíri sa v dnešnej dobe vyskytujú len zriedkavo a priživujú sa fluidom z krvi preliatej pri autonehodách, nie sú teda útoční. Väčším nebezpečenstvom je vysávanie živými psychickými upírmi.

c) Odsávať energiu môže človeku aj jeho elementár, teda služobná bytosť vytvorená mágiou. Toto riziko hrozí len pri elementároch vytvorených na viaceré použitia, tieto sú časom nebezpečnejšie.