Podivný dům vysoko v mlze – úvaha nad symbolikou

Poviedka Podivný dům vysoko v mlze patrí ku „snovým poviedkam“ Howarda Phillipsa Lovecrafta. To znamená, že nie je hororová, rozpráva skôr o snoch a túžbach, ako o niečom desivom. Už keď som ju čítal prvýkrát, všimol som si, že sa zdá, akoby mala hlbší (okultný) symbolizmus, bez ohľadu na to, či tam bol vložený úmyselne, alebo nie. Práve vďaka tomu, že ide o poviedku bez dramatického deja, si myslím, že môžete bez obáv prečítať moje prerozprávanie celého príbehu, a následne pokus o jeho výklad.

Príbeh

Vysoko nad mestom Kingsport sa týči útes, ktorý ľudia vnímajú skoro ako súčasť oblohy. Všímajú si polohu súhvezdí vzhľadom na tento útes. Okraj útesu im pripadá ako okraj sveta. Na vrchu útesu je prastarý dom, ľudia tvrdia, že je tam od nepamäti a boja sa k nemu šplhať. Klebety hovoria o bytostiach, ktoré vylietavajú z domu cez dvere umiestnené smerom k prázdnote vzduchu. O majiteľovi hovoria, že sa „rozpráva s rannými hmlami“.

Do Kingsportu prichádza Thomas Olney so svojou rodinou. Je to filozof znudený životom. Suchopárne dni ho ubíjajú, túži po neznámom. Napriek svojmu konzervatívnemu založeniu sa rozhodne vyšplhať na útes. Zisťuje informácie o dome, dokonca hovorí s Desivcom. Nájde cestu a šplhá na útes. Prepadne ho strach, ale pokračuje. Zistí, že do domu sa nevie dostať, pretože steny sú zarovno s okrajom útesu a okná sú zatvorené. Čím viac z domu vidí, tým menej do neho chce vstúpiť.

Ozvú sa dvere domu a otvárajú sa okná. Vrátil sa majiteľ domu, dverami obrátenými k oceánu. Oknom stiahne Thomasa do vnútra domu. Je to muž s čiernou bradou a lesklými očami. Má staromódne oblečenie, láskavé vystupovanie. Vyzerá mlado, ale zdá sa, že má mnoho poznania. Thomasovi rozpráva o časoch Atlantídy, titanov, dokonca o časoch pred Prastarými. Ozve sa klopanie na dvere. Hostiteľ ide po špičkách ku dverám a kľúčovou dierkou skontroluje, kto klope. Nepáči sa mu, čo vidí a tak neotvorí, dokonca pozatvára všetky okná. O chvíľu vidieť za oknami prechádzať čiernu siluetu. Thomas mu je vďačný, že neotvoril.

„Neboť ve veliké propasti žijí podivné věci a hledač snů musí dát pozor, aby neprobudil či nepotkal ty nesprávné.“

Tiene sa objavia aj vo vnútri domu, ale domáci vykoná gesto modlitby a zažne sviečky. Ozve sa iné klopanie na dvere, ktoré znie ako dohovorený signál. Po otvorení vojde do domu zástup morských bytostí – nereidy, tritóni, Neptún a Nodens, Pán Veľkej priepasti. Thomas nastúpi do obrovskej lastúry a bytosti začnú koncert. Ľudia v Kingsporte vidia zhasnúť svetlá v dome na útese a myslia si, že sa stalo niečo zlé.

Thomas sa vracia na poludnie, je zmenený tým, čo zažil, napriek tomu, že si mnoho nepamätá. Dokonca nevie, ako zdolal útes, ktorý ešte nikto nezliezol. Desivec (známy z inej Lovecraftovej poviedky) tvrdí, že hore na útese nechal Thomas Olney ducha, ktorým býval. Thomas už viac netúži po tajomstvách a viac ho netrápi všednosť každodenného života a nepokoj mysle. So svojou rodinou odišiel z Kingsportu. Ale ľudia počujú z domu na útese po večeroch zábavu a spev. Miestni mladíci sa prestávajú toho miesta báť, začína vábiť aj ich. Radi počúvajú zvuky, ktoré k nim vietor prináša a neveria, že v dome je niečo zlé. Starší obyvatelia mesta sa obávajú, že spoločenstvo zvláštneho domu sa bude rozrastať a spev, spolu s hmlami silnieť. Boja sa, že sa tam usídlia dávne božstvá a utiekajú sa k svojmu bohu.

Úvahy o symbolike

Pri svojom pokuse o výklad symboliky vychádzam z hlavného predpokladu, ktorým je, že cesta na dom na útese je cestu za poznaním. Okolo tejto ústrednej témy sa rozvinuli ďalšie moje dohady, ktoré nie sú stopercentne konzistentné. Symboly nie sú zoradené podľa chronológie deja, ale podľa ich vzájomných súvislostí.

Thomas Olney predstavuje pútnika, adepta, ktorý túži po realizácii svojho sna.

Obyvateľ domu je skúseným adeptom, ktorý má časté transcendentálne zážitky. Všimnime si bariéru medzi ním a ľuďmi z Kingsportu a jeho láskavosť, akú dosahujú ľudia zbavení ega. Ukazuje jeho rozprávanie o dávnych dobách, že skúsení adepti môžu porozumieť zrodeniu sveta?

Obyvatelia mesta – profánna masa. :-) Ukazujú toho skutočne mnoho. Ich prístup obsahuje mnoho strachu, neschopnosť počúvať svoje túžby, zmierenie sa so všedným životom. Môžu predstavovať aj lenivosť, alebo závisť – nechcú totiž, aby svetlo a zábava v dome na útese silneli s pribúdajúcimi sniacimi mladíkmi, pokým oni budú žiť úmorne ďalej. Dom, jeho obyvateľa a morské bytosti považujú za hrozbu – lipnú na svojej neuspokojivej duchovnej tradícii a majú strach z toho, že bude nahradená tradíciou staršou.

Boj vnútorných túžob s realitou/rezignáciou je v poviedke vyjadrený priamo. Paralelne s týmto bojom tu prebieha aj iný boj: mladosť proti starobe. Ako vieme, pre Lovecrafta boli sny veľmi dôležité, čo aj vyjadroval vo svojich „snových poviedkach“ o dávnych dobách a vzdialených miestach. Tie sú menej známe ako hororové diela.

Útes predstavuje námahu a riziko pri ceste za poznaním.

Tieň mihajúci sa vonku a malé tiene vo vnútri domu znamenajú iné nebezpečenstvo. Ak tentoraz považujeme dom za príbytok duše, teda ľudské telo, potom objavenie sa tieňov v jeho vnútri znamená posadnutie. Modlitba a zažatie sviečok je exorcizmom.

Stretnutie s bytosťami – transcendentálny zážitok, dosiahnutie sna. Všimnime si, že nasleduje až po vystúpení na vrchol útesu. Vybavenie si iba niekoľkých spomienok mi pripadá ako dôsledok prechodu vedomia do iného stavu.

Záujem mladíkov o spev prinesený vetrom je túžbou po uspokojivej spiritualite, zameranie pozornosti dovnútra.

Spev, zábava – obnovenie starej duchovnej tradície.

Prechod dvermi vedúcimi do prázdna – zrejme splynutie s Absolútnom, prípadne prechod do iného sveta (astrálneho?), či smrť.

Premena hlavného hrdinu – na prvý pohľad sa zdá, že ide o rezignáciu, pretože mu každodenný život už neprekáža. Podľa mňa však ide o naplnenie duševnej potreby. Mal zážitok s iným svetom a vďaka tomu je spokojný. O hrdinovi si ľudia myslia, že sa jeho duch rozdvojil, čo podľa mňa môže symbolizovať opak – videnie nevšedného aj v bežnom živote, splynutie dvoch svetov, s ktorým súvisí hrdinov nadobudnutý pokoj a naplnenie, aj keď mu fyzický svet neposkytuje nič viac, ako predtým.

Reakcie snažiace sa doplniť alebo pozmeniť môj výklad sú radostne vítané. Verím, že tento príbeh poskytuje ďalšie pozoruhodné symboly, ktoré ostali pre mňa skryté.