piatok 2. januára 2015

Netopier (báseň)

Hoci je toto moja prvá „dlhšia“ a zároveň dokončená báseň, je hneď „dekadentno-satanistická“ s morálnym ponaučením! :)

Netopier

Satan sa premenil na netopiera,
jeho úd so stropom pravý uhol zviera.

Majiteľ domu so zdesením sa díva:
„Nadržaný des sa mi tu skrýva?!

To Kristus Boh nevidel, nepočul,
aby som ja trpel beštiu polnočnú!“

Beží po metlu, chystá vraždu,
baží po násilí sekundu každú.

Zloba už vzrastá, už nedrieme,
netopier vystrelí čierne semä.

Domáci šmykne sa na smolných kvapôčkach,
rozbije si nos, rebrá narazí na stoličkách.

Bolestne kričí, stoná a bedáka:
„Ublížila mi chamraď dajaká!“

Netopier cerí zuby škodoradostne,
domáci vypliešťa oči žalostne.

Sánka dole, slintá na zem s úžasom,
keď netopier prednesie temným hlasom:

„Nemáš rád zvieratá, nemáš rád ľudí,
nič živé viac už k tebe nezablúdi.

Čím si bez druhých? Len lajna kôpka,
len pre teba otvára sa pekla sopka.

Prídem si po teba, prídem sem zas,
keď budeš nadávať, aby iných vzal ďas!

Peklo otvorí ti svoju náruč,
spravil som sa a som fuč!“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.