Príhovor a PF2018

I am back...

...bitchezzz. :)

Je blogerskou konvenciou pravidelne písať informačné či organizačné články o samotnom blogu majiteľa a plánoch s ním. Tým blogom. Alebo ich písať ešte častejšie, než samotný obsah blogu. :)

Obvykle na takéto konvencie seriem.

Séria hier Quest for Glory

Ako verný fanúšik si dovolím v tomto podrobnom úlete predstaviť (pra)starú hernú sériu Quest for Glory a všetko okolo nej. Hlavným dôvodom je, že sa z toho chcem „vykecať“, navyše Quest for Glory 1 a 4 mali na mňa vplyv v detstve. Spomenutý štvrtý diel dokonca považujem za povinnú jazdu pre milovníkov tajomna. Môj text obsahuje informácie o všetkých dieloch hry, dôležité rady a upozornenia na vtipné detaily. Text som pretkal screenshotmi z hry a fanartmi fanúšikov.

Vtipy 11

Začneme prevzatým vtipom, ktorý som akosi začal považovať za filozofický:

A: „Našli sme prvú planétu, na ktorej je život.“

B: „Ale veď život je aj tu, na Zemi.“

A: „A vy si myslíte, že TOTO JE ŽIVOT?!“

Konrad Lorenz – Takzvané zlo

Keď som zbadal názov tejto knihy, pochopiteľne som sa s nadšením v duchu pýtal: „Bude to kvalitný zdroj, ktorý mi výraznejšie pomôže v mojom bádaní?“. Keby som vtedy vedel, že sa na 80% zaoberá vnútrodruhovou agresivitou zvierat, jej čítanie by som odložil na neurčito. Dozvedáme sa z nej čo-to aj o ľudskej agresii a návrhoch na jej riešenie, no až v posledných dvoch kapitolách.

Prepadanie zlu v umení a popkultúre 2

V druhom diele seriálu o fiktívnych zloduchoch prinášam rozbor príbehu, ktorý sa veľmi líši od Frankensteina z minulého dielu. Tentoraz to nebolo ani tak utrpenie, ako cudzí vplyv, čo zapríčinilo deformáciou osobnosti. Hoci sa kniha s príbehom dobre predáva, žiaľ nedosahuje hĺbku Frankensteina a jeho slávu určite neprekoná. Jedná sa o pomerne nový príbeh, v origináli bol vydaný roku 2015.

Experiment sociálnej pyramídy [poviedka?]

Len pred dvoma rokmi prebiehal vskutku zvrátený vedecký experiment. Jeho cieľom bolo vytvoriť medzi ľuďmi –ďalej len subjektmi- sociálnu štruktúru, ktorá mala byť modelovaná ako pyramída.

Fúkačka. Čo? FÚKAČKA!

Venované všetkým, ktorí nepoznali význam slova.

Takmer vždy, keď niekomu spomeniem svoju fúkačku, dotyční sa nechápavo opýtajú: „čo?“. Potom im musím vysvetľovať, že počuli dobre a hovorím o strelnom nástroji v tvare rúry, ktorým vystreľujeme šípky svojim dychom. Samozrejme sa s týmto výrazom nestretávame každodenne a nepatrí do jadra slovnej zásoby, no reakcie akoby som povedal latinský výraz mi už liezli na nervy. Poďme si teda trocha viac osvetliť, čo je zač tá fúkačka a akú zábavu poskytuje človeku stojacemu na jej správnom konci.

Prepadanie zlu v umení a popkultúre 1

Rozhodol som sa pokúsiť sa o článkový seriál zameraný na negatívne postavy z umenia a popkultúry, hoci s rizikom, že ak odčítame môj náhľad, nebude to originálny počin. Už pri písaní prvého dielu tohto seriálu predpokladám, že niektoré črty fiktívnych antihrdinov sa budú podobať navzájom a budú podobné aj kriminálnikom z reality. Neviem celkom predvídať, koľko dielov seriálu napíšem a do akých podrobností v príbehoch zájdem, v snahe aby texty prinášali aspoň niečo nové a užitočné. Samozrejme je táto práca pokračovaním môjho textu Prepadanie zlu, v ktorom som sa pokúšal vypovedať všetko, čo laik bez psychologického vzdelania mohol. Poďme teda po stopách moderných mýtov. Keď predpokladáme, že zlo má svoj začiatok v utrpení, kde inde začať, než pri tom najlepšom vyjadrení utrpenia?

Frankenstein alebo moderný Prometeus

Hádam, že pri počutí mena Frankenstein si väčšina osôb ako prvé predstaví oživeného človeka nemotorne šmátrajúceho pred sebou ako zombie. Pokiaľ mám pravdu, je to vcelku smutné minimálne z dvoch dôvodov. Vo fiktívnom príbehu Mary Shellyovej nemal tento umelý tvor ani len meno, Frankenstein je priezviskom jeho tvorcu. Tiež nejde len o akýsi povrchný hororový príbeh, ale o popis ľudského utrpenia a bezradnosti, ktorý je úplne presný a autentický, je zdrojom hodným hlbokého rozjímania pre dôležité, ale nepríjemné bádanie. Neviem, či sa mi podarí nájsť dielo, ktoré by sa kvalitou a množstvom podnetov čo i len približovalo tomuto príbehu o deformácii kvôli nešťastiu. Z tohto dôvodu uvediem celý príbeh a môj rozbor bude čo najpodrobnejší, aj za tú cenu, že to zrejme ďalšie diely seriálu urobí povrchnejšími v porovnaní s týmto. Taktiež pripojím svoje myšlienky o utrpení, ktoré s príbehom veľmi dobre korešpondujú a budú tvoriť jadro článku. Napriek podrobnosti môjho rozboru si netreba myslieť, že sa v diele nedá nájsť nič ďalšie hodné pozornosti. Zaujímavé detaily, aké sme si predtým nevšimli, niekedy objavíme len náhodou. Shellyová mala podľa jej venovanej encklopédii dokončiť tento príbeh 14. mája 1817, teda práve 200 rokov pred dňom, v ktorom zverejňujem túto prácu. Dielo je označované za gotický román, aj za prvú science fiction.