Esther a Jerry Hicks - 2 knihy

1.kniha - Dovoľ si to, čo chceš

Vydaná v slovenčine: 2009
Prečítal som za: 4 dni
Klady: Potvrdzuje drobnosti z iných kníh. Pozitívne naladený začiatok a koniec.
Zápory: Primnoho opakovania tých istých myšlienok.
Séria, z ktorej je táto kniha, je zameraná na výklad princípu príťažlivosti. Vznikli diktovaním od kolektívneho vedomia nehmotných bytostí.

V úvode sa snažia vysvetliť svoj pohľad na posmrtný život, nefyzický svet, identitu ľudskej bytosti a jej vývoj. Smrť vydávajú za získanie celého svojho vedomia, oproti tomu za čo ju ľudia považujú – za stratu vedomia. Ľudská duša je tu považovaná za večnú, čistú a radostnú. Nie je to však žiadny kontrolór, ktorý by myslel, alebo rozhodoval za nás. Radosť považujú za zmysel života a hovoria o nej ako o najdôležitejšej zo všetkého. Radosť z tvorenia je príčinou reinkarnácie.
Na vývoj nielen ľudskej, ale každej bytosti hľadia takto: Vývoj je neustále ujasňovanie si toho, čomu dávame prednosť, vyberanie svojich preferencií. A to sa deje vďaka tomu, že okolo seba vnímame protikladné prvky. Vždy, keď zažijeme niečo nechcené, vieme potom lepšie určiť, čo je pre nás chcené. Každá bytosť má túžby, akokoľvek je vyvinutá, má aj nesplnené túžby, pretože stále prichádzajú nové. Vývoj nikdy nekončí.
(Keď už sme pri tejto téme, napíšem výroky z druhej knihy – Pocity:
Problémy sú potrebné pre vývoj. Nie je možné vnímať svet inak, ako z vlastnej perspektívy. PP je najmocnejší zákon.)

O pocitoch sa tu nehovorí priamo ako o tvorivých, skôr ako o „navigačnom systéme“. Pocity nám neustále ukazujú, či sme v zhode so svojím želaním (či presvedčenie, viera pracuje v náš prospech) a súčasne so svojou vnútornou bytosťou. Samozrejme platí, že dobré pocity znamenajú súlad a zlé pocity nesúlad. Tento súlad s naším nefyzickým Ja je veľmi dôležitý, pretože ak nie sme v tomto súlade, nenahradí nám ho nič iné – ani postavenie v spoločnosti, obdiv iných atď. Tento súlad sa prejavuje okrem dobrej nálady aj pohodou, zdravím a blahobytom. Problém však nastáva v tomto: naše nefyzické Ja sa s každou túžbou ihneď zhodne, zatiaľ čo fyzickej časti to robí problém. Tak sme v nesúlade, máme zmiešané pocity a preto si bránime v dosiahnutí cieľov. Pokiaľ sú naše pretrvávajúce vibrácie v tomto rozpore, nesplní sa žiadna túžba.
Vďaka tejto knihe sa mi potvrdilo jedno moje tušenie: Ak sme správne naladení na svoj cieľ, skôr než sa tento cieľ splní (materializuje), naša myšlienka privoláva ďalšie rovnaké myšlienky, neskôr nám ukazujú „dôkazy“ svojej pravdivosti. Snažím sa tým povedať, že myšlienka rastie aj samovoľne, bez nášho úsilia a potom je pre nás ľahšie myslieť tak, ako chceme. Ak vieme, že samy môžu silnieť aj negatívne myšlienky, vyplýva mi z toho, že je vhodné zastaviť ich čo najskôr, aby nás to stálo najmenej úsilia. Myslím že sa u mňa takýto samovoľný rast myšlienky prejavil viackrát, ak som nejakú záležitosť opakovane odložil na neskôr, s každým odložením bolo ťažšie sa činnosti venovať – vybudoval sa akýsi odpor.
Povzbudzujúco na mňa pôsobila myšlienka, že do nášho života sa nemôže dostať nič, čo sme samy nepozvali svojimi myšlienkami. Ajtak sa však obávam, že taká detailná kontrola nad vlastnými myšlienkami je náročná.
To čo sa práve odohralo, naše skúsenosti z hlbšej minulosti, ani skúsenosti a názory iných ľudí nemajú žiaden vplyv na schopnosť realizovať naše túžby. Iní ľudia nemajú moc nad tým, čo zažívame. Nie je dobré dávať vinu za niečo iným ľuďom – oni predsa netvorili za nás a takýmto prístupom sa staviame do pozície bezmocnosti. Len vibrácie jedinca určujú jeho osobný život. Náš „výtvor“ nám nikto nemôže vziať, iba náš odpor. Táto sloboda je jednou z vecí, ktorá sa často zvýrazňuje.
Zároveň však často opakujú, že môžeme vytvoriť čokoľvek, bez obmedzenia. Opakujú, že nie je nedosiahnuteľného cieľa, že ak existuje túžba, existujú aj prostriedky pre jej splnenie. Tieto tvrdenia sa mi vidia protikladné – čo sa stane, ak sa ja sústredím na zlepšenie rozbitého vzťahu a druhá osoba o to stratila záujem? Čo ak chcem, aby sa ku mne niekto správal úctivejšie? Čiastočne na to autori odpovedajú vysvetľovaním vplyvu želania, k tomu sa však dostaneme v rozbore druhej knihy.
Na 29 stranách knihy sú uvedené príklady o rôznych presvedčeniach a ich zlúčiteľnosti s naplnením želania. Sú roztriedené podľa bežných oblastí života. Táto pasáž sa číta pomerne nudne, nielenže je všade použitý rovnaký postup, navyše znalec princípu príťažlivosti to už musí poznať. Vyplýva z toho, že máme kontrolovať svoje presvedčenie, či je užitočné a napravovať ho postupne na veci, ktoré vzbudzujú lepší pocit, úľavu. Avšak mnoho presvedčení ktoré sú uvedené ako najlepšie, sú podľa mňa zbytočne skromné, neutrálne až ústupčivé. Ja by som si zvolil omnoho radostnejšie. Stále teda zlepšujeme svoj pohľad na svet, hľadáme úľavu od odporu. Aj v inej časti knihy sa vyskytuje podobná pasáž, tam je to však viac písané formou analýzy – od súčasnej situácie, k túžbe ktorá z nej vyplýva a potom k pozitívnym tvrdeniam.
Zaujímavosťou je, že keď sa na niečo sústredíme len 17 sekúnd, už po tejto krátkej dobe sa stáva myšlienka silnejšou. V knihe nájdete aj podrobnú stupnicu pocitov.

Myšlienky z knihy podporujú Franckhovo učenie v nasledujúcom:
- Energia prúdi k želaniu tým viac, čím viac mu venujeme pozornosť.
- Písanie želaní na papier vraj zvyšuje sústredenie a preto aj silu želaní. Taktiež používajú poďakovanie.
- Použili tu aj formuláciu typu „cieľ je už na ceste ku mne“, ktorej je jednoduchšie veriť. Takisto jednou z možných techník je predstaviť si, že máme osobného manažéra, na ktorého sa dá spoľahnúť. Vybaví za nás všetko, stačí len povedať. Pri tomto navrhujú aj veľmi prefíkané želania nasledujúceho typu: „Pripomínaj mi dobro v mojom živote“ a „Podávaj mi dôkazy o blahobyte“. Prefíkanými som ich nazval preto, že sa v nich počíta s tým, že človek má sklony zabúdať na dobré udalosti.
- Okrajovo sa tu spomenulo, že negativita vyslovená ľuďmi zničila prianie, ktoré bolo vyslovené, keď bolo ešte čerstvé a slabé.
- Naladenie na pozitívne veci je silnejšie ráno a večer pred spaním.

Metódy
Cieľom je nájsť akýkoľvek spôsob, akým sa budeme cítiť lepšie. Je tu mnoho metód, ktorými zlepšujeme svoje myšlienky. Sú založené na nasledujúcich princípoch:
- Nájdenie pozitívnych stránok vo vybranej problematike a ich napísanie.
- Pred novým úsekom dňa (napríklad pred cestou domov zo zamestnania) sa na chvíľu zastaviť a ujasniť si, ako chceme tento úsek prežiť.
- Zamyslenie sa nad tým, aké by bolo splnenie túžby- má nás inšpirovať.
- Napísať si aktuálnu situáciu a pocit. Potom myšlienky, ktoré by to mohli zlepšiť. Vyberieme z nich tú najpríjemnejšiu myšlienku.
- Pripomínať si to, čo už máme - napríklad nosením väčšej bankovky pri sebe, čo spôsobí pocity, že si môžeme kúpiť veci, okolo ktorých náhodne prechádzame v obchode či vo výkladoch.
- Ujasníme si a napíšeme, čo je pre nás nežiadúce a čo chceme. Potom sa snažíme písať stále pozitívnejšie vety.
- Vcíťme sa do želanej situácie – tým si vraj lepšie uvedomíme, čo vyžarujeme. Môžeme pri tom použiť aj dobré spomienky. Môžem potvrdiť, že som dosiahol dobré výsledky práve radosťou z pekných spomienok.
- Zmeňme uhol pohľadu – tu je to vysvetlené na príklade peňažných dlhov. Postup je tieto dlhy splácať tak, že namiesto pravidelnej splátky toho najmenšieho zaplatíme dvojnásobok a zaznačíme si to. Potom, keď sa zbavíme tohto dlhu, pokračujeme ďalším najmenším, ktorý zostal a cyklus opakujeme. Berieme to ako nejakú malú súťaž, či povinnosti, ktoré sa nám darí plniť. Tabuľka dlhov, ktoré postupne splácame, nám dáva radosť, že plníme čo sme si stanovili. Týmto pozitívnym pocitom sa nám pritiahne zvýšenie príjmov – fígeľ je v tom, že pri tom ani nemyslíme na peniaze, ale na uspokojenie zo svojej zodpovednosti.
- Za dobrý námet na vizualizáciu by som považoval aj prirovnanie používané v druhej knihe. Je to predstava, že sme v člne a prúd rieky nás príjemne prináša k našim želaniam aj bez našej námahy.

Podivnosti tohto učenia
Ako divné tvrdenie mi pripadá nasledujúce: Nepomôže nám vybrať si novú myšlienku, ktorá je omnoho pozitívnejšia ako naša terajšia. Je nutné presvedčenie meniť po menších krokoch. Ja si to vysvetľujem takýmto spôsobom: naša myšlienka má istý potenciál, ale aj nasmerovanie (úplne od cieľa, až úplne ku cieľu). A toto nasmerovanie doporučujú obracať pomaly, aby sa potenciál zachoval. Ak si totiž zvolíme úplne inak nasmerovanú myšlienku, jej potenciál (silu) musíme budovať od začiatku, od nuly.
Neviem, ako bol myslený výrok, že vesmír nepozná rozdiel medzi človekom ktorý má milión dolárov a človekom, ktorý má pocit, že má milión. Myslia tým autori, že keď niečo preciťujeme alebo vizualizujeme, nemusíme byť presvedčení, že sa to už deje? Že stačí tieto techniky robiť, aj keď vieme, že to je iba akože? Možno to ani takto nemysleli a ja som tomu zle porozumel. Zrejme ani ľudské telo nepozná rozdiel medzi tým, či cvičíme skutočne, alebo iba v mysli. Nemôžem takúto prácu mysle bez viery vyvracať ako neúčinnú, pretože som s ňou nepraxoval. No nemôžem ju ani potvrdiť. Keď som ja svoje ciele preciťoval a fungovalo mi to, tak to bolo s vierou že cieľ je už teraz splnený. Kvôli tomu musím považovať svoj spôsob za istejší, aj keď je trocha náročnejší a niekedy sa pri ňom cítim neracionálne.

Rekapitulácia – toto už určite poznáte, píšem len pre poriadok:
Nie je možné prestať neustále niečo zo seba vyžarovať (tvoriť). Ak sa sústredíme len na skutočnosť ktorú vnímame okolo seba a nesnažíme sa usmerniť svoje presvedčenie a pocity, potom tvoríme len nevedomo. Takto sa sotva naša realita vylepší. „Pravdou“ sa stáva všetko, na čo sa zameriame dostatočne dlho. Autori tvrdia, že 99,99 % výtvorov je hotových ešte skôr, než k nám príde nejaký fyzický dôkaz. Deaktivácia nežiadúcej myšlienky je to isté, ako aktivácia žiadúcej.

Ostatné tvrdenia, ktoré ma zaujali
O pomoci iným ľuďom sa vyjadrujú tak, že ak je energia toho človeka príliš odlišná od našej, tak nám neporozumie. Ide teda o to, človeka čo najviac pochopiť, ale nestratiť svoju rovnováhu.
Je vhodné uvedomiť si situáciu aj z opačného hľadiska – nie sme nútení žiť „dokonalý vzorový“ život. Ak sa stane že stratíme rovnováhu, môžeme sa ukľudniť s myšlienkou, že ju vždy opäť objavíme.

KONTAKT:
www.abraham-hicks.com

2.kniha – Pocity

Vydaná v slovenčine: 2008
Prečítal som za: 4 dni
Klady:
Zápory: Primnoho opakovania tých istých myšlienok.

Akcie a vibrácie
Zaujímavým tvrdením je tu, že pre dosiahnutie cieľov nie je potrebná fyzická činnosť, dokonca nemôže nahradiť vibrácie. Ako príklad je tu uvedená nadváha a nasledujúce 3 možnosti:
a) Štíhli sme, ak sme vo vibračnej zhode s týmto želaním a nezáleží, či sa stravujeme zdravo, alebo jeme veľa sladkého.
b) Nadváhu máme, aj pokiaľ držíme diétu, tvrdo na sebe pracujeme, ale nie sme v zhode so želaním. Tu akcia nepomáha.
c) Nadváhu máme, ak nie sme v zhode so želaním a upadáme do depresií v ktorých sa prejedáme.

O kontrolovaní a ústupkoch
V medziľudských vzťahoch sa často stáva, že zo strachu, alebo z horších dôvodov sa niekto snaží kontrolovať iných. Aj keby takáto kontrola bola myslená dobre, autori ju považujú za úplne zbytočnú. Ostatní ľudia totiž môžu zmeniť svoje správanie iba navonok, aby nás uspokojili, alebo naopak, svoje správanie ešte zhoršia. Ak jedna strana stále iba ustupuje druhej, vedie to k nešťastiu oboch.
Z pohľadu toho, kto sa podriaďuje sa deje to, že na seba berie pomyslenú zodpovednosť za šťastie druhých, ich nároky stále stúpajú. Človek, čo sa prispôsobuje, sa stáva stále neslobodnejším a nešťastnejším (tým menej vie dobre poradiť). Pritom ani neurobí šťastným človeka, ktorému sa podriadil, pretože ho urobil závislým na sebe.
Z pohľadu toho, kto niečo vyžaduje, sa deje toto: Žiadame si zmenu od druhých, pričom naše skutočné šťastie od nich vôbec nezávisí. Skôr sa staviame do pozície bezmocných a závislých, s myšlienkami že druhí musia to alebo ono, aby sme sa my mali dobre.
Riešenie: Za riešenie považujú autori to, aby sa každý staral iba o svoje myšlienky a uvedomoval si, že za šťastie si každý zodpovedá sám, bez ohľadu na druhých. Druhým najlepšie pomôžeme ku šťastiu iba tak, že sme samy šťastní. Ak majú iní ľudia nejaký problém, nemali by sme sa nechať strhnúť ľútosťou a tak byť vyvedení z rovnováhy. Mali by sme si rovnováhu (súlad) udržať a v tomto stave sme schopní poskytnúť najlepšiu radu, nápad, pomoc.

Prianie pre druhých, pomoc
Všeobecne platí, že obavy a strach o iných im nepomôžu. Naopak, blokujú nám dvere k dobrým nápadom. Snažme sa ignorovať tieto negatívne pocity a dostať sa do súladu s túžbou, aby druhým bolo dobre. Keď sa nám podarí získať drobný dôkaz, že sa situácia zlepšuje, prídu aj ďalšie. Čím lepšie sa cítime, tým lepšie nápady na riešenia sa nám ukazujú.

Vplyv
O vplyve na iných ľudí sa hovorí jednoducho. Čím viac sme v súlade so svojou túžbou, tým väčší vplyv máme. Precítenie radosti vyvolá zmenu v správaní, napríklad rozhádaných súrodencov, bez toho aby o tom tušili. Takýmto spôsobom sa dá zaistiť napríklad pokoj v rodine. Ako druhý podobný príklad je uvedený pohľad matky, ktorá sleduje ako sa jej syn neznáša s jej novým manželom. Obaja od nej stále niečo žiadajú, avšak obom sa ani nedá vyhovieť. Jediné, čo má urobiť, je uviesť do súladu samu seba. Tým jednak prestane zlú situáciu zásobovať svojou energiou, ale získa aj vplyv na okolnosti. Tak sa zlepší správanie syna a jeho nevlastného otca, prestanú medzi sebou bojovať.

Menší zoznam vecí, ktoré vytvárajú odpor (niektoré neboli uvedené inde):
- Nutkanie, ponáhľanie sa.
- Obviňovanie sa, že v minulej situácii sme sa mali zachovať inak.
- Pocity, že musíme niečo prekonávať a zdolávať, teda boj.
- Porovnávanie sa s inými.
- Kritika, nadávanie, ponižovanie.
- Žiarlivosť.
- Zaoberanie sa otázkami na ktoré nevieme odpoveď – napríklad ako a kedy sa mi splní cieľ.
- Robenie si starostí s postojmi iných. Tu ešte treba dodať, že napríklad hnev môže byť pre nás lepší ako bezmocnosť či ohrozenie – preto musíme samy vyhodnotiť, ktorý pocit je pre nás pokrokom, aj keď iní ľudia môžu tento pocit považovať za zlý. Oni ale nevnímajú svet z našej perspektívy.

Veci ktoré môžu pomôcť pre lepší pocit:
- Zľahčenie vecí, hravý prístup.
- V myšlienkach na tému v ktorej je zlá situácia sa môžeme naschvál vyhnúť tomu najväčšiemu problému a radšej myslieť na niečo iné.
- Dobre sa dá cítiť aj v neprítomnosti toho, čo chceme, napr. partnerky.

Zaujímavosť o zvieratách
Zvieratá -obzvlášť divé- sú vo väčšom vnútornom súlade, než ľudia. Domáce zvieratá môžu byť negatívne ovplyvňované ľuďmi, ktorí sú v rozpore, čo vyvráti rovnováhu zvieraťa a spôsobí chorobu. Hovorí sa tu o nich, že nepoznajú negatívne pocity a nezaoberajú sa minulosťou a preto sa ľahšie vracajú do rovnováhy. Zvieratá môžu inšpirovať ľudí k nájdeniu rovnováhy-súladu.
Žeby toto súviselo s animoterapiou? Najčastejšie sa na kontakt s chorými ľuďmi používajú psy, mačky, kone. Spektrum chôrob, ktoré sa so zvieratami liečia je široké (pohybové problémy, mentálne postihnutie, depresie, autizmus), takisto nemusí záležať na veku pacienta.