Pierre Franckh - 3 knihy

1.kniha - Přejte si jednoduše, ale úspěšně!

Vydaná v češtine v roku: 2009

Prečítal som za: 1 deň

Klady: Informácie o menej preskúmaných oblastiach. Otázky a odpovede (tvoria cez tretinu knihy).

Zápory: Nevedel som rozlúštiť, či je presná definícia priania v jeho prospech alebo nie. Buď to je nejednoznačné, alebo si autor sám odporuje.

            V úvode knihy nás prekvapí príbeh, v ktorom sa čerstvá mamička toľko so strachom zaoberala myšlienkou, že by jej dieťa mohlo po nej zdediť kožnú chorobu, až sa táto choroba u dieťaťa po niekoľkých mesiacoch objavila. Uvedomila si svoju chybu a opačným postupom svoje dieťa vyliečila. Ďalej pokračujeme prehľadným a stručným zhrnutím autorových metód –toto je obsiahnuté aj v nasledujúcej knihe.

            Ako ďalšie ma zaujalo prianie mať auto, pri ktorom boli používané predstavy zvuku motora a pachu kože sedadla. Predtým ma nenapadlo, že sa dajú použiť aj „vízie“ pre tieto zmysli.

            Ak sa v súvislosti s nejakým cieľom cítime stiesnene, či vystrašene, mali by sme porozmýšľať, aký spôsob priania by bol pre nás ľahší. Nájdime si spôsob, akým sa vieme sústrediť potrebným smerom. Každému sa darí v niečom inom – vo viere, alebo vizualizácii, alebo vciťovaní... . V ďalšom texte odporúča autor tieto možnosti spojiť – v zmysle urobiť postupne všetky.

            Prvýkrát sa tu Franckh zmieňuje o pozitívnych tvrdeniach, ktoré nazýva afirmáciami. Ich význam vysvetľuje podobne ako Hayová. Majú sa zaryť do podvedomia aby menili presvedčenie. Používa ich, ak mu do vedomia preniknú pochybnosti. Najlepšie je ich používať pred spaním, pretože v momente zaspatia sa afirmácia dostane do podvedomia. Toto mi potvrdzuje aj iný zdroj, kniha Kurs lucidního snění od autorov: Lynne Levitan, Stephen LaBerge. Ďalej sú efektívnejšie aj po prebudení, to mi však nerobilo dobre na žalúdok. Podľa Franckha sa nemajú tieto afirmácie používať silovo, ako keď si vynucujeme niečo kvôli nedostatku, ale naopak, hovoriť ich zo srdca. Príklady afirmácií sa nachádzajú v knihe priebežne podľa témy.

            Vyplynulo aj to, že som sa mýlil, keď som si myslel že autor používa iba jednorazové odoslanie želania – sám totiž okrem afirmácii odporúča aj myslieť na priania napríklad v dopravnom prostriedku hromadnej prepravy, počas reklamy v televízii a podobných chvíľach pokoja. Do svojej praxe som začal zaraďovať filtrovanie negatívnych myšlienok o iných ľuďoch.

            Trochu odstrašujúco na mňa zapôsobil príbeh autora, ako zažil v krátkej dobe až 3 dopravné nehody. Práve dopravné (ale aj iné!) nehody podľa Jesefa Veselého môžu byť príznakom nejakej magickej nehody. Súhlasím s Veselým v tom, že sotva by šlo o „daň za úspech“, to je dosť nezmyselné. Franckh však neuviedol svoj psychický stav a aktivity pred týmito nehodami, čo je možno trochu zvláštne – sám by mohol tušiť že aj v tomto prípade je zdrojom udalostí myseľ.

Časť knihy o partnerstve

            Pre získanie partnera radí Franckh neformulovať príliš úzkostlivo jeho vlastnosti- tým by mohli vzniknúť chyby-, ale pocit ktorý s ním máme prežívať. Teda zdôrazňovať šťastie, spokojnosť, harmóniu, prípadne spoločný rozvoj vo vzťahu. Ďalej nie je vhodné „hľadať“ partnera – je to potvrdzovanie reality, že ho nemáme. Autor radí „nechať sa nájsť“, to znamená byť plne pripravený a otvorený tejto možnosti.

            Nesúhlasím s autorom v tejto myšlienke: „Nový partner si o nás bude myslieť len to, čo my samy.“ Áno, na ľuďoch sa síce odzrkadľuje naša vnútorná mienka, avšak toto je podľa mňa tiež iba myšlienka, ktorá by nefungovala bez viery (nie je to zákonom). Teda ak tomu neveríme, nový partner by o nás mohol mať aj lepšiu mienku ako my samy. Ďalšou radou je vytvorenie miesta pre partnera, napríklad preorganizovaním bytu, miest v skrini a podobne, aby nám to pripomínalo želanú skutočnosť. Pripravujeme sa takto všetkými dostupnými prostriedkami. Je to takzvané predstieranie (už som o ňom písal inde, aj Hayová o tom hovorí).

            Ako rozoznáme, ktorý človek je ten, koho sme si priali? Autor tvrdí, že jedine citmi, máme skúmať ako na nás pôsobia predstavy spoločnej budúcnosti. Rozum by nám vedel uviesť mnohé pre a proti, pocity však ukazujú energetickú kompatibilitu.

            Je tu aj tvrdenie, že „podobné priťahuje podobné“, a tak sa nám do života dostávajú ľudia s podobnými vlastnosťami, alebo takí, ktorí nás budú utvrdzovať v našich názoroch. Nestaviam sa pozitívne k takejto definícii, pretože sa mi zdá príliš všeobecná, zatiaľ čo v živote platí oveľa väčšia pestrosť – aj ja mám vo svojom živote úplne odlišné typy ľudí, ako som ja.

Menej preskúmané oblasti

            Rozoberá sa tu aj téma vplyvu prianí na druhých ľudí. Podľa autora prednostne neovplyvníme konkrétnych ľudí, iba za určitých podmienok. Vraj je možné, že nám vyhovejú, pokiaľ je ich energia podobná ako naša a tak sú voči nej otvorení. Ako zistíme, či je medzi nami takáto zhoda? Môžme sa sústrediť na vysielanie správy, aby sa na nás daná osoba pozrela, oslovila nás a podobne. Ak sa to stane, potom medzi nami zhoda je. Nehovorí však nič o prianí byť s niekým v energetickej zhode.

Prirovnáva princíp príťažlivosti ku stroju na vyhľadávanie, ktorý však neslúži na menenie. Iba vyhľadá to, čo odpovedá našemu zadaniu. Na inom mieste sa opäť venuje vplyvu: Je možné energeticky ovplyvňovať, ak daná osoba nemá ochranu, a najviac tomuto ovplyvneniu podliehajú ľudia so slabou vôľou, bez cieľa, nerozhodní, či emocionálne oslabení. Manipulatívne priania nás vraj oslabujú voči rovnakým manipuláciám. Ďalej takéto manipulatívne priania vytvárajú rušivé pole, ktoré oslabujú iné priania, ktoré sú s nimi v rozpore (podľa všetkého je druhá časť vety myslená na priania manipulovanej osoby). Ako ochrana má slúžiť vizualizovaná zlatá svetelná guľa okolo svojho tela -podobné postupy sú z klasickej mágie.

            Ďalšou menej preskúmanou oblasťou sú priania pre iné osoby. Vraj je možné si priať niečo pre inú osobu, ak tento cieľ chce aj ona. Najlepšie je slovne sa opýtať, či s tým súhlasia, aby sa otvorili našej energii. Niekedy to funguje aj bez hlasného vyjadrenia – takto si jedna doktorka praje pri každom pacientovi rozhodnúť čo najlepšie, pričom vychádza z toho, že aj oni si to prajú. Nie je však vysvetlené, čo sa stane ak sa snažíme pomôcť osobe s vnútorným odporom, napríklad ak neverí, že si cieľ zaslúži. Prianie pre druhých nemá niesť strach ani starosti.

Je výhodné hľadať spoločné ciele, aby sme sa na nich zamerali viacerí. Autor tvrdí, že partneri, ktorí sú v živote úspešní za to často vďačia svojej jednote. Odporúča používanie spoločných afirmácii, symbolov a rituálov - zvykov, ktoré nám majú pripomínať cieľ. Tak ako v predošlom odstavci, aj tu platí, že o cieli mlčíme pred ľuďmi mimo tohto vzťahu.

Ostatné rady

Časovo obmedzené priania sa zvyknú splniť práve v záverečný deň. Ak sa už má niečo vyriešiť do časového limitu, nie je dobré obmedzovať sa v prostriedkoch, napríklad len peniazmi. Taktiež je dobré vyhnúť sa „skúšaniu“ priania, to totiž v sebe obsahuje myšlienku, že to nemusí výjsť.

Spĺňanie priania vraj môžu narušiť aj obavy zo zmien v našom živote. Ak sa pôvodnej myšlienky nedržíme dostatočne silne, môže sa stať, že najprv budeme postupovať a keď ustúpime napríklad vo svojich nárokoch, cúvneme tým dozadu od splnenia.

Čo sa stane, ak si viacero ľudí praje to isté, napríklad parkovacie miesto? Nedostanú ho iba tí s väčšou energiou, ale možnosti sa rozšíria (nové parkovisko) aby cieľ dosiahli všetci.

Čo s prianím, ktoré už nechceme? Prestať na neho myslieť, odobrať mu energiu. Zrušenie sa tiež značí do zápisníka. Môžeme si aj namiesto starého priať nové.

Ku koncu knihy je uvedených pár vtipných nepodarených prianí.

Jediná priama citácia na záver: „Ozajstný darček obdaruje vždy dvoch, obdarovaného aj darcu.“

KONTAKT:

www.pierrefranckh.de

info@pierrefranckh.de

2. kniha - Prostě si to přejte, a to s lehkostí 

Vydaná v češtine v roku: 2010

Prečítal som za: 1 deň

Klady: Konečne nejaké vysvetlenie, prečo závisť nie je prospešná a blahoprajnosť áno. Otázky a odpovede.

Zápory:

           

            V úvode autor znova zdôrazňuje ľahkosť s akou si želá a taktiež častý tréning na malých prianiach, nebrať ich príliš vážne. Tentokrát sa zameriavame na peniaze, zdravie a zamestnanie. Kniha ponúka okrem vysvetlenia autorových postupov aj jeho afirmácie a príbehy, ktoré boli poslané na autorov mail.

           

A. Bohatstvo

O túžbe bohatstva hovorí ako o prirodzenej a morálne nezávadnej. Naša chudoba predsa nikomu nemôže poslúžiť, máme nárok aj na takúto formu blahobytu. My samy by sme teda nemali toto svoje prianie odsudzovať. Podľa autora dokonca existenčné problémy bránia v duchovnom rozvoji. Hojnosť považuje za prirodzený stav.

Veľmi ma tu zaujalo nasledujúce vysvetlenie: Závisť k niekomu inému (napríklad bohatému) je ako spájanie si svojho cieľa s negativitou a zlým pocitom. Pomyslíme si, že niekto iný má to, čo chceme my, ale nemáme to. Preto sa potom od svojho cieľa vzďaľujeme. Je teda aj pre nás samých lepšie dopriať iným blahobyt a tešiť sa s nimi, tak sa ľahšie prenesie aj na nás. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ukľudňujúce povedať si: „Som ako oni“ alebo aspoň „Môžem byť ako oni“ –myslené na úspešných ľudí.

            Neodporúča držať peniaze za každú cenu, či na „horšie časy“, pretože toto vraj horšie časy priťahuje. Za bohatých považuje takých ľudí, ktorí sa vedia s ľahkosťou podeliť. Taktiež si netreba myslieť, že peniaze nás zbavia pocitu menejcennosti, alebo nás urobia obľúbenejšími či šťastnejšími. Popri nich by sme mali pracovať aj na iných oblastiach života.

            V prípade, že si prajeme niečo, čo sa dá kúpiť, je lepšie priať si tento predmet rovno, pretože peniaze na neho nezaručia, že predmet zoženieme (napríklad vypredaná kniha). Navyše takto zvykne predmet doraziť zadarmo. Autor nenašiel vhodný obraz či symbol na vizualizáciu peňazí a v tomto mu dávam za pravdu – taký kufrík plný peňazí sa objavuje skoro len v kriminálnych filmoch.

B. Zdravie

            V úvode tejto kapitoly sa dostávame k potvrdeniu učenia Louise Hay-ovej, že nášmu telu škodí každá myšlienka pobúrenia, nenávisti, viny a podobné. Franckh sa snaží pochopiť príčinu choroby, zdravo žiť aj klasicky (pohybom, stravou), pretože podľa neho zlým životom tela rušíme efekt, ktorý spôsobuje správne myslenie. Ja by som však bol v tomto bode kritický – ak je sila myšlienok naozaj tak silná, za akú ju vydávajú, prečo nie sme zdraví, aj keď konáme nezdravé veci? Je tu menšia kolízia s učením Abraham-Hicks, kde sa tvrdí, že iba od našich vibrácií, nie od fyzickej činnosti závisí náš fyzický stav.

Na svojom príklade uvádza, že chcel zlepšiť svoj zrak, avšak celé dni hľadel na monitor počítača a v tom bol problém. Dosiahol iba toľko, že sa mu zrak prestal zhoršovať. Pri návšteve indiánskeho šamana mu tento šaman doporučil, aby počúval svoje telo.

            Hovorí sa aj o nepodarenom prianí jednej ženy "odobrať bolesť" zubov svojej dcére, na čo sa bolesti objavili sa u nej samej.

C. Zamestnanie

            Prvou otázkou je, aké zamestnanie je pre vás to ideálne. Tak ako v iných oblastiach, aj tu si pripustime, že nie je všetko len hrozné – aj zamestnanie môže byť naplňujúce a ľahké. Podľa autora je nevhodné počúvať mienku iných ľudí o tom, čo by ste mali robiť – prevziať firmu po rodičoch, byť lekárom ako chceli oni a podobne. (Naozaj nie je vhodné svoje sny realizovať na svojich deťoch. Realizujte ich na sebe!) Ak nevieme, aké zamestnanie chceme, dáme tejto otázke viac času, alebo si odpoveď prajeme. Aj tu sa doporučuje rozhodovať podľa pocitov – skúmajte, či máte dobrý pocit pri predstave konkrétneho zamestnania.

            Autor tvrdí, že je výhodné cez povolanie robiť niečo pre iných. Totiž to je zmyslom povolania. To, čo nikto nepotrebuje, nie je v spoločnosti prijímané. Ak pomáhame iným, vedie nás to k úspechu. Ak máme radosť z práce, pravdepodobne sa bude šíriť naša dobrá povesť a získame tak napríklad viac zákazníkov.

Je tu uvedený príbeh herca, ktorý síce hral vynikajúco, ale publikum ho neprijímalo. Tento herec hral iba pre seba a svoj pocit, nie pre ľudí – čo podvedome vycítili. Franckh mu vysvetľoval, aby hral pre ľudí, čo však herec nechápal, rozčúlil sa a žiadal od Franckha afirmáciu. Dostal nápis: „Milujem svoje publikum.“ O tri mesiace, keď sa znova stretli bol už herec obdivovaný búrlivým potleskom. Z toho vyplýva, že ľudia sú ochotní vrátiť niečo, ak sú obdarovaní. Ak teda chceme niečo dostať, je vhodné najprv niečo darovať.

D. Ostatné

            O prianiach ktoré majú niečomu zabrániť sa hovorí takto: Ak sa sústredíme len na negáciu iného priania ďalších ľudí, neuspejeme. Môžeme však vyhrať, ak sa sústredíme na inú myšlienku, ktorá nepriamo vyvracia to, čomu chceme zabrániť. Príklad: Nesústredíme sa na to, že za našim domom nebude, nesmie byť parkovisko. Sústredíme sa na to, že za našim domom bude aj naďalej pekná lúka. Tomuto ja osobne verím, keďže mi to potvrdili dvaja kamaráti nezávisle od seba.

            Skromnosť pri prianiach nemusí byť vhodná, keďže stále je čo zlepšiť. Pripísať k prianiu na záver „...alebo ešte lepšie“ tiež nie je vhodné, pretože Univerzum nemyslí za nás, nevie čo je pre nás ešte lepšie.

            Franckhovi fungujú aj priania rýchlo nájsť nejaký predmet, ktorý niekde zabudol. Väčšina ľudí by v takejto situácii začala hromžiť. Mimochodom, dá sa nájsť aj osoba na ktorú ste stratili kontakt. Aj permanentné priania fungujú – autorovi písal človek, ktorý si takto „predplatil“ aby sa mu vždy ušlo parkovacie miesto.

            Pre prípad, že sa chceme niečoho zbaviť –predmetu, nábytku, pozemku a podobne, je odporúčaná forma želať si odberateľa, ktorý to od nás príjme, alebo odkúpi.

            Na otázku, v akom poradí sa plnia naše priania, ak si prajeme viac vecí v krátkej dobe, autor odpovedá nejednoznačne  - prvé dorazí to, čo je najdostupnejšie, teda cieľ ku ktorému najľahšie prúdi energia. (Povedal by som teda aj: to, čomu sa najmenej bránime.) Môže to byť pomerne dôležitá otázka, pretože zámena poradia môže viesť k niečomu inému než sme chceli. Je teda opatrnejšie si priať konečnú situáciu ako nejaké jej zložky samostatne. Niekedy sa stane, že nesúvisiace priania dorazia spoločne. Rýchlosť splnenia konkrétneho priania je tiež ovplyvňované vierou, teda či veríme, že „veľké“ priania potrebujú viac času, alebo sme schopní ich prijať aj rýchlo. Na záver ešte treba povedať, že podľa autora je jedno, ako veľa prianí sme v krátkej dobe vyslali (neoslabuje to efektivitu), dôležité je len, aby sa vzájomne nevylučovali. Preto je tu dôležitejšie pre udržanie prehľadu používať zápisník.

3. kniha - Příběhy o přáních (pro potěchu duše)

Vydaná v češtine v roku: 2011

Prečítal som za: 1 deň

Pred začatím čítania tejto knihy som si myslel, že to bude pomerne zbytočné. V úvode je však podrobnejšie vysvetlené, že je prospešné aj čítanie o úspechoch iných ľudí, pretože človeka to povzbudzuje, zapamätá si ich príbehy a tak sa ich naučí napodobňovať, aby sám dosiahol úspech. Sčasti ma to presvedčilo a už tak nezavrhujem takéto čítanie.

            Príbehy, ktoré sú tu zverejnené pochádzajú z mailov Franckhových čitateľov, sú o bežných ľudských želaniach – dostať sa z choroby, získať stratený predmet, dobré známky v škole, vysnené zvieratká na chov, lepšie bývanie, alebo dovolenky. Negatívom je, že ľudia v nich často neuvádzajú, aké techniky použili. Uvedené príbehy -je ich spolu 60- dopĺňa Franckh svojimi komentármi.

            Čo sa týka techniky „úspešného priania“, zaujalo ma tu iba jedno tvrdenie. Vraj sa nedá vymyslieť spôsob, akým sa prianie splní. S týmto by som nie celkom súhlasil, keďže je podľa mňa kľudne možné zlepšiť si zdravie príjemným spôsobom (čo je stále povedané všeobecne). Takouto formuláciou by som sa snažil vyhnúť bolesti, pretože bez takejto formulácie by niektoré nápravné procesy mohli byť bolestivé, napríklad vyvrtnutý členok, operácie chrupu a iné.

            Z príbehov ma zaujali len dva, ktoré sa ale vyznačujú zvláštnym spôsobom, akým sa priania splnili. V prvom z nich chcela istá žena sedieť v prvom rade na školskom rodičovskom združení. Stretla inú matku, ktorou sa nechala prehovoriť na posadenie sa do druhej rady. Ostatní rodičia sa odmietli posadiť do prvej rady. To však nie je všetko – z tejto prvej rady si vzali stoličky dozadu – čím naša hrdinka skutočne sedela v prvej rade. Druhý príbeh hovorí o žene, ktorá mala problémy s upchaným odtokom umývadla. Toľkokrát uvoľňovala tento odtok, že sa jej to už nechcelo robiť samej, bez pomoci. Túto pomoc si priala a na druhý deň, keď ráno vstala, sa ukázalo, že jej mačka cez noc lovila labkou v umývadle. Tak mačka vybrala z odtoku chumáč vlasov, kvôli ktorému neodtekala voda.