3-krát Prečo 2

Prichádza obdobie, kedy na blogu podľa všetkého nevyprodukujem nič rozsiahle. A tak vypustím aspoň nejaké to myšlienkové „smetie“, teda aspoň trošku inteligentné mini-pochody, ktoré sa nehodia k rozsiahlejším témam. Opäť sa budú týkať ľudského správania a argumentácie pre/proti takémuto správaniu. Cieľom je -ako vždy- obohatiť čitateľa, nie ho kárať a poúčať.

1. Prečo nikomu nezávidieť?

Z jednoduchého dôvodu: je to akési neobjektívne. Zatiaľ čo máme svoje problémy a myslíme si, že iní sú na tom lepšie, môžu mať oni ešte vážnejšie problémy, len o nich nevieme. Zakladateľ Krav Magy, Imi Sde-Or (Lichtenfeld) popísal problém nasledovne:

„Každý by chtěl být na místě toho druhého. Zatímco mladý, svalnatý gymnasta prováděl v cirkusové aréně akrobatické kousky na visuté hrazdě, dole v hledišti seděl na nejdražším sedadle s doutníkem v ústech a překrásnou dívkou v objetí bohatý, tlustý obchodník. Boháč hleděl na mladíka a v duchu si říkal: -Dal bych všechno za to, kdybych byl jako tenhle mladej atlet, kterýmu nic na světě neříká pane-. Mladík, který si z hrazdy obchodníka všiml, si pro sebe mumlal: -Chtěl bych být na jeho místě, bejt takovej „pracháč“, co má takové bohatství a takovou nádhernou dívku a může si dovolit platit nejdražší sedadlo a v cirkuse sedět na něm a čučet na nešťastného chudého mladého ubožáka, jako jsem já, a kterej dává denně svůj život všanc pro pár centů-.“

Závisť nás napĺňa negatívnym pocitom, ktorý veľmi ľahko vytvorí bludný kruh – a tie už svojím názvom hovoria, že sa v praxi ťažko opúšťajú. Zisťujem však, že z tohto kruhu sa možno dá dobre dostať pomocou vizualizácie svojich želaní. Škoda, že som tento cvik vynechával tak dlho.

2. Prečo priveľa neradiť?

Z pozorovaní vidím, že dobre mienené rady si často nenájdu cestu k pochopeniu tých, ktorým boli adresované. Čím to je? Je hádam vnímanie mnohých jedincov tak oslabené ich presvedčením, že vedia, ako problém (chcú) riešiť? Vyradili možnosti, ktoré sa im ponúkali, len preto, že v skutočnosti len čakajú na potvrdenie svojho rozhodnutia? Taktiež som videl niekoľko prípadov charakteristických tým, že osoba s problémom bola pasívnejšia pri jeho riešení, ako osoby snažiace sa pomôcť. Tu sa pozastavme. Je zdravé byť ten najpasívnejší pri riešení vlastného problému? Je normálne odtiahnuť za niekoho viac práce na jeho vlastnom probléme, ako si odtiahne daný človek? Na základe týchto otázok som dospel k záveru: Kto chce radu a zároveň, komu bude rada užitočná, si ju vie sám vyžiadať. Tým prejavuje svoju aktivitu pri riešení problému a je omnoho pravdepodobnejšie, že ho vyrieši. Dávať teda rady sám od seba nebýva úspešné, už len preto, že ich zvykneme adresovať príliš pasívnym jedincom neschopným riešiť problém. Z toho vyplýva, že to býva strata času, ako aj energie – keďže lenivcom často nevadí, koľko energie sa kvôli nim (nadarmo) premrhá. Problémom už len ostáva, či vieme, na ktoré osoby sa obrátiť s prosbou o radu v danej oblasti, prípadne či iné osoby poznajú naše skúmané oblasti.

3. Prečo zaslepene nepreferovať žiadnu filozofiu?

Pretože jeden pohľad na vec býva len súčasťou celistvejšej pravdy. Alebo obrátene: za „pravdu“ o danej veci môžeme považovať všetky pohľady, ktoré vychádzali zo správnych predpokladov a dodržali správnu logiku. Jedna múdrosť neodporuje druhej, iba mala iné východiská a tak má aj iné argumenty pre preferovaný pohľad. Ak bola filozofia učená tak, aby ju učeň slepo zastával, bola učená zle. V konečnom dôsledku musíme poznávať a hľadať len na vlastnú päsť. Pre poznanie väčšieho celku je potom potrebné poznať pohľady, ktoré sa najprv zdali protichodné. Uznávam, táto tretia argumentácia asi nedala nič nové uvedomelým čitateľom a tým, ktorí sa zvládli „prebiť“ mojím článkom proti náboženskému fanatizmu.