Arthur Machen – Bílí lidé

Útla recenzia útlej knižky.

„Menej slávnou, s menej zložitým príbehom ako Veľký boh Pan, avšak s oveľa jemnejšou atmosférou a celkovou umeleckou hodnotou je podivuhodná a vzdialene znepokojivá kronika Bieli ľudia (The White People), napísaná formou denníka či zápiskov malého dievčatka, ktoré opatrovateľka zasvätila do zakázanej mágie a zatratených tradícií odporného čarodejníckeho kultu.“

H. P. Lovecraft – Nadprirodzená hrôza v literatúre, strana 99

Algernon Blackwood – Vrby

Recenzia

Vydalo vydavateľstvo: Vyšehrad, v roku 2018

Do češtiny preložila: Johana Petra Poncarová

Rozsah: 140 malých stránok

Knihu som prečítal za: približne 4 hodiny

Keď som pred piatimi rokmi recenzoval Pikestaffov prípad, akosi som ani nedúfal, že sa s iným prekladom diela Algernona Blackwooda ešte stretnem v oficiálnom knižnom vydaní. Za vyvrátenie tohto omylu som však veľmi vďačný českému vydavateľstvu Vyšehrad, ktoré sa mi postaralo o vynikajúco strávený večer –a verím, že aj mnohým iným čitateľom.

John Wick 1, 2, 3 – recenzie

„Má cenu sa brániť?“

***

Dôvodom, pre ktorý som si predsavzal zrecenzovať vydané diely tejto filmovej série je ich nadpriemerná bojová choreografia, vďaka ktorej som si ich obľúbil. V týchto akčných filmoch uvidíte najčastejšie krásne prestrelky na krátke vzdialenosti. Aj iné súboje, napríklad s nožmi sú však dobre spravené a mal som vďaka nim dojem, že by sa bojoví choreografi z iných filmov mali ísť hanbiť do kúta.

Kto je teda John Wick? Hlavný „hrdina“ podľa ktorého sú filmy pomenované je bývalým nájomným vrahom. Aj preto som slovo hrdina ohraničil úvodzovkami. Jeho ruskí kolegovia ho podľa vlastných slov posielali na tých „najhorších hajzlov“ a jeho vôľu a schopnosti považujú za legendárne. Hoci jeho celé meno je Jonathan, prezývali ho Baba Jaga. John však chcel s týmto spôsobom života skoncovať, pretože našiel pravú lásku. Po jej nešťastnej smrti sa však dostáva do situácií, kedy je nútený (často sám sebou) znova zabíjať ako na bežiacom páse. A tak divák fandí Johnovi - možno preto, že je to „napravený“ nájomný vraj, ktorý sa vie dobre obliekať. A možno aj preto, že jeho protivníci sú horší, ako je on, čo spôsobuje podobné vnímanie hrdinu, ako vo filme Hannibal Rising. Poďme si teda zrekapitulovať jednotlivé filmy zo série.

[Zdroj 1]

Alexander Astrogor - Energetický vampyrismus

Vydala: Eugenika, 2012

Preložila: Tereza Fojtíková

Počet strán: 140

V stručnej knihe, ktorú bez problémov prečítate za jeden deň, autor opisuje výsledky svojho bádania o psychickom či energetickom vampyrizme. Keďže sa jedná o ruského autora, bol som zvedavý v akej mentalite sa kniha ponesie. Nebol som síce sklamaný nejakou formou prílišnej premrštenosti, avšak jeden môj predsudok sa autorovi podarilo splniť – aj keď skúma okultné záležitosti, ponecháva si svoju pravoslávnu vieru a pobožnosť. Pozrime sa teda na informácie, ktoré nám ponúkol. Moje spracovanie tejto knihy je vcelku podrobné.

Pomsta voľnému veršu [moja báseň]

Môj profil hlása, že som neúnavný hejter básní vo voľnom verši. Šlo však skôr o moju vnútornú neznášanlivosť z presvedčenia voči týmto kvázi-wannabe-dielam, než nejaké verejné huckanie proti nim. A tak túto pasivitu napravujem nasledovnou básňou, ktorá môj postoj vysvetľuje. Jedným dychom ale musím dodať, že som si obľúbil blogerku Surly, ktorá voľný verš robieva a tak veľmi dúfam, že tento hrubý výlev nevezme osobne a neurazí sa na mňa. Takisto akceptujem iné bytosti, ktoré tvoria podobným spôsobom, avšak absolútne nemôžem súhlasiť s hodnotou takej štruktúry textu.

Eva Ulmer-Janes - Magie není čarování

Preložil: Vladimír Čadský

Počet strán: 207

Vydala: Euromedia Group k. s., Praha

Pokiaľ hľadáte ľahké čítanie zhruba na dva voľné dni, ktoré vám zrekapituluje mnohé základné myšlienky nachádzajúce sa v iných knihách, potom je táto kniha rakúskej autorky práve pre vás. Celou knihou vás sprevádza dojem, že autorka rôznymi spôsobmi ukazuje, čo je to magické vnímanie sveta a ako sa prelína s bežnou realitou, keď si to ani neuvedomujeme. Akoby až predpokladala, že jej kniha sa dostane do rúk predovšetkým začiatočníkom a nemyslela, že to tak nemusí byť. Práve kvôli tomuto bude aj môj výťah z knihy stručnejší. Hoci je obálka vcelku vydarená, zvláštny názov knihy stále pôsobí rušivo. Čo možno skritizovať, je prílišná inšpirácia informáciami, ktoré ponúkol S. K. King v knihe Mestský šaman, na ktorého autorka sama odkazuje v sekcii doporučenej literatúry. Ja som behom čítania tieto zhody rátal a bolo ich minimálne 9. V čase písania tejto recenzie je kvalitnejší Mestský šaman vypredaný, rovnako aj tento titul, ktorý sa však častejšie dá zohnať v antikvariátoch ako zlomková náhrada.

O rozhodovaní sa

Poznám dve skupiny ľudí. Prvá skupina sa spolieha na osud a s rozhodovaním si väčšinou neláme hlavu. Prečo by sa rozhodovala, keď sa môže vzdať zodpovednosti a nechať rozhodnúť za seba? Osudom ospravedlňuje aj svoje negatívne konanie, nepoučenie sa a neschopnosť predvídavosti. Druhá skupina považuje „osud“ za dve slová, totiž „o sud“, pomenúvajúce ojedinelú sexuálnu polohu. Čo je však dôležitejšie, seba vždy pokladá za aktívny prvok vo vlastnom živote, čo znamená, že na ňu omnoho viac dopadá ťarcha zodpovednosti za každodenné rozhodovanie. Som presvedčený, že patrím ku druhej prezentovanej skupine a všimol som si na tomto rozhodovaní jeden nepríjemný fakt: snáď v každom probléme, pre každú alternatívu riešenia sa dá nájsť hneď niekoľko argumentov, prečo si ju zvoliť. Akákoľvek zvolená možnosť nám niečo dáva, ale aj niečo berie. To nám rozhodovanie sťažuje. Práve na tento fenomén by som rád upozornil a predviedol ho na niekoľkých príkladoch v rôznych oblastiach života. Rozhodovací proces ma zaujal, pretože je dôležitou súčasťou života, avšak v úvahách o ňom sa mi viac darilo plávať po povrchu, než sa dostávať do hĺbky.

Domigrované je!

Svoju migráciu zo zahnívajúceho sveta zvaného Blog.cz do sveta Blogspotu –ktorý dúfajme bude ešte dlho nažive- som avizoval už v októbri minulého roka. Avšak migrácia počas ďalších mesiacov nebola úplne dokončená, keďže som sa niekoľko mesiacov medzitým venoval iným záujmom. Majster Meliško by si na tom zgustol výkrikom: „Už OD OKTÓBRA nevie migráciu spraviť!“