nedeľa 26. júna 2016

Perličky snových denníkov 2013

Úvodné slovo k celej sérii týchto článkov nájdete v článku Perličky snových denníkov 2010.
***

Na 7.1. #vtipný
Spoločenský večierok bol skombinovaný so survival campom, takže bola hojnosť jedla a ľudia celí špinaví. Ide už o druhý sen s presne touto témou, navyše po časovom odstupe dvoch mesiacov.
Na 14.1. #vtipný
Po svete pobehujú príšery a tak so spolužiakmi sme ozbrojení. Rozhodneme sa, že ideme po Chucka (nie Matúš Chucka Trenčianskeho, ale Norrisa), ktorý je tu našim starým známym. Dali sme si nejaký ten pohárik a šli do akcie.
Na 25.1.
Kuriozita: Znova vo vnútri sna robím záznam o sne, čistopisne do notesa. Asi takéto sny začnem volať Falošníkmi.
Na 9.2. #vtipný
Skupina zombie čaká na prechode, kým chodcom nabehne zelená. (Hah, možno to požieranie mozgov má na nich dobrý vplyv.)
#vtipný
Krtkovia sa bijú svojimi prednými nohami na hrabanie.
Na 18.3. #prorocký?
Vyhral som 100 eur a informáciu o tom som čítal v SMS. V realite (zrejme hneď ďalší deň) skutočne prišiel nejaký papier na 100 eur, ktoré sme ale mali dať vzdialenejšej rodine. Pokiaľ si spomínam správne, tak som bol dosť mimo týchto kšeftov medzi mojou bližšou a vzdialenejšou rodinou.

Na 24.3. #lucídny
Truhlu vlečú zhrbený muž, žena a trpaslík. To vidím (zase raz) z okna. Skoro hneď viem, že ide o sen. V teste reality sa mi podarilo ovládať jednu z tých postavičiek. Potom sa presúvam do kuchyne, kde sa točím okolo svojej osi v snahe udržať sa vo sne. Potom chcem zmeniť prostredie, ale nejde mi to a prebúdzam sa.
Na 29.3. #emocionálny
Na slušnom večierku „na úrovni“ mám chuť všetko okolo rozbíjať, aby som upozornil na to, že ľudia tam sú povrchní. Tento sen slúži ako ukážka sna, v ktorom sa zrejme filtruje podvedomie a tak v sne cítiť silné emócie, často negatívne.
Na 9.4.
Mám pocit, že strnulo ležím, akoby bol v izbe prievan. Niečo sa vlní pri mojom chrbte, akoby ma to uhryzlo do krku. Len si prajem, aby to bolo preč a hneď na to zasvietilo do izby svetlo z inej miestnosti, ktoré zapol niekto z rodiny.
Na 12.4. #lucídny
Predchádzajúci sen bol nepríjemný. Teraz sa mi snívalo o Aktoch X a sám som si bez testu reality povedal: „Čo za kravinu sa mi to sníva?“ Na to som pocítil svoje telo a vibrácie okolo (ako pri stave keď sa dlho nehýbem). Niečo pri mojom krku nebolo v poriadku. Aj tu som sa pokúsil zmeniť prostredie a nešlo mi to. S ohľadom na krk som sa prebral.
Na 17.4. #vtipný
V rozhlase hlásia, že sa lacno predávajú balíky s liekmi a orgánmi.

Na 21.4.
Mám inú policu na knihy, ako v realite. Vidím na nej vlastnenú knihu o snoch, viem že by tam nemala byť. Testujem realitu, ale neuvedomím sa. Iba sa mi trasie telo, akoby som omdlieval – toto je príznak, ktorý sa mi stával v LD.
#lucídny
Idem vo výťahu a je mi zvláštne, že míňam vysoké poschodie a pokračujem. Po vystúpení vidím, že dvere bytov sú umiestnené inak, než som na to zvyknutý. Testujem realitu a posúvam nejakú škatuľu. Spoznávam, že ide o sen, ale nič iné nestíham a zobúdzam sa. 
Na 4.5.
Kuriozita: Krava sa točila dookola v malom priestore. Zacítila nejakú vôňu, na čo sa začala správať akoby mala ruju.
Že ide o totálne nezmyselný sen a ani nie celkom zrozumiteľne popísaný? Súhlasím... no ide o sen, ktorý som mal po večere, kedy som vypil 6 veľkých pív. Je malý zázrak, že som si vtedy vôbec niečo zapamätal.
Na 6.5.
Mám sa dostaviť doslova na súboj (zrejme skôr magického charakteru, no to vyznieva poriadne ako vo fantasy alebo RPG) s niekým silnejším aj telesne, aj po mentálnej stránke. Zrejme ide o nejakého šamana. Napriek mojej malej nádeji tam idem so vztýčenou hlavou. Opäť ide o sen, kedy si nejako nevyjadrene, hlbšie uvedomujem, že sa mi nič nestane.
Na 11.5.
Vidím niečo svetlé, čo sa mení a spomalene sa zobúdzam. V realite ležím na chrbte a hľadím do svetla, ktoré presvitá cez okno. Teda sa momentálny vonkajší vnem svetla zrejme dostal do obsahu sna. Podobné ovplyvnenie sna cez vplyv zvonku sa často objavuje vo filmoch a seriáloch, a zrejme na tom teda bude kúsok pravdy.
Na 29.5. #lucídny?
Som na severo-východnej časti sídliska, je zmenená. Nejaké deti sa tam schovávajú pred slnkom. Cítim voľnosť pohybu, aj viem že som vo sne, ale vedomie nemám jasné. Splachtím po nejakej budove dole, viem že sa mi nestane nič. Ale prečo som urobil takú blbosť? Moje vedomie nebolo až také, ako plnohodnotného bdenia a prejavilo sa to aj na inom správaní sa.

Na 1.6. #prorocký?
Tuším sa mi podarilo spustiť hru Project IGI. (Neviem, prečo zápis vyjadroval neistotu, pravdepodobne som si nespomenul dosť jasne.)
Každopádne sa to cez deň po sne stalo – táto staršia hra na novej grafickej karte nefungovala dobre, zobrazenie vždy zlyhávalo. To som obišiel použitím výstupu integrovanej grafickej karty, a tak som neskôr mohol znova hru prejsť. Z pohľadu skeptika je kritika jasná: že to mohol byť práve sen, ktorý skryte motivoval moje ďalšie chovanie a tak sa mi úspešne a kreatívne podarilo rozriešiť problém.
Na 3.6. #lucídny?
Vidím divné ohýbanie kovu nezodpovedajúce realite. Urobil som test reality a zobudil sa. Teda zrejme šlo o okamžité prebudenie. 
Na 19.6. #vtipný
V partii robíme rôzne sprostosti a nakoniec čítam prejav na cintoríne, akoby bol výsmešný. Ďalší zo série bizardných cintorínových snov.
Na 22.6. #prorocký
Spolužiaka sa pýtam na konkrétny druh bojového umenia, ktoré cvičí. Odkiaľ to viem vo sne, nie je jasné.
O niekoľko dní na to (25.6.) sa dozvedám na stretnutí spolužiakov v podniku, že fakt by sa chcel učiť práve toto bojové umenie. Tento sen považujem reálne za prorocký. Viem, že ide o dosť všestranného, energického a učenlivého človeka, ale ani tak by som ho netipoval na bojové umenia. Keby som o tom niečo zachytil na Facebooku, najskôr by som si to pamätal. Teda z pohľadu skeptika je ešte možné, že som ho už predtým nevedome začul o svojom potencionálnom záujme hovoriť. Tu ide o pomerne presný sen, keďže spolužiak aj druh bojového umenia sedia. Nesedí iba to, že s iniciatívou a otázkou som šiel vo sne ja za spolužiakom. Zapôsobilo na mňa aj to, ako som sa dozvedel, že sen bol pravdivý. Posedenie v podniku nie je z tradičného hľadiska nejakou duchovnou aktivitou, práve toto sa zvykne považovať za veľmi „svetské“ a to vytvára kontrast oproti môjmu zisteniu niečoho zvláštneho.
Podobný kontrast som zažil aj po sigilickej mágii, kedy som spätnú väzbu dostal v predajni hotovej pizze. Sú to celkom výnimočné chvíle, keď vám ľudia okolo bezstarostne hovoria detaily zo svojho života - a vy pritom myslíte viac na to, či je celá realita takého charakteru, ako si bežne myslíme.
Na 3.7.
Predstavujem si, že pilotujem lietadlo. Som si vedomý toho, že ide o vizualizáciu, ale nie že ide o sen. Teda šlo o zvláštnu úroveň vedomia, niekde medzi snom a lucídnym snom.

Na 8.7. #vtipný
Hitman uteká a potrebuje sa prezliecť. Vidí kňaza v zvláštnom plášti. V kňazovom rádiu akurát počuť spev „pán nás milúúúje“, keď mu Hitman vrazí, aby mu mohol vziať oblečenie.
Na 15.7.
Niekoho mlátim a uľavuje sa mi. Viem, že je to vizualizácia, ale opäť neviem že vo sne.
Na 25.7.
Predstavujem si lietanie, tentoraz už vo vrtuľníku. Ako v nedávnych snoch, ani tu neviem že ide o sen, ale viem že je to len moja predstava.
Na 29.7. #lucídny
Nachádzam sa vo vnútri jednoradovky a vidím výťah. Dvojica schodov je rovnaká, obe idú iba nahor. Schodisko nadol teda chýba. Zasmejem sa, že som vo sne. Uvedomelosť sa zrejme stratila, tj. opätovne som naplno zaspal.
Na 3.8.
Kuriozita: Utekám pred niekým bláznivým a nepríjemným, kto sa so mnou chce rozprávať. Útek sa mi potom sťažuje, keď som blízko domova. Neviem totiž poriadne zaostriť svoj zrak, vidím rozmazane. Tento vizuálne vnem je hodnoverný oproti skutočnému rozmazanému pohľadu. Vo sne som tuším mal na spektre aj oblasti, na ktorých som nevidel nič. Takýto bol sen po večere s troma veľkými Pernštejnmi...

Na 17.8. #lucídny
Na parkovisku pred poliklinikou manipulujem so stromom. Ako som si uvedomil, že ide o sen si nespomínam. Zrejme som sa tam nudil a tak sa zobudil podľa želania. Bol to lucídny sen po 2 pivách.
Na 22.8.
Zdroj, zrejme kniha mi nejako predáva svoje posolstvo, že treba byť snami stále zaujatý aktívne, inak mi sny nepomôžu a bude klesať ich duchovná prínosnosť.
Na 8.9.
Neznámy hlas mi dáva otázku, či počujem. Prebudím sa okamžite a jediné, čo počujem v realite je slabý spev vtáčika.
Na 27.10. #vtipný
Dozvedám sa, že podľa zákona sa toleruje zmlátenie suseda, na ktorého ste kvôli hluku už museli 5-krát volať políciu.
Na 12.11.
Ľudí pobúrilo, že sa dvaja študenti dostali k funkčným zbraniam. Tá istá spoločnosť nebola pobúrená z toho, že predtým tie zbrane mali mafiáni. Čo to má byť?! Je spoločnosť teda pobúrená len z vecí, na ktoré nie je zvyknutá, pričom prehliada tie ktoré sa už stali zvykom, hoci nie sú v poriadku?

Na 17.12. #lucídny
Z okna vidím ženu obklopenú oparom dymu. O chvíľu sa teleportuje asi o 2 metre ďalej. Vďaka tomu si uvedomím že sním a snažím sa točiť.
Na 26.12. #vtipný 
Prechádzam cez zvláštne zákruty ciest. Potom z nereálnych výskokov hľadím do výstrihu žene sediacej na lavičke. O jej vzdialenosti zo zápisu neviem.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Komentáre sa objavia po schválení moderátorom.